Upírova milenka

Autorka: Aďa

2.časť - Urazená

Cullenovci sa na mňa dívali so šokujúcim výrazom na tvári. Akoby nechceli veriť vlastným ušiam. Alice sa spamätala ako prvá a rozbehla sa za mnou. „Bella, počkaj!“ zakričala a položila mi ruku na plece. Zúrivo som ju striasla.

„Bella, musíš nás pochopiť! Chceme ťa len chrániť...“ začala, ale ja som ju ostro prerušila.

„Chrániť? Chrániť pred kým? Pred priateľmi? Pred Jacobom? Pred Victoriou?“

„Pred všetkými.“ dodal ticho Jasper.

„Bella...“začala čiernovláska znova, ale zastavila som ju mávnutím ruky.

„A ty!“ ukázala som prstom na Alice. „Myslela som, že si moja kamarátka...“

„A veď som!“ snažila sa ma presvedčiť drobučká dievčinka, ale ja som jej nedovolila dohovoriť.

„Nie, ty sa tak len tváriš! Pretože si začínam myslieť, že ak by ti Victoria dala žlté Porshe Turbo, tak by ma jej pokojne dala. Alebo nie?“

Viem, bola som možno trochu krutá, ale Edward s Alice si to zaslúžili. Otočila som sa a pobrala ku dverám.

„Bella!“ zakričala Alice zúfalo.

Neotočila som sa a vzala si kľúče zo stola.

„Auto nájdeš pred domom.“ povedala som bez toho, aby som sa čo i len obzrela. Naštartovala som Alicinho žltého miláčika a odišla.

Charlie ma už prirodzene čakal doma. Rýchla jazda autom mala svoje priaznivé účinky. Dostatočne som sa upokojila, takže Charlie nič nezbadal.

„Ako bolo?“ spýtal sa, zatiaľ čo jedol špagety s omáčkou, ktoré som mu včera pripravila.

„Fajn. Alice skúšala na mne nové účesy a oblečenie. Proste typický pyžamový večierok.“

povedala som. Snažila som sa znieť presvedčivo, ale Charlieho som neoblafla. Bol príliš pozorný a všímal si maličkosti. Teraz už viem, po kom to mám.

„Naozaj je všetko O.K.? Zdáš sa byť trochu naštvaná.“ opýtal sa nedôverčivo.

„Kdeže, všetko je fajn.“ dodala som naoko veselo, zatiaľ čo som umývala riad. Naozaj by sme si mali čoskoro kúpiť umývačku.

Charlieho som moc nepresvedčila, ale nechal to tak.

„Čie je to auto pred domov? Edwardovo?“

„Nie, je Aliceno. Edward jej ho dal k sviatku.“

„Alice má narodeniny? To som netušil. Čo si jej dala ty?“ spýtal sa prekvapene.

„Večierok.“ odvetila som a odišla do svojej izby.

Na druhý deň som nešla do školy. Vyhovorila som sa na bolesť hlavy a Charlie mi napísal ospravedlnenku, takže som zostala doma, aj keď nič nenamietal proti návšteve La Push ešte v ten večer.

   S Jackom sme sa zvítali ako starí kamaráti, čo sme aj boli.

„Konečne si tu.“ vítal ma. „Už som sa bál, že ťa neuvidím.“

„Bodaj by si ma mohol vidieť, keď mám miesto kamaráta podrazáckeho hajzla.“

Moje slová boli kruté, ale ja som bola naštvaná, takže som sa nimi teraz nemohla zaoberať.

Jacob sklonil hlavu.

„Prepáč, viem, že nie je ospravedlnenie preto, čo som urobil, ale..“

„Ale...?“

„Prepáč, zachoval som sa ako idiot.“

„Nie, ty si sa zachoval ako vždy. Pretože ty si idiot!“

Jacob vedel, že si to u mňa len tak ľahko nevyžehlí, ale nevzdával sa.

„Môžeš mi odpustiť?“

„Odpustiť áno, ale zabudnúť? To nikdy! Už ti nikdy nebudem môcť veriť.“

Jacob pochopil, že cestu k môjmu srdcu má navždy zarúbanú a môže byť rád, ak zostaneme kamarátmi. Slovo „najlepší“ už neprichádza do úvahy.

Keď som sa konečne rozhodla ísť do školy, nečakalo ma nijaké prekvapenie. Na parkovisku stálo strieborné Volvo a jeho majiteľ sedel vo vnútri. Keď ma uvidel prichádzať, rozbehol sa ku mne.

„Bella, počkaj!“ snažil sa ma zastaviť, ale ja som sa nedala a vykrútila som sa mu.

„Nechaj ma na pokoji.“ povedala som a odišla do triedy.

V tej deň mi prialo šťastie. Ani jednu hodinu som nemala s kýmkoľvek od Cullenovcov. Až na poslednú. Biológiu!

„To zvládnem.“ opakovala som si cestou do učebne. Keď som vošla, už na mňa čakal na obvyklom mieste. Nevšimla som si jeho prekvapené pohľady, keď som podišla k Benovi.

„Mohol by si pre mňa niečo urobiť?“ spýtala som sa ho.

„Jasné! Čo potrebuješ?“ spýtal sa ma zarazene. Ben vôbec netušil, čo by som mohla od neho chcieť.

„Mohol by si si sadnúť k Edwardovi?“ vysvetlila som mu.

Jeho prekvapený pohľad stál za to.

„Ak mu to nebude vadiť..“ odpovedal a zdvihol sa.

„Dík.“ šepla som sa sadla som si na jeho miesto vedľa Angely.

„Vy sme sa pohádali?“ pýtala sa a ja som len mlčky prikývla.

Kútikom oka som zazrela Edwardovú tvár, keď si vedľa neho sadol Ben. Bola plná bolesti.

   Do jedálne som sa dostala ako posledná, hoci učebňu som upúšťala medzi prvými. Chcela som sa vyhnúť rozhovoru s Edwardom.

V jedálni výsluch pokračoval.

„Čo sa stalo medzi tebou a Edwardom?“ spýtala sa ma Jessika.

„Jess, to nie je tvoja starosť. Daj jej pokoj!“ prikázala jej Angela. Milé dievča, tá Angela! Na moje šťastie nie tak chorobne zvedavá ako Jessika. Našťastie, tá sa ma už nič nepýtala a nechala ma na pokoji. Nedokázala však zakryť radosť nad našou krízou. Vedela som, že stále má o Edwarda záujem. Ale ani Mike „neronil“ slzy nad mojich trápením. Stále dúfal, že by som oňho mohla prejaviť záujem. Mal vytrvalosť, chlapec!

   Takáto atmosféra trvala asi týždeň. Každý deň som sa Cullenovcom úspešne vyhýbala a oni po niekoľkých pokusoch vzdali úsilie o kontakt so mnou.

V piatok nám odpadla hodina biológie, čo som privítala s nadšením, pretože som sa potrebovala pobaliť pred víkendovým pobytom v La Push.

Vyšla som na parkovisko a takmer sa mi zastavilo srdce, keď som zbadala, kto sa opiera o dvere môjho nákladiačika.

koniec 2. časti