Vlčí pláč

Autorka: prudent.wolf

Rozhodla som sa konečne dať na papier aj nejakú svoju poviedku. Bude sa týkať vlkolakov, upírov a lásky. Toto je podľa mňa tá najlepšia kombinácia na napínavý príbeh. Verím, že si aspoň niekto nájde čas na prečítanie môjho skromného diela. Vopred sa ospravedlňujem za menšie pravopisné a štylistické chyby, ktoré sa tu určite vyskytnú.

Prajem príjemné čítanie.

prudent.wolf 

Úvod

Volám sa Selena.

Viem, je to trochu zvláštne meno na slovenské pomery, ale je to jediné čo mi zostalo po rodičoch. Okrem otázok. A tých je naozaj veľa.

Moje meno je odvodené od gréckej mesačnej bohyne Seléné. Moji rodičia teda museli vedieť čo som. Ale to mi už nikdy nikto nepotvrdí. Zomreli, keď som mala šesť za doteraz  neobjasnených okolností.

Ja som sa potom ako sirota bez príbuzných dostala do decáku. Jediné ako tak príjemné na tomto období môjho života bolo to, že mi mesiac svietil rovno do izby. Počas splnu ma neuveriteľne priťahoval už vtedy. Dokázala som na ten strieborný kotúč pozerať celé hodiny.

V dvanástich si ma do pestúnskej starostlivosti zobrali dvaja starší manželia. Všetko vyzeralo v pohode až kým som sa raz nezobudila na tiché buchnutie dverí a slizký hlas môjho pestúna: Neboj sa.  Príšerné. Pri predstave jeho odporných rúk ma ešte aj teraz napína na vracanie.

Tam sa mi stalo prvýkrát to, čo úplne zmenilo môj život.

Mala som pätnásť a sedela som na posteli a sledovala mesiac. Bol spln. Zrazu sa so mnou začalo diať niečo zvláštne. Chrbticou mi prešla prudká bolesť. Bola taká veľká, že som skoro stratila vedomie. Najhoršie bolo to, že prišla úplne nečakane. Nič ma na ňu nepripravilo. Zrútila som sa na koberec a zvinula do klbka. Mala som pocit akoby ma niečo trhalo na kusy. Zdalo sa mi, že to trvá hodiny, ale v skutočnosti to nemohlo byť viac ako pár sekúnd. Potom ako bolesť ustúpila som ešte dlho ležala na zemi a lapala dych. Nakoniec som sa ale odhodlala postaviť na roztrasené nohy.

Až vtedy som si z hrôzou uvedomila, že niečo nie je v poriadku. Mala som štyri nohy. Štyri! Vydesene som vykríkla, ale to čo som začula sa ani zďaleka nepodobalo na výkrik. Z hrdla mi vyšlo zakňučanie.

V tej chvíli som naozaj nemala ďaleko k tomu aby som sa v bezvedomí vystrela na podlahe, ale podarilo sa mi ovládnuť. Váhavo som urobila krok, potom ďalší a ďalší. Išlo mi to celkom dobre.  

Pri mojej opatrnej prechádzke po izbe som uvidela zrkadlo. Úplne pokojne som sa pozerala na odraz dvoch žiarivých žltých očí.

Bola som vlk.