Upíria lovkyňa
Autorka: Twilightmanie
6. Problémy
Pohľad Edward:
Keď sme prišli domov všetci sa na nás začali chŕliť
otázky. Očividne sa to Belle nepáčilo. Vyrozprávala nám svoj príbeh. Bol
som s toho nešťastný, že musela mať taký ťažký život. Prvého slova sa
ujal Carlise a opýtal sa Belly:
„Bello čo vlastne po tebe Volturioví chcú?“ opýtal sa
jej zaujatým hlasom. Bella sa povzdychla a spustili návaly slov.
„Kdysy dávno som mu zabila pár upírov. Ale tí upíry
neboli obyčajní. Niektorý mali schopnosti tak ako Edward, Alice a Jasper
a aj ja. To sa im nepáčilo a už 30 rokov má naháňajú, ale nejakým
spôsobom sa viem maskovať pred nimi. Veľmi som sa čudovala, že to
neplatilo i pri Vás. A ešte jedna vec. Nedávno sa mi prejavila ďalšia
schopnosť. Pozeraj te sa.“ Myslím, že som mal aj otvorené ústa. To čo
dokázala sa nedalo popísať. Proste prebudila vec k novému životu. Ako
vždy Emmet uštedril uštipačnú poznámku smerom k Belle.
„To je haluz Bella. Počkaj hneď som tu.“ V zápetí zmizol
a o 1 necelú minútu doniesol strom. Musel som sa zasmiať. Rosalie ho
pleska po ramene a povedala: „Opováž sa ten strom doniesť do izby inak
poletíš von oknom aj s tým stromom.“ Mi sme len v sebe dusili smiech.
Ani som neuvedomil, že prídu Volturioví, ale chcem mať
Bellu v bezpečí a nechcem ju stratiť. Prerušil som tento šťastný okamih
a opýtal som sa všetkých naštvaným hlasom:
„No tak čo ako to spravíme?“
„Vôbec nemám tušenie. Počkať niečo napadlo.“ Odpovedala
mi Bella a vysvetlila nám jej plán aj keď sa priznám moc som mu
nedôveroval.
Nastal deň D. Buď Bellu stratím alebo ju získam. Miesto
stretnutia sme určili mi. Bola to mýtina kde sme s rodinou hrávali
baseball. Na začiatku radi bol Emmet a na konci som bol ja a vedľa mňa
stála Bella. Z premýšľania ma vytrhol príchod Volturiovích. Jak ja som
ich neznášal. Najradšej by som ich vyhubil. Ale zase na jednej strane
musí niekdo dávať pozor na osttaných upírov. Z lesa sa vynorili prvé 3
postavy. Bol to Aro, Cauis a Markus večne znudený. Za nimi išlo ďalších
10 upírov. Až dojde k boji istotne ostaneme mi „hore nohami“.
Zastavili sa pred nami 300 metrov. Toto ticho prerušil
Carlise: „Aro rád Ťa vidím i keď za iných okolností.“ Dal si záležať na
hlase akým to povedal.
„Carlise tiež Ťa rád vidím, ale prišli sme tu pre Bellu.
Bella ty vieš čo si spravila a musíš niesť následky. Rozhodli sme sa buď
Ťa premeníme alebo jednoducho zabijeme bez akýchkoľvek námietok.“ Hlavu
mal otočnú smerom k mojej láske. Ona sa na neho smiala mňa asi šibne. Na
jej mieste by som ho nakopal do riti a ešte by som sa pri tom smial.
Pristúpila bližšie a povedala: „Aro rada Ťa vidím aj keď
Ťa musím sklamať. Skús sa nadýchnuť a zistíš, že pár vecí nebudu treba.“
On ju poslúchol a zhlboka sa nadýchol. Na tvári sa mu objavil prekvapený
výraz. A potom povedal: „„No tak to teda mení situáciu, ale aj tak budeš
musieť ísť s nami a niečo ako odpracovať svoje činy. Dúfam, že nebudeš
namietať.“ A nie už viem čo bude žiadať. Bella pristúpila pri Ara,
natiahla ruku. Určite mu niečo hovorila v myšlienkach. Prečo jej nemôžem
čítať tie prekliate myšlienky?
Aro dlho zvažoval to čo žiadala ale nakoniec prikývol.
Bella sa otočila a išla oproti nám. Postupne všetkých objala a nakoniec
som prišiel na radu JA. Jemne ma pobozkala a potom sa odtiahla. Prečo
mi Ara bere moje svetlo, ktoré mi svietilo na cestu a ukazovalo mi
správnu cestu k šťastnej večnosti. Bere mi moju nádej žiť bezstarostným
životom v temnote. Bere mi moje srdce, ktoré tak dlho nebije ale keď ONA
prišla pocítil som nádej, že aj ja môžem byť aspoň trochu šťastný. Ale
toto všetko musí skončiť zas a znovu. Ako dlho budem zase čakať kým sa
mi vráti moja láska. Minulých 5 rokov som prežíval len tak, tak.
Už sú to 2 mesiace čo som poriadne nevychádzal z izby.
Chodil som len do školy a na lov a potom sa opäť zavrel v izbe. K tomu
ma ešte zožierajú tie myšlienky báb v škole. Stále počujem len: Edward
je volný. Musím to skúsiť a pozvať ho na rande. Bože zachraň ma pred
nimi. Jediné čo mi dávalo aspoň trochu nádeje boli telefonáty od Belly.
Aro jej dovolil každý týždeň volať. Vždy sa opýtala ako sa mám. Ako by
som sa mal mať, keď som ako telo bez duše, teoreticky. Pár krát som sa
pokúsil o sebevraždu. Vždy mi to Alice pokazilo. Stále mi hovorila aby
som nestrácal nádej, že všetko dobre dopadne. No jasne.
Ležal som v izbe keď som počul ako Alice začala vzlykať.
Otvoril som dvere a pozrel sa čo Alice videla. Zalapal som po dychu.
Bella sedela v temnej komnate. Okolo bol len múr. Ale to
čosom videl bolo, že Bella nieje upír ale zase človek.
A presne tohto som sa obával, že sa to raz stane.
