Vlčí pláč

Autorka: prudent.wolf

6. kapitola

Po škole ma Kas čaká pri bráne. Opiera sa o stenu a navonok ho nezaujíma celý svet.

„No ideme?“ spýta sa.

„Môžeme, ale vieš, ja mám prácu,“ opatrne načrtnem.

„To je už vybavené. Poď.“ Chytí ma pod pazuchu a vlečie za sebou.

„Neboj sa, Alfa je dobrý... človek. Ale ja to aj prefíkaný bastard, tak si daj pozor.“

Zrazu zastane a obráti ma tvárou k sebe. Jeho hlas znie rozrušene.

„Možno ti ponúkne miesto v svorke. Odmietni. Slušne sa s toho pokús vykrútiť.“ nalieha.

„Prečo by som nemala chcieť byť zo svojimi?“ nechápem ho.
“Spúta ťa. Už nikdy potom nebudeš slobodná. Nech urobíš čokoľvek, on o tom bude vedieť. Vie čo si myslíš, čo cítiš. To by si chcela?“ nakláňa sa ku mne a ja zase cítim tú jeho zvláštnu korenistú vôňu. Ale najhoršie sú jeho oči. Pozerá na mňa a ja sa v nich topím..

„Dobre,“ šepnem.  Pustí ma vyrazí. Už nič nehovorí.

Zastaneme pred menšou vilou. Záhrada je dokonale upravená, všetko je tu dokonalé. Až príliš.

Bez toho, aby sme zaklopali sa dvere otvoria a mračí sa na nás staršia žena.

„Kaster čo si myslíš, že robíš?“ spýta sa.

„Do toho, čo robím ja vás nič nie je,“ odvrkne, chytí ma za rameno a prešmykneme sa okolo nej dovnútra. Vyzerá to tu naozaj draho. Pokojným pomalým elegantným krokom sa ku nám blíži  muž. Bez toho, aby som sa nad tým musela príliš zamýšľať viem, že to je Alfa. Je vysoký, telo má ako antická socha a jeho oči na mňa pozerajú s takou silou a inteligenciou, že sa to nedá vydržať. Ale neodvrátim pohľad, tvrdohlavo na neho pozerám. Chvíľu so mnou potichu bojuje, ale potom sa usmeje a preruší očný kontakt.

„Si tvrdohlavá,“ povie za smiechom.

Myknem plecom. Nesúhlasím sním.

„Kaster, prosím nechaj nás osamote. A Zuzana je tu na moje zavolanie, tak sa upokoj ,“ povie žene, ktorá nám otvorila dvere. Kas sa bez slova zvrtne a stratí sa v bludisku izieb v dome. Alfa ma chytí okolo ramien a odvedie do miestnosti celkom vzadu. Pravdepodobne to je jeho pracovňa.

„Sadni si,“ ukáže na stoličku „Myslím, že najprv by sme sa mali predstaviť,“ podá mi ruku, „Volám sa Lorien, ale všetci ma tu volajú Alfa.“

„Som Selena.“ potrasieme si rukou. Sledujem ako si sadá oproti mňa.

„Kaster mi spomínal, že si ešte nikoho z nášho druhu nestretla.“ Zakrútim hlavou. „Tak potom ťa ako Alfa, aj keď nie tvoj, musím zasvätiť do tajomstiev.“

„Akých tajomstiev,“ zbystrím pozornosť. Usmeje sa.

„To až neskôr. Teraz potrebujem vedieť kedy bola tvoja prvá premena.“

„V pätnástich.“

„Kaster vravel, že si Vlka zdedila, že ťa nikto nepohrýzol.“ Prikývnem.

„Vieš sa premieňať kedy chceš alebo ťa ovplyvňuje Mesiac?“ pozerá mi rovno do očí. Na tieto veci sa pýta ako na najbežnejšiu vec na svete.

„Mesiac,“ poviem potichu. Zase zakýva zamyslene hlavou.

„Vieš premena ja náročný proces, ktorý u nás vyvoláva z nejakého neznámeho dôvodu Mesiac. Ale dá sa ovládať. Počas splnu to dokážu len tý najodolnejší, ale dá sa to. Premene môžeš zabrániť, ale môžeš ju aj vyvolať.“ zaujme ma to.

„Naozaj? Ja som si myslela, že vlkolaci sa premieňajú len za splnu.“ vyhŕknem.

Lorien vybuchne do ohlušujúceho štekavého smiechu.

„Vlkolaci? Toto som nepočul už veľmi dlho.“ pochechtáva sa. Nespokojne sa zamrvím. Nechápem čo je na tom smiešne. Všimne si môj nepokoj a pomaly sa upokojí.

„Vieš my sa väčšinou nazývame medzi sebou Vlci. Vlkolakov si vymysleli ľudia. Krvilačné beštie trhajúce ľudí na kusy. To nie sme. Chránime ich.“

„Chránime?“ nerozumiem.

„Áno chránime. Pred tým najnebezpečnejším predátorom na tejto planéte.“

Po chrbte mi prebehnú zimomriavky.

„Pred čím?“ nalieham.

Oprie sa pohodlne o operadlo a zajme ma svojím pohľadom.

„Pre upírmi,“ povie potichu.

Keby som nebola to čo som pravdepodobne by som sa začala smiať. Ale vedela som, že je to pravda. Vedela som, že sú. Keď vyslovil to slovo, beštia vo mne sa drala na povrch. Striaslo ma.

Pozoroval ma ostražito. Pravdepodobne čakal, že sa začnem smiať, alebo niečo iné. Ale ja som vedela, že hovorí pravdu.

„Vidím ,že mi veríš. To je viac ako som čakal.“ stále ma pozoruje.

„Nemám dôvod pochybovať,“ poviem potichu. Usmeje sa.

„Takže, vráťme sa zase k tvojej premene. Ak chceš, môžeme ťa naučiť to vládať.“

„Áno chcem,“ okamžite poviem.

„Dobre. Kas ťa doučuje matiku, tak by ste to mohli nejako skĺbiť dokopy. Nebudem tým zaťažovať nikoho ďalšieho, keď sa už poznáte. A okrem toho, on mal s ovládaním sa tiež dosť problémy. Myslím, že v tvojom veku ti bude môcť pomôcť najviac on.“

„V mojom veku?“

„Z prípravou za začína hneď po prvej premene. Potom je to čoraz náročnejšie. Ale verím, že tebe sa to podarí. Teraz choď.“ rukou mi naznačí , aby som sa pratala.

S hrmotom sa postavím a zamierim von.

„Zvláštny človek tento Lorien,“ pomyslím si keď mi jesenné slniečko pohladí tvár..