Zmysel života

Autorka: Magic Lilith

1.část

Bol to den D.Vonku vtaciky svitorili.Slniecko svietilo proste krasa a dokonalost.Ale citila som sa vtedy tak ? Nie,mala som sa v ten den vydat.Moj zenich mal byt dokonalost sama ako ho moja matka zboznovala a ospevovala este si pametam nas rozhovor ked ma obliekali do siat.

,,Angela pekne sa na neho usmievaj!Kracaj vystreta nesmies sa hrbit co by si o nas , o mne pomysleli...Ze neviem vychovat ani dceru?!“ Pocula som ten hystericky podton ako keby bola nervozna za mna.

Ja som len mlcala a pocuvala ju ako mi kaze ako mam byt vzorna manzelka. Mala som 17 a bola som 4 roky zasnubena z muzom ktoreho som v zivote nevidela. Pocula som kolko mu je a skoro som vtedy skolabovala. Bolo mu 54. Ubohe. Kazdy v meste vedel ze je to len trik ako sa moja rodina chce dostat k pozemkom ale mne to bolo jedno ja uz som pred 4 rokmi prestala zit.

Vsetko mi predpisali ale to v tychto dobach bolo normalne.Nikto nesmel odporovat starsim v rodine ani ked to znamenalo vase nestastie.Samozrejme vzdy v tychto chvilach to cela rodina povazovala za velke stastie.

Bola som uz oblecena,ucesana,namalovana.No proste vsetko.Musela som uznat mala som krasne saty.Krasne snehovo biele.Hodily sa  k mojej pokozke.Mala som alabastrovu plet skoro albinsku.Na rozdiel od mojej sestry ktora bola skoto stale opalena a vzdy sa snazila to prekryt pudrom aby mala pekny biely nadych jej pokozka ale nedarilo sa jej to.Moje vlasy.Ach.Bola som celkom s nimi spokojna dlhe cierne vlasy mi v dnesny den vycesali a dali do nich biele ruze.Ako som sa rozplyvala nad svojim odrazom v zrkadle tak zrazu stala pri mne sestra Lily.

,,Vyzeras nadherne sestricka.Dufam ze aj ja budem raz taka krasna nevesta ako ty.“

,,Bodaj by si bola aspon v buducnosti stasna a dostala poriadneho manzela a neskoncila ako ja.“

,,Psst Angi!Ako sa opovazujes tak vravet velmi dobre vies ze k manzelovi sa mas chovat s uctou!“mala som ju rada a nechcela som sa s nou hadat a dufala som aby ostala toho svojho nazoru a aby ho kvoli zlemu manzelovi nezmenila.

,,Tak uz chod Lil ponahlaj sa lebo uz druzicky su na rade.“Dala mi pusu na licko a uz kracala do kostola.Uhladila som si saty a prehodila si zavoj cez tvar a posledny krat som sa na seba pozrela ako na slobodnu a do teraz este celkom stasnu.Postavila som sa pred dvere a uz som pocula prve tony svadobneho pochodu.Otvorili sa dvere a ja som zacala kracat v ustrety utrpeniu.

Kracala som k oltaru a snazila sa pozerat vsade inde len nie na svojho buduceho manzela.Ako som ho zbadal prislo mi zle.Dokonca cestou som zacala plakat.Dokonca sa rozplakala aj moja matka.Ale bol to velky rozdiel moje slzy boly slzy smutku.Chytil ma za ruku a postavili sme sa k sebe celom.

Mali sme si hladiet do oci.Ale nehladeli sme si do oci ja som pozerala na knaza a popritom som citila jeho uchylny pohlad na mojom vystrihu.Otrasla som sa pri tej myslienke na svadobnu noc s tymto starym uchylom.Ani som si nevsimla a uz bol cas opakovat moj slub.

,,Za ruku zoberem ta v udoliu slzavem.Tvoju cisu naplnim lebo vinom budem v pohari tvem.Pametaj ze moja sviecka ti osvetli cestu tmou.Timto prstenom ti prisaham ze do smrti budem tvou.“Nasadil mi prsten.Prsten bol krasny ale nestal mi za takeho manzela.

Chytil ma za ruku a doslovne tahal ma z kostola ani neviem ako sme sa dostali k nemu domov.Moj domov to nikdy nebude je to len spolocny dom nie domov.Stala som v hale a on mi vysvetloval kde co je....tam hore je nasa spalna.Dufam ze budes plnit povinosti spravnej manzelky hlavne v spalni.“zachechtal sa a zacal si ma znova premeriavat.

,,Mohla by som sa ist prezliect z svadobnych siat?“

,,Jasne ze mozes aj ked este tu nemas kufre...hm...to mi tu budes musiet chodit naha!Keby nieco budem v pracovni.“a znova sa hnusne rozosmial.Vysla som hore a prezliekla sa z svadobnych siat do tych krasnych modrych co mi matka kupila.Zisla som dole a zacala sa prechadzat po dome a velkym oblukom som sa snazila vyhnut pracovni.Objavila som kniznicu a zacala si prezerat co su tam za knihy bolo ich tam viac nez dost tak ako som dufala.Posadila som sa do jednoho z kresiel a zacala citat prvu knihu co som vybrala.Takto to slo dalej az pokial som neprecitala uz dve knihy a zdalo sa ze je neskoro v noci.Isla som do jedalne a tam som mala prestrete na veceru.Posadila som sa k stolu a zacala jest.Ked som sa zlakla.Bola to sluzka.,,Preco nejete pani?“

,,Prepac mi Rose ale nemam dnes hlad je to vinikajuce ale neprosim si dakujem ti ze si sa trapila z vecerou ale ja dnes uz jest nebudem ak chces to co ostalo tak to vezmi domov detom.“Rose bola stara pani domaca mala doma styri vzdy hladne deti co som o nej pocula.

Postavila som sa kyvla som jej na pozdrav ze idem prec este som stihla pocut ako Rose vravi: ,,Pani je sice mlada ale milosrdna mozem ju jedine lutovat ze si zobrala mojho pana...S tym som s nou musela suhlasit.Vysla som na balkon a pozerala som sa uz na vyjdene hviezdy.V tom som pocula ze moj manzel vysiel tiez na balkon.

,,Co tu robis ? Je neskoro nemala by si sa tu vytrcat este sa ti nieco stane a co ja potom budem robit?!Hladat dalsiu manzelku sa mi nechce.“zacal po mne kricat a tahal ma dnu.Urcite budem mat na predlakti zajtra modrinu od tych jeho tucnych ruk.V tom niekto zazvonil.Okamzite ma pustila sadol si do kresla a chytil knihu a tvaril sa ze cita ako keby sa nic nestalo.Ja som len nemo na neho pozerala ze co sa deje.Pozrel na mna pohladom plnym nenavisty a zrukol

,,Padaj otvorit!Rose uz isla domov.“

Isla som rychlo do predsiene a znova som zacula nervozny zvoncek rozliehajuci sa celym domom.Otvorila som dvere a omamene zamrkala ocami lebo som neverila tomu co som videla pre dverami nasho domu.V zivote som nikoho takeho nevidela a pochybovala som ze este niekedy uvidim.Stal tam predomnou muz ako z niakeho pribehu.Ja som myslela ze moj zivot konci ked som ho videla ze si prisiel po mna konecne aniel.Aj prisiel ale nebol to aniel a moj zivot sa nekoncil ale zacinal....