
		
		 
																							Vymena
		
		Autorka: Aďa
		
		 
		
		6. časť
		
		Samov pohľad
		
		   Konečne nastal dlho očakávaný deň. Konečne sa všetko 
		vráti do starých koľají. V to ráno som prišiel k domu Blackových ozaj 
		zavčasu. Akonáhle som vystúpil z auta, udrela mi do nosu známa vôňa. 
		Upír! 
		
		   Rýchlo som vošiel do domu a na prahu som zostal 
		šokovane stáť. Bella stála pri sporáku a pripravovala raňajky. Čo tu 
		robíš?“ spýtal som. „Nenechám predsa svojho snúbenca samého s bandou 
		vlkodlakov! Za čo ma máš?“ 
		
		   Zhlboka som sa nadýchol lahodnej vôni omelety, ktorá 
		na chvíľku prekryla upíri pach. „Mimochodom, dobré ráno, Sam.“ usmiala 
		sa Bella a ponáhľala sa rozdeliť omeletu na tri časti. „Už si 
		raňajkoval?“ pýtala sa ma celkom zbytočne a hlavne dosť neskoro, keď 
		predo mňa postavila plný tanier so zeleninovou omeletou. „Nie je 
		otrávená, však?“ nemohol som si nedovoliť poznámku, ale Bella sa len 
		zašklebila. „Samozrejme, že áno. Dala som tam cyankály. Prečo myslíš, že 
		by som ti ju tak ochotne ponúkala?“ dodala ironicky. „Naozaj?“ zapojil 
		sa do našej slovnej prestrelky Billy a vydesene odstrčil tanier. Bella 
		len pretočila oči a odkrojila kúsok z mojej omelety, ktorý vzápätí 
		strčila Edwardovi do úst. „Výborná!“ povedal Edward s plnými ústami 
		a pobozkal Bellu na krk. Billy si len povzdychol a všetci traja sme sa 
		pustili do raňajok.
		
		 
		
		Bellin pohľad
		
		   Z domu Blackových som šla o čosi skôr, keďže som bola 
		zvedavá, ako sa Jackovi viedlo. Môj najlepší kamarát už na mňa čakal na 
		prahu dverí. „Bello!“ skríkol a vrhol sa ku mne, aby ma mohol objať. 
		Jeho silný stisk spôsobil, že som sykla bolesťou. „Čo to...?“ nedokončil 
		a uprel na mňa oči vytreštené od hrôzy. Snažila som sa brániť, ale bol 
		silnejší, a tak mi len vyhrnul tričko. Jeho pohľad zastal na mojom 
		bruchu, na ktorom sa vynímal jazvy od vlkodlačích pazúrov. „Ty...“ 
		otočil sa na Edwarda, ktorý práve dorazil. Skvelé načasovanie, lepšie to 
		už ani nemohlo byť. „Celý čas si mi hovoril, ako perfektne sa dokážeš 
		ovládať a potom urobíš toto..“ ukázal na moje brucho. Hoci Jackove oči 
		potemneli hnevom, Edward ostal pokojný a nepovedal ani slovo. „Si oveľa 
		väčšie monštrum ako ja.“ vykrikoval Jacob ponad Emmetta a Jaspera, ktorí 
		mu bránili vrhnúť sa na Edwarda. „Jacob, prosím ťa...“ kričala som naň, 
		kým mi konečne venoval pozornosť. Všetko šlo dobre, snáď teraz 
		nedovolím, aby sa povraždili. „Jack, počúvaj ma, Edward...“nestihla som 
		dohovoriť, lebo mi znova skočil do reči. „Čo? Chceš mi povedať, že on ťa 
		nenapadol?!“ kričal Jacob, snažiac sa vyslobodiť z Emmetovho zovretia. 
		Jasper sa ho snažil upokojiť, na čo Jacob zareagoval zavrčaním. 
		
