Výmena

Autorka: Aďa

4. časť

Edwardov pohľad

   Práve som sa vracal do mojej, teda „Jackovej“ izby, keď som ucítil sladký pach upíra. Vychádzal priamo z izby, ktorú sme obývali spolu s Bellou. Pri predstave, že je v dome cudzí upír, ktorý môže ublížiť mojej láske, som začal prepadať panike. Našťastie som si po storočí vybudoval dosť veľké sebaovládanie, takže premena z vlčej podoby do ľudskej a naopak mi nerobila na rozdiel od ostatných žiadne problémy.

   Prudko som otvoril dvere, pripravený brániť svoju lásku. Ale aké bolo moje prekvapenie, keď som namiesto cudzieho upíra, našiel na posteli sedieť Bellu. V upírej podobe! Keď ma zazrela, vyskočila a vrhla sa mi okolo krku. Zhnusene som ju odstrčil a odvrátil sa. Až príliš neskoro som si uvedomil dôsledok svojich činov. Šokovane sa na mňa pozerala. Potom sa len otočila a podišla k oknu. „Bella, prepáč, nechcel som ti ublížiť.“ objal som ju, ale zápach z nej bol tak neznesiteľný, že som musel zadržať dych. Samozrejme na to hneď prišla. „Odíď!“ povedala s očami upretými von.

Čo som to urobil? Zase som jej ublížil, tak ako pred našim odchodom z Forks.

Rosallin pohľad

   Sedela som na verande nášho domu a dívala sa na Esme, ktorá trhala v záhrade burinu a ošetrovala ružové kríky. Pretože potrebovala rozptýlenie, pracovala ľudským tempom. Emmett šiel s ostatnými na lov a ja som Alici sľúbila, že po návrate pôjdeme nakupovať. Dopadali na mňa slnečné lúče a ja som si vychutnávala ten pocit. Moje ruky boli jemné a teplé. A nežiarili! Bolo úžasné! Každú chvíľku som si siahala na miesto, kde bilo moje srdce. Nemohla som sa toho zvuku nabažiť. Nechápem, prečo sa Bella chce toho zvuku dobrovoľne vzdať. Zatiaľ som si užívala, každý dotyk lúča na mojej tvári, každý úder srdca...

„Rose, radšej sa natri krémom, nech sa nespáliš!“ prikázala mi moja „adoptívna matka“. Vôbec som si nevšimla jej pohľad. Vzala kyticu ruží a vošla do domu. Ja som sa pomaly šuchtala za ňou.

Bellin pohľad

   Schúlila som sa na posteľ a moje telo sa otriasalo vzlykmi bez sĺz. Rose mi vravela, že to nie je dobrý nápad, prísť do domu vlkodlakov ako upír, ja som to proste musela vyskúšať. Zistiť, či je naša láska dostatočne silná, aby prekonala taký rozdiel. Teraz som už poznala odpoveď. Odpoveď, akú som nechcela dostať.

   Ležala som na posteli a dívala sa do stropu. Počula som Edwarda, ako sa zhovára s Billim, ale nevenovala som tomu pozornosť. Premýšľala som, či sa moje priateľstvo s Jackom skončí, pretože jeho vlčia podstata mu nedovolí sa so mnou priateliť. Vtom mi to došlo! Edward mi ako vlkodlak vôbec nevadil! Nezapáchal mi ako ostatní, keď som prišla do La Push s Rosalie. Okrem Jacka mi smrdeli všetci, ako by na seba vyliali hektolitre ženskej voňavky. Ale Jack mi voňal rovnako ako človeku. Chcela som sa rozbehnúť k Edwardovi, ale strach z jeho odmietnutia mi zväzoval nohy. A tak som podišla k poličke, kde ležali Jackove učebnice. Naslepo som jednu vzala. Učebnica dejepisu. Skvelé rozptýlenie. Ak som sa v najbližších minútach nechcela zblázniť, musela som nájsť niečo, čo by odviedlo moju strápenú myseľ od Edwarda. Našla som si kapitolu o španielskej chrípke na začiatku 20. storočia, čo nebol najlepší nápad, keďže moja myseľ znova zablúdila k Edwardovi. Sadla som si zem a začala čítať.

