Upíria lovkyňa

Autorka: Twilightmanie

4.Lovec

Pohľad Belly

Už to všetko trvalo dlho. 5 rokov. Nekonečne dlhých. Neznesiteľných 5 rokov. Napadlo ma veľa otázok. Medzi ne patrí „Čo keby som odišla od radov Alexa a vrátila sa tam kde mi je to súdené?“ Lenže ešte je jedna otázka: „Bude ma chcieť vidieť?“ Posledné 4 roky mi tieto slová, vety zneli v hlave. Táto doba je príliš dlhá, aby som bez neho žila. Vlastne ani nežijem. Len sa túlam. Nevydržala som to a odišla som za Alexom sa opýtať na pár veci.

Vstúpila som do hlavných dverí a zbadala som Alexa ako sedí za stolom. Všimol si ma.

„Ahoj Isabella. Čo Ťa sem privádza?“ Opýtal sa ma s miernym úsmevom na perách.

„Ahoj Alexi. Chcela som sa opýtať na jednu otázku, ale neviem, bojím sa tvojej reakcie.“

„No. Pokúsim sa ti odpovedať na tvoje otázky.“ Odpovedal mi. Zaskočil ma svojim chovaným. Neviem čo sa s ním stalo, ale niečo musel spraviť alebo vedel čo mám zaľubom.

„Alex chcem Ťa požiadať, aby si ma prepustil zo svojich radov. Chcem sa vratiť k svojej láske. Už to tu nevydržím. Každý deň som ako telo bez duše. Všetko mi to lezie na nervy. Zabíjanie upírov.“ Teraz som naopak ja jeho prekvapilo. Tváril sa, že premýšľa či má vyhovieť. Veľmi sa bojím čo mi na to odpovie. Ani som sa nenazdala a už mi odpovedal:

„Bella tak toto si ma teda zaskočila. Ja neviem čo mám povedať. Fakt neviem. Priznám pravdu slúžila si výborne. Ok prepustím Ťa. Ale pod jednom podmienkou.“ Prikývla som na súhlas.

„Tá podmienka je, že keď Ťa budeme potreboval nebudeš odvrávať a pomôžeš nám. Súhlasíš?“

„Áno, máš moje slovo.“  

„To som rád.“

„Ďakujem Alexi. Ak dovolíš pôjdem sa pobaliť a rezervovať si letenku.“ Ešte som raz som mu poďakovala a utekala som najrýchlejším tempom do svojej skromnej izby.

Moje veci som mala rýchlo pobalene. Zobrala som si ešte mobil, peniaze a vyštartovala som za svojou láskou života i existencie.

 Let bol dlhý, ale mne to nevadilo. Väčšinou som premýšľala ako to Cullenovic rodina zobere. A hlavne Edward. Pocítila som mlhu šťastia. Za 3 hodiny budem na mieste. Už sa teším ako malé dieťa.

Vnímala som ani kedy sme pristali. Vstala som ako robot a rútila som sa von z letiska. Keď som vyšla požičala som si modré Porshe. Už aby som tam