
		 
																							Výmena
		
		Autorka: Aďa
		
		 
		
		2. časť
		
		 
		 
		
		Bellin pohľad
		 
		
		Položila som Rose na zem a podišla k Jakovi. Ostatní zo smečky si nás so 
		záujmom prezerali, najmä Paul vyzeral akoby nemohol veriť vlastným očiam. 
		Dobre si pamätal blonďavú upírku brániacu svojho druha , ktorá sa teraz 
		naňho dívala s modrými očami a vôbec mu nesmrdela. „Takže predsa je to 
		pravda.“ počula som svojim mimoriadne citlivým upírim sluchom zašepkať 
		Sama. 
		
		„Jakob!“ rozradostená som objala kamaráda, ale ten ma odstrčil a 
		zhnusene sa na mňa pozrel.
		
		„Páchneš!“ povedal.
		To 
		ma nahnevalo. „Billi ťa neučil, ako sa správa k dáme?! A mimochodem, ty 
		mi tiež nevoniaš.“
		   
		Hneval ma pohľad, akým si ma ostatní prezerali. Jako vzácny exponát vo 
		vitríne. 
		   
		Podišla som k Jakovi. “A aby som nezabudla…“ udrela som ho. „To je za 
		ten podraz.“ aj napriek všetkému som mu nemohla odpustiť ako ma bonzol 
		Charliemu. „A toto za ten bozk!“ udrela som ho už znova. Jakob sa na mňa 
		šokovane pozrel. Ale mne sa hneď uľavilo. Ak ho Billi 
		nenaučil slušnému správaniu, naučí ho to moja pravačka. „Aby si vedel, 
		kedy máš bozkávať zasnúbené dievča. Teraz si už nezlomím ruku. Ale môžem 
		zlomiť niečo tebe. “
		
		„Pôjdeme Rose.“ podišla som k svojej „ľudskej švagrinej 
		a vzala ju do náručia. „Tu už nie sme vítané!“
		
		 
		
		   Ležala som na svojej posteli a premýšľala. Prečo je 
		Jack taký? Naozaj som jeho kamarátka len kvôli bijúcemu srdcu? Bude sa 
		takto správať aj po mojej premene? V kútiku duše som dúfala, že nie. Ale 
		nebola som si istá.
		
		   Vtom ma napadla bláznivá myšlienka. Ak som si mohla 
		vymeniť identitu ja s Rose, mohlo by to fungovať aj na Edwarda s Jackom. 
		Možno by potom necítili k sebe takú nenávisť, keby si vyskúšali život 
		toho druhého. Stačilo by ich len presvedčiť.
		
		 
		
		Edwardov pohľad
		
		 
		
		   Bella ležala v mojom náručí a odpočívala. Boli sme po 
		jednej z vášnivých nocí, keď....no...veď si to viete predstaviť. Láska 
		môjho života ku mne otočila a venovala mi žiarivý úsmev, ktorý som na 
		nej tak miloval. Zavrel som oči ako omámený.
		
		„Zlatko, niečo ma napadlo.“ začala, ale umlčal som ju 
		bozkom.
		
		„Ale nehovor, myslel som, že len my niekoho napadávame, 
		nie naopak.“
		
		„Edwarde, no tak, nechaj ma dohovoriť.“ povedala medzi 
		bozkami, ktoré som jej venoval.
		
		 
		
		   Keď mi Bella predostrela, díval som sa na ňu ako na 
		blázna. To si určite robí zo mňa žarty?! To si mám vymeniť „kožu“ 
		s nejakým „psom“?! Ale keď mi Bella vysvetlila svoje dôvody, musel som 
		uznať, že má pravdu. Byť v koži vlkodlaka sa Vám nenaskytne každý deň!
		
		 
		
		Bellin pohľad
		
		 
		
		Znova som sedela v jedálni s ostatnými Cullenovcami na 
		svojej porade. Mračili sa na mňa, ale nedivila som sa im. Ani Alice 
		nebola nadšená, veď kto by chcel vo vlastnom dome vlkodlaka?
		
		 
		
		Vošla som do našej izby, teda Edwardovej a mojej, 
		a vyťukala som známe číslo. Zdvihol mi Billy. „Ahoj Billy, potrebujem 
		hovoriť s Jackom...“ začala som, ale Billy ma prerušil.
		
		„Je to pravda, Bella? Že je s teba upír a z toho 
		Cullenovic dievčaťa človek?“ vychŕlil na mňa otázky takou rýchlosťou, že 
		som mala, čo robiť, aby som im porozumela. 
		
		„Billy, prosím, ak je Jack niekde poblíž, 
		tak...“nedohovorila som, lebo Billy podal slúchadlo svojmu synovi.
		
		„Jaku, mala by som návrh.“ začala som hovoriť 
		rýchlosťou, ktorej by obyčajný človek nerozumel. Ale dúfam, že on áno.
		
		Vysvetlila som mu situáciu. Zdalo sa mi, že ho to 
		pobavilo. „Tak čo na to hovoríš? Chcel by si si vyskúšať život upíra? 
		Napríklad na mesiac.“
		
		„Poviem to Samovi!“ odpovedal a zložil.
		
		   
		
		   Jakob volal o dve hodiny. „Fajn, ideme na to. Mohla 
		by to byť zábava.“
		
		S Quiletmi sme sa dohovorili, že kúzlo uskutočníme až 
		o týždeň, keď budem človek. V stanovený deň vlkodlaci prišli ku 
		Cullenovcom už nadránom. Keď som im otvorila, všetci mali nakrčený nos. 
		Naštvalo ma to. Bolo na nich vidieť, že by boli radšej hocikde inde ako 
		tu. Ale zvedavosť ich poháňala dopredu. Chceli vedieť ako tento pokus 
		dopadne.
		
		   Keď bolo všetko pripravené, Jacob s Edwardom sa 
		chytili za ruky a ja som začala odriekavať. Sprvu sa nič nedialo, až som 
		dostala strach, že sa kúzlo nepodarilo. Ale potom som si všimla, že 
		Jakova pokožka je viditeľne bledšia a Edwarova naopak stmavla. Otvorili 
		oči a ja som šokovane zalapala po dychu. Edwardove oči boli zelené ak 
		smaragdy, zato Jackove boli plné krvi.
		
		 
		
		koniec 2 časti