		
		„Bol som to ja.“ vystúpil z rady Paul. Jacob aj ja sme 
		naňho prekvapene pozreli. Takéto správanie by som od Paula nečakala. „Ja 
		som Bellu zranil.“
		
		   
		
		Edwardov pohľad 
		
		   Jackovi sme v krátkosti vysvetlili, čo sa stalo. 
		Podišiel ku mne so sklonenou hlavou. „Prepáč, ja..“ začal, ale zarazil 
		som to. „Nič nemusíš hovoriť, chápem ťa. Bál si sa o Bellu.“ Jacob len 
		prikývol. Podal mi ruku a potom sa naklonil akoby ma chcel objať. V tom 
		sa zarazil a s odporom sa odvrátil. „Smrdíš.“ povedal a všetci sme sa 
		rozosmiali. „Aspoň vieš, aké je to pre mňa. A to nehovorím o situácií, 
		keď Bella príde z La Push a ja ten smrad musím dýchať.“
		
		   Kým sa Bella pripravovala na rituál, Jack nám 
		porozprával, ako sa mu viedlo. Ja osobne som ocenil jeho apetít. „Sedem 
		púm? Jacob, veď to ja mám na mesiac.“ Obaja sme sa zhodli na tom, že to 
		bola mimoriadne poučná a zaujímavá skúsenosť, ktorá pomôže obom klanom 
		pochopiť ton druhý. Napriek všetkému sme vedeli, že podobný pokus už 
		radšej neabsolvujeme. Každý chcel radšej zostať tou príšerou, ktorou 
		bol.
		
		   Rituál dopadol dobre, ale predsa sme boli radi, že 
		sme vo vlastnej „koži“. Za seba vám môžem povedať, že byť vlkodlakom nie 
		je žiadna sranda. (alebo psina- ak chcete).
		
		 
		
		Samov pohľad
		
		   Díval som sa na Cullenovcom, ktorí sa tešili 
		z Edwardovho „návratu“  medzi nich. Aj ja som bol rád, že je Jacob 
		s nami. Ale predsa...
		
		„Organizujeme párty na počesť tvojho návratu.“ povedal 
		Quil s nadšením. „Samozrejme budeme radi, ak pozvanie príjmu aj 
		Cullenovci.“ dodal som dívajúc sa na upírov. „Ale to predsa...“ začal 
		Paul, ale pohľadom som ho umlčal. Upíri si až teraz všimli, že hovoríme 
		o nich. „To myslíš vážne?“ pýtal sa ma neveriacky Emmett. Pozrel som sa 
		na Jacoba. Jediný pohľad stačil, aby sme vedeli, čo chce ten druhý. 
		Prikývol som. Cullenovci upreli pohľad na Edwarda, ale ten mi len 
		opätoval úsmev. Zajtrajšia noc vojde do dejín ako prvá upíro-vlkodlačia 
		párty.
		
		   
		
		La Push
		
		Bellin pohľad
		
		   Dívala som sa na svoju rodinu a priateľov 
		a neveriacky som pokývala hlavou. Edward si toho samozrejme všimol. „Čo 
		sa deje, láska?“
		
		„Nie je to také zlé, čo povieš?“ kývla som hlavou smerom 
		k skupinkám, ktoré sa vytvorili okolo ohňa. Spomenula som si na večer, 
		keď Billi rozprával quilletské legendy. Ale teraz sme tu mali „hostí.“ 
		Emily sedela s Kim, Alicou a Rosalie nad časopisom a rozoberali 
		najnovšie módne trendy. Emmett a Jasper preberali včerajšie preteky F1 
		a hádali sa s vlkodlakmi, kto má najväčšiu šancu stať sa majstrom sveta. 
		Všetci na prvý pohľad vyzerali ako normálni puberťáci, nie ako mystické 
		príšery. O kúsok obďaleč stála Sue Clearwaterová spoločne s Esme a vedľa 
		nich sedel pri Billiho vozíku Carlisle. Nezasvätená osoba by oslavu 
		považovala za stretnutie starých priateľov.„Napokon naša zámena 
		priniesla aj niečo dobré.“ dodala som. Edward len prikývol. „To je 
		naozaj pravda. Vo vlkodlačej koži som sa toho veľa naučil. Teraz chápem 
		Jacka lepšie ako kedykoľvek predtým.“ Usmiala som sa naň. „Pozrime sa! 
		Aká tolerantnosť!“ 
		
