Vlčí pláč
Autorka: prudent.wolf
15. kapitola
„Tak a teraz by sme si niektoré veci asi mali
vysvetliť.“ obrátim sa na upírov.
„Nemáš pravdu,“ povie Edward a odvedie ma od toho čo som
sa chcela spýtať. „Nebol tam.“
„Ale ja som ho počula.“ namietam.
„Nemohol to byť on. Nikdy by ti neublížil.“ sledujem
Edwarda ako si pritiahne Bellu k sebe bližšie a jemne ju pobozká na
pery.
„Takže vy sa naozaj živíte zvieratami?“ spýtam sa len
aby som sa mohla od niečoho odpichnúť.
„Áno.“
„Koľko vás je?“
„Osem upírov, naša dcéra a jeden vlk.“
„Vlk?“ okamžite zbystrím pozornosť.
„Nie je ako ty,“ povie Japer od dverí. Sklamane si
sadnem na posteľ. Zaškvŕka mi v bruchu. Otvoria sa dvere a do miestnosti
vpláva pôvabná malá upírka.
„Ahoj Sel, doniesla som ti niečo pod zub,“ povie
a položí predo mňa tácku s jedlom. „Ja som Alice.“
„Ehm, ahoj.“ poviem a potom sa vrátim naspäť k téme
rozhovoru. „Vraveli ste, že tu je aj vaša dcéra, ale Kas vravel, že
upíry nemôžu mať deti.“
„To je pravda,“ pripustí Edward.
„Ale keď sme sa spoznali bola som ešte človek,“ dodá
Bella.
Neveriaco na nich pozriem.
„Dobre dobre, toto si môžeme porozprávať neskôr,“
zasiahne Alice. „Teraz sa momentálne vyskytol malý problém...“
„Ach jaj,“ vzdychne si Edward.
„Čo sa deje,“ povie Bella a pozrie mu do tváre.
„Nič miláčik. Len sa jeden vlkolak za chvíľu pokúsi
zabiť Jaka.“
„Čože?“ vykríkne Bella a naozaj v tej chvíli začujem
z vonka rozčúlené hlasy.
Všetci okamžite vyletia von z miestnosti upírov
rýchlosťou. Ja sa trochu neohrabane vytackám z izby a zbehnem dole
schodmi. Na dvore uvidím Kasa ako sa skláňa nad skrčenou kôpkou čohosi.
„Kto si? Nie si ako ja. Kto si?“ hovorí a položí mu dlaň
na čelo. Tá kôpka pri jeho nohách sa začne zmietať a kričať tak
príšerne, že si musím zapchať uši. Vidím ako sa ku Kasovi blíži veľký
upír, ktorého som ešte nevidela. Prikrčí sa a chce na Kasa skočiť.
„Emmet nie!“ vykríkne Edward, ale je neskoro. Kas sa len
trochu otočí a chytí ho za ruku. Aj upír sa začne zmietať.
Vydesene pozerám na výjav predo mnou a nejasne si
uvedomujem výkriky okolo seba.
„Jasper upokoj ho preboha. Rose choď po Carlisleho
a Esme. Išli na lov niekde na juh.“ Začujem ohromnú ranu a vie, že
niekomu sa konečne podarilo Kasa zastaviť. Apaticky sa tam pozriem.
Vidím ako leží na zemi vedľa tej kôpky, ktorá sa už začína zbierať na
nohy.
Niekto ma vytiahne na nohy. Cítim studenú ruku a sladký
pach.
„Poď Sel, musíš sa najesť a vyspať,“ počujem Alicin
hlas. Nechám sa odniesť do izby a rýchlo zjem to čo mi predtým
priniesla. Nechám sa uložiť do postele a pocítim vlnu pokoja. Uvedomím
si prítomnosť Jaspera v miestnosti. Zaspím za pár sekúnd.
Zobudím sa na krik. aj keby som nemala také citlivé uši
počula by som každé slovo.
„Musíme sa ho zbaviť, je nebezpečný,“ vrieska vysoký
ženský soprán.
„A ako? Nemôžeme ho pustiť.“
„Ja viem. Je len jediná možnosť.“ povie žena.
„Uvedomujete si že som v miestnosti?“ spýta sa Kas
trošku podráždene. Strasie ma.
„Áno ty bastard.“ zasyčí žena.
„Je ešte jedna možnosť,“ povie mne neznámi pokojný
mužský hlas.
„Aká?“
„Môže odísť s nami. Kaster pochop, že pustiť ťa naozaj
nemôžeme. Vaša svorka je príliš silná, ale ak by si išiel s nami možno
by si tam mohol žiť relatívne normálne.“
Nastane ticho.
„Carlisle ty si sa zbláznil,“ povie zase tá žena. Jej
hlas znie trochu hystericky.
„A Selena?“ spýta sa Kas potichu.
„Rozhodnutie je na nej. Nie je viazaná putami ako ty,
nie je nebezpečná.“
„Musím o tom porozmýšľať.“ ozve sa po chvíli Kasov
unavený hlas.
„Máš čas do zajtra. A musím ťa požiadať aby si neopúšťal
dom. Jacob na teba bude dávať pozor.“
„Prosím vás. Ak by som chcel odísť on by mi v tom
nezabránil.“ povie posmešne Kas. Ozve sa mierne vrčanie.
„Ale on nie je sám, máš proti sebe ešte osem upírov.“
„Ja viem. Musím sa porozprávať so Selenou. A Emmet
a Jacob prepáčte mi to. Ja som nevedel čo robiť keď sa predo mnou zrazu
niekto premenil a pritom nepatrí do nášho druhu. Naozaj ma to mrzí.
Zľakol som sa.“
„Tvoja schopnosť je desivá Kaster. Mal by si ju používať
s väčšou rozvahou.“ povie zase ten neuveriteľne pokojný hlas.