Vlčí pláč

Autorka: prudent.wolf

16. kapitola

Počujem ako sa Kas ponáhľa po schodoch a otvorí dvere. Neisto sa na mňa pozrie.

„Môžem vojsť?“ spýta sa.

Zaváham, ale nakoniec prikývnem. Spomeniem si na Edwardove slová o tom, že Kas na tej lúke nebol.

Sadne si. Všimnem si ako si zviera si ľavú ruku a snaží sa utíšiť triašku v nej.

„Čo ti je?“

„Lorien ma volá. Zatiaľ sa mi darí nedať mu nijaké indície o tom kde sa nachádzame a tak ma teraz privoláva. Je ťažké odolávať.“

Prikývnem.

„Sel upíry musia odísť. Nie sú schopný poraziť svorku. Pôjdem s nimi, je to jedinečná možnosť ako sa zbaviť tohto tu,“ poklope si po čele. „Ak tu ostaneš svorka ťa vystopuje a zabije.  Sel nerád ti to hovorím takto priamo, ale más mizivú šancu na prežitie. Prosím ťa poď aj ty.“  Jeho hlas znie naliehavo. Natiahne sa ku mne zovrie mi ruku. Nebránim sa. Zrazu viem, že na tam v lese nebol on, bol tam niekto veľmi podobný jemu.

„Tvoj otec. Bol tam tvoj otec.“ poviem. Najprv na mňa zmetene hľadí, ale potom mu svitne o čom hovorím. Ruku mi zovrie silnejšie.

„To nie je možné. Neurobil by to.“

„Myslela som si, že som počula teba, ale bol to on. Máte veľmi podobný odtieň hlasu. Som si istá.“ Uľaví sa mi. Som rada, že to predsa len nebol on. Usmejem sa. Uvoľnene si ľahnem na posteľ stále sa usmievajúc.

„Sel je mi to ľúto. Nemyslel som, že by to urobil.“ Palcom mi upokojujúco hladí ruku, ktorú stále nepustil.

„To nič,“ zakrútim hlavou. „Myslím, že pôjdem aj ja.“

Usmeje sa. Teraz ho vidím prvýkrát sa úprimne usmiať.

„Ďakujem. A Sel, nič v zlom, ale myslím, že by si sa mala ísť osprchovať.“  Zvraští nos akoby mu niečo smrdelo.

Oduto ho od seba odstrčím a kypochodujem z miestnosti.

„Sel len som srandoval,“ ponáhľa sa mnou Kas. Zastaví ma. „Bol to len nepodarený pokus o vtip.“

Vtedy sa rozosmejem. Bláznivo, šťastne, od srdca. Ten jeho výraz mi nedal inak. Tváril sa akoby mi práve zrazil mačku.

„Ja viem, ja viem.“ potľapkám ho po líci.

„Čo je tu také smiešne?“ spýta sa ma Alice, ktorá sa z ničoho nič objaví.

„Ale nič, kde máte kúpeľňu?“

Chytí ma za ruku a zavedie do obrovskej miestnosti. Potom ako sa za ňou zavrú dvere sa konečne uvoľním. Moje zmysli sa prekvapivo uviedli prítomnosťou upírov do činnosti. Vždy som vnímala všetko intenzívnejšie ako obyčajný ľudia, ale teraz bolo všetko oveľa ostrejšie. Cítila som všetko, počula som všetko, videla som všetko. Z povzdychom vleziem pod sprchu a nechám svoje telo poláskať príjemnou teplou vodou. Po vykonaní všetkých ľudských potrieb opatrne zídem dole schodmi až do kuchyne.

Za stolom tam sedelo desať ...ľudí, Kas sa opiera o stenu.

„Selena toto je Rosalie a Emmet, Carkliste a Esme, toto Jacob a toto Renesmee.“  predstaví mi Edward tých, ktorých som nepoznala. Šokovane pozerám na Roasliu, ešte nikdy som nevidela niekoho tak krásneho, ale vtedy sa otočí a zavrčí na mňa. No čo už nikto nemôže byť dokonalý.

Edward sa potichu zasmeje. Uvedomím si, že mi čítal myšlienky.

„Nelez mi do hlavy,“ poviem trochu namosúrene. Zase sa zasmeje.

„Nie si hladná?“ spýta sa ma Esme.
“No trochu,“ pripustím.

„Trochu viac,“ dodám v duchu. Dva dni som nejedla.

Pohľad na obrovskú porciu mi zoberie z úst ďalšie slová. Usmejem sa a začnem sa napchávať.

„Vy nebudete?“ spýtam sa.

„Nie, mi nie sme hladný.“

„Ale ak budeme tak sa ti ozveme prvej,“ povie Emmet.

„Dobre, zabudla som, že nejete,“ Keď do seba nedokážem napchať už naozaj nič odstrčím od seba tanier.

Všetci okolo stola sú zabratý do rozhovoru. Napchávanie sa mi zaberalo všetku pozornosť a mi tému rozhovoru unikla.

„Nemôžeme tak riskovať Kaster.“

„Ale ja ho tu nemôžem nechať. Neviete si predstaviť aké je to v svorke. Lorien je schopný zmagoriť každého. Pre boha nemôžem mu nechať aj Netta. Má len osem.“ stojí pred Carlisleom a drží si predlaktie ľavej ruky aby utíšil triašku.

„Prečo by sme mali riskovať kvôli tebe? Nepatríš k nám. Keby si mal možnosť bez rozmýšľania by si nás zabil.“ hovorí Jasper. Rosalie súhlasne prikivuje.

„Možno,“ pripustí Kas a natiahne ruku, aby sa mohol Jaspera dotknúť. Ten je už ale na druhom konci miestnosti.

„Chcem ti len niečo ukázať.“ Jasper sa pozrie na Edwarda a ten prikývne. Nakoniec sa váhavo priblíži ku Kasovi. Keď sa ho dotkne trhane sa nadýchne.

„Vidíš to? Je malý. Ak ho tu nechám bude musieť podstúpiť toto všetko a možno aj viac. Prosím pomôžte mu.“ pustí ho a pozrie sa mu do očí.

„Dobre, povie Jasper. „Myslím, že to môžeme urobiť.“

„Ako a kedy?“

„V noci. Musíme byť rýchly. Stačí keď so mnou pôjde jeden z vás.“ rozhliadne sa po miestnosti.

„Pôjdem ja.“ povie Edward. „Moja schopnosť sa môže hodiť.“

Kas sa usmeje.

„Ďakujem ti. Nevieš si predstaviť aký som ti vďačný.“

„Ale viem,“ povie Edward a poklope si z úsmevom po spánku.

„To ho chcete pustiť naspäť?“ vykríkne Rosalie.

„Nie až taký naivný nie som,“ chlácholivo povie Carlisle. „Pôjdeme mi dvaja s Edwardom.“