		 
		
		Edwardov pohľad
		
		   Bella zaspala, zababušená v deke a opretá o moje 
		rameno. Znova bola človekom a ja som sa bál, aby neprechladla. „Mohol by 
		som sa s tebou na chvíľu porozprávať?“ zaznel mi v hlave Jackov hlas. 
		Prikývol som a šiel som za ním. 
		
		   Prechádzali sme sa po First Beach a ani jeden z nás 
		neprehovoril ani slovo. „Tak aké to bolo? Stáť na druhej strane 
		hranice?“ spýtal sa ma Jacob. „Nemáte to zrovna ľahké.“ odvetil som 
		odkopávajúc kamienok z cesty.
		
		„Ale oproti tebe...“ nedokončil a ani nemusel. Jeho 
		myšlienky prehovorili zaň. „Počúvať myšlienky a nedokázať to 
		vypnúť...Neustále počuť Alicino švitorenie alebo Emmettove nemiestne 
		poznámky ohľadom Rose. Máš to oveľa ťažšie ako ktorýkoľvek z nás. 
		Netušil som, že je to také strašné. Ale teraz, keď som si vyskúšal, aké 
		je to byť upírom, zmenil som pohľad na vás.“
		
		Chvíľu sa odmlčal a dodal: „ A Bella? Ako môžeš byť 
		vedľa nej a nenakŕmiť sa...?“
		
		Povzdychol som si. „Je to ťažké. Keď som stretol Bellu 
		po prvýkrát, boli sme krátko pred lovom...Bolo to desivé. V triede plnej 
		ľudí...Takmer som si ju vzal a tiež všetkým ostatných.“
		
		Jacob sa zmohol len na „Bože!!“
		
		Pokračoval som v rozprávaní. „Keby som sa 
		predchádzajúcich 90 rokov tak nezdokonalil v sebaovládaní, neovládol by 
		som sa.“
		
		Prikývol. „Ja som šiel tesne po love na ten prekliaty 
		autosalón, a nebyť Alici tak..“ nedohovoril. 
		
		„Viem, Alice mi všetko povedala. Vlastne pomyslela.“ 
		zasmial som sa a Jacob so mnou.
		
		Potom zvážnel. „A Carlisle? Ako môže prichádzať denne do 
		styku s ľudskou krvou a ovládnuť sa?“
		
		Odpovedal som mu rovnako ako Belle pred rokom. „Roky 
		a roky praxe. Už ten pach ani nevníma.“
		
		„To nie je možné.“ povedal krútiac hlavou.
		
		„Povedala ti niekedy, čo sa stalo na oslave jej 18- 
		tin?“ spýtal som sa.
		
		Začudovane na mňa pozrel a pokrútil hlavou.
		
		„Porezala sa.“
		
		Jacob len šokovane zalapal po dychu. 
		
		„Tak preto ste odišli...“
		
		Prikývol som ignorujúc starú ranu v hrudi, ktorá sa 
		pomaly otvárala a krvácala. Jacob si všimol môj bolestivý výraz 
		a povzbudivo ma potľapkal po pleci. 
		
		„Dík brácho!“ povedal som. Pozrel na mňa a podvihol 
		obočie. Obaja sme sa rozosmiali. Aký je ten život zvláštny! Jeden deň 
		sme odvekí nepriatelia a na druhý sa prechádzame po pláži ako najväčší 
		kamoši a nazývame sa bratmi. Svet je čudný. 
		
		„Radšej už poďme, Bella nás už možno hľadá. Nech si 
		nemyslí, že sme sa šli „porozprávať“ v pästnom súboji.“ dodal Jack a už 
		sme sa vracali späť bok po boku ako kamaráti.
		
		 
		
		                                                     
		koniec