   Bola som tak začítaná o obetiach epidémie, že som si ani nevšimla, ako sa potichúčky otvorili dvere. Jemne ma hladil ho vlasoch a bozkával hrdlo, ako vždy, keď som bola nervózna. „Odpusť! Správam som sa ako hlupák.“ odvetil so smútkom v hlase. „Je mi ľúto, ako som sa správal.“ dodal. Zavrčala som. „Aj mne. Mrzí mne, že tvoja láska nie je dostatočne silná, aby dokázala prekonať skutočnosť, že som upír. Ak môžem byť kamarátka s Jackom, keď ani TY nedokážeš zniesť moju prítomnosť?!“ Hlas sa mi zlomil a ja som začala plakať. Samozrejme bez sĺz.

   Začal sa triasť. Behom chvíle ma šmaril na gauč a vášnivo pobozkal. Jazykom vkĺzol do mojich úst a ja som zrazu mala veľké problémy udržať sa pri vedomí. Jeho pohľad bol plný vzrušenia, nehy a lásky. Čas okolo nás sa zastavil. Všetko prestalo existovať, okrem našej lásky. Keď do mňa vnikol (nestihla som zaznamenať, kedy ma vyzliekol, ale to bolo fuk), mala som pocit, akoby sa okolo nás prehnalo tornádo. Nikdy som nezažila nič krajšie, nič intenzívnejšie. Pobozkala som ho s vášňou väčšou, akej som kedy bola schopná a svet mi splynul v jedno.

   Ležali sme na zemi a odpočívali. Usmiala som sa naň. „Ako sme sa dostali sem?“ „Spadli sme.“ odpovedal. „Billy si zrejme myslí, že mu demolujeme barák.“ usmial sa.

   Pritisla som sa k nemu a vychutnávala si pocit vzájomnej blízkosti.

Rosallin pohľad

   Pomaly som zaspávala unavená z celého dňa, keď som sa strhla na lomoz znejúci z obývačky a vzápätí sa rozleteli dvere do mojej izby. Emmett stál vo dverách a žiaril ako slniečko. „Rose!“ vykríkol. Zarazil sa, keď som naň ospanlivo zažmurkala. „Prepáč, zabudol som...“ ospravedlňujúco sa usmial. Zasmiala som sa a natiahla ruky. V okamihu ležal vedľa mňa. Jemne a nanajvýš opatrne ma vzal do náručia a pobozkal. „Drvíš mi kosti.“ zastonala som, keď sa pozabudol. Jeho silné objatie trochu povolilo. Pobozkal ma na viečka. „Pospi si!“ prikázal a mal pravdu. Teraz musím veľa odpočívať.

Billyho pohľad

   Keď som počul ten lomoz, myslel som, že nastalo zemetrasenie alebo mi padne strecha na hlavu. Potom som začul hlasy Edwarda a Belly. Dúfam, že jej neublíži. Síce sa ovláda oveľa lepšie ako ktorýkoľvek z quilletských vlkov, ale predsa je tu riziko. Nechcem, aby sa dcére môjho najlepšieho kamaráta stalo niečo zlé. V mysli mám stále obraz Emily.

   Znova buchot. Začínal som byť znepokojený, čo sa to tam deje. Keby som mohol chodiť, šiel by som hore pozrel.

   Vždy som bol zaujatý voči Cullenovým, ale Edward je ako človek (pardon vlkodlak) celkom fajn. Keďže chodil na medicínu, začal sa dokonca zaujímať o tvoj zdravotný stav. Je nesmierne duševne vyspelý, takže som sa s ním mohol rozprávať aj o veciach, ktoré by som s Jackom nikdy nepreberal. Napríklad včera sa ma Edward spýtal na chúlostivú otázku ohľadom Embryho pôvodu. Takto priamo sa ma ešte nikto nepýtal, dokonca ani Sam nie.

