Zmysel života

Autorka: Magic Lilith

6.část

Uz som citila pistol pri hlave.Ked v tom zrazu zmizla.A pocula som tvrdy dopad.Rychlo som otvorila oci.Moj manzel lezal na druhej strane miesnosti a zbieral sa zo zeme.Niekto ma zdrapil bolestivo za ruku az som zasycala od bolesti a hodil ma za seba.Az teraz som zistila ze predomnou stoji Nicolas v obrannej pozici.Ako niaka selma.Mam pocit ze dokonca aj vrci.John uz stal na nohach a mieril na nas zbran.

,,Tak predsa spolu nieco mate.Zomriete spolu!“ Uplne sa zblaznil.Pocula som vystrel nevidela som na koho mieri ale bolo mi to jasne Nicolas nesmie zomriet.Chcela som ho odtlacit z cesty gulke ale ako keby bol s kamena ani sa nepohol.Dokonca sa usmieval.

,,Co ste sa vseci zblaznily?“Pocula som kovovy naraz gulka ho strelila.Ale on stal.Pozrela som sa popd jeho ruku nemal ani skrabanec.Niak sa mi ho podarilo obist a objat ho.Zabudla som na Johna.Objala som ho.Ked zrazu dalsi vystrel.Pocitila som ako ma niekto rychlo zodvihol az sa mi z toho zatocil zaludok a zrazu som stala nad nimi Hore na schodoch a mala som na nich vyhlad.

,,Ty si diabol ! Ja som chcel zastrelit diablovu milenku !“skoro sa tam rozvlikal.Ale aj tak si znovu nabijal.A namieril to na Nicolasa.Vystrelil.Nevsimla som si ako sa Nicolas dostal k nemu ale stal pri nom s zbranou v ruke.

,,Zbohom.“vystrelil.

,,Nie!“nenavidela som ho ale ak ho zabil tak mna popriavia.Zbehla som po schodoch.

,,Nie ! To si nemal! Teraz mna obesia !“ Tam ako som videla tu vsetku krv tak sa mi zatocila hlava a zosunula som sa na zem.Nicola stal pri mne a obimal ma zatial co som plakala.Samo to niak na mna prislo.Len som plakala a plakala.

,,Angy uz neplac.Zodvihol mi bradu a pozrel sa mi do oci.“videla som tie jeho krasne oci farby tekuteho striebra.Zdali sa mi sice tmavsie ale to urcite bolo len svetlom alebo nie ?

,,Angy nezniesol by som keby ti uz ublizoval odpust mi to.“stale byl bliz a bliz.Kdyz v tom mne polibil sibe jen kratce a lehce ale aj to.

,,Miluji te Angy.“srdce mi busilo tak ze to musel pocut kazdy.

,,Aj ja teba milujem.“na viac som sa nezmohla.Najkrajsí aniel na svete ma miluje a do toho moj tyransky manzel zomrie to je proste zazrak no ze wow.

,,Inac pekne saty.“citila som ako si ma premeral.Musela som sa zasmiat.Bola som v tych bielich satoch s tym cervenym vzorom az terz mi doslo ze vyzeraju ako od krvi.

,,Pockaj ma tu za chvylu som spat.“ a anozaj hned bol spat.Polozil niaky list k manzelovi.Pozrela som sa na neho spytavim pohladom.

,,To keby chceli teba obvinit tak je to list na rozlucku.“musela som uznat bolo to mudre.

Chytil ma do naruce ,,Angy zavri oci nebude ti zle.“posluchla som a stisla viecka co najviac ku sebe.Citila som ako sa rychlo pohybujeme.Ani nie za chvilu sme uz stali.Tak som otvorila oci.Boli sme pri jazierku tam kde dnes.Az na to ze traz sa voda leskla od mesiaca a odrazala hviezdy.

,,Kto si ?“

,,Nicolas Speller.“

,,Ty niesi človek ze?“

,,Nie to ty vies uz davno ze ? Od vtedy co si citala tie knihy.“

,,Ty mas moju knihu?“,,Nie je v tvojej izbe ked som sa v noci nudil tak som ju cital...“

,,Preco si nespal ?“zasmial sa ako keby to bol niaky vtip,,Ja nemozes spat.“

,,Naozaj?Ani snivat nic ?“

,,Nie,nic.“

,,A co si robil teda v noci ?“znova sa mi zasmial uz ma to zacinalo stvat.

,,Vravim ti ze cital.“,,Ta kniha bola v mojej izbe.Preco si si ju nevypytal a preco si sa v noci zakradal mojou izou?“

,,Preto lebo by som prisiel o krasnu podivanu ako spis.“zazubil sa na mna sta anielik.Ale na mna to bolo vela.On bol v noci v mojej izbe!Preboha.

,,Chces sa este nieco spytat?“

,,Zabija ta slnko?“

,,Nie neboj nezabija raz ti ukazem co je s nami na slnku.“

,,Cim sa zivite ?“

,,Heh asi chces vedet ci sa zivim krvou.ano zivim sa nou.Ale neboj nie ludskou.“

,,Ja sa nebojim.A ludska ti nechuti ? Alebo ako to je ?“

,,Ty si ale zvedavec.Nie praveze mi ludska este viac vonia ale ja som nieco ako vegetarian.A nechcem byt monstrum.

,,A co ja mal si chut ma zabit?“zodvihol ku mne v upokojucom geste takze mi bola jasna odpoved.,,Ja sa nebojim len som sa spytala.“

,,Co?“

,,No ze si ma uz chcel zabit ale nepriznas si to ale mne to nevadi.“spravila som krok ku nemu.,,ja ta mam moc rada.“

Dalsi krok som spravila uz som bola pri nom.,,neviem co by som si bez teba pocala.“

,,Zila by si normalny a plnohodnotny zivot bez priser.“

,,Nie nie ty moja priserka.“neodolala som a polibila ho.Bol to krasny polibek.Uz nie taky jemny ako ten prvy ale o to krasnejsi.Stulila som sa mu v naruci.Takto sme tam dlho stali.Ked v tom Nicolas stuhol.Asi nieco videl lebo ja som nic nevidela.

,,Co sa deje?“

,,Šššš Angy neboj to bude dobre.“a uz som videla aj ja z lesa vychadzala niaka osoba a mne hned bolo jasne ze to neni ziadne dobre znamenie.