   Tvoje myšlienkové pochody vyruší príchod svorky. Ich správanie bolo čudné. Akonáhle vošli do miestnosti, ako na povel zastali. Začali sa triasť. „Upír!“ to bolo jediné slovo, ktoré zo seba Quil dostal. Rozbehnú sa do Jacobovej izby a mne víri v hlave jediná otázka. Ak je v dome upír, prečo ma ešte nezabil? A prečo ho Edward nezastavil?

Rosallin pohľad

   Spánok bol osviežujúci. Hlavne po toľkých rokoch. Tak veľmi mi chýbal. Už som si ani nevedela predstaviť, aké to je. Natiahla som sa a otvorila oči. Prvé, čo som uvidela, bol Emmettov  široký úsmev, ktorý som na ňom tak milovala. „Dobré ráno.“ povedala som mu a zívla. „Je nádherné ráno, láska, vďaka tebe.“ šepkal bozkávajúc mi spánky. „Vieš, o tom, že chrápeš?“ spýtal sa ma. V šoku som zabudla zavrieť ústa. Ja a chrápať? To snáď nie! „Ja nechrápem.“ začala som, ale Emmett ma prerušil. „Ale áno, chrápeš. Ale tak rozkošne, ako malý medvedík.“ uškrnul sa. Pozrela som sa na jeho cukajúce sa kútiky a pochopila som, že si robí zo mňa srandu. Našu hádku definitívne ukončil môj žalúdok, ktorý sa hlásil o svoj diel potravy. Ešte som si nezvykla, že musím jesť častejšie ako raz za dva týždne.

   Po výdatných raňajkách, ktoré mi pripravila Esme, som šla na nákupy. Nákupy som zbožňovala, ale prechádzať sa po Port Angeles nepretržite šesť hodín, bolo veľa aj na môj vkus. Ale skúste odohnať Alice od butikov plných oblečenia. Dívajúc sa na jej šantenie mi prišla na um veta, ktorú som počula vo filme Star Trek od borgskej kráľovnej pred dvomi rokmi. „Odpor je márny!“ To sedelo na Alice do bodky.

   Sedela som v jednej z reštaurácií, jedla zeleninový šalát ( musím si predsa dávať pozor na svoju váhu) a čakala na Alice. Vtom som zazrela pár, ktorý sa k sebe túlil v rohu miestnosti. Stŕpla som. Biela pokožka, nedotknuté poháre minerálky pred sebou. Okamžite som vedela o koho ide. Žena vycítila môj pohľad a otočila sa. Jej oči farby karamelu ma doslova hypnotizovali.

Samov pohľad

   Veľmi som si prial, aby to, čoho som bol svedkom, boli len halucinácie. Edward a Bella ležali na zemi, zjavne nahí, prikrytí len tenučkou dekou. Všetkým bolo jasné, čo sa pred chvíľou odohralo. Dúfal som, že sa mi to sníva! Upír a vlkodlak...Nič nechutnejšie som ešte nevidel.

   Edward sa oprel o lakte, absolútne nerozrušený našou prítomnosťou, zato Bella si pritiahla časť prikrývky bližšie k telu a hanblivo sklopila oči. Na pár sekúnd som sa jej nedivil. Byť vyrušená po svojom prvom milovaní partiou chlapov, to nie je nič na závidenie.

   Sledujúc tých dvoch som sa prestal zaujímať o ostatných. „Paul!“ vytrhol ma zo zasnenia Jaredov hlas. Priskočil som k Paulovi a snažil sa ho upokojiť, ale skôr ako ktokoľvek z nás stihol zareagovať, Paul vybuchol a skočil na Bellu. Začul som Bellin výkrik plný bolesti. S hrôzou som sa pozeral na Bellino roztrhané telo.

koniec 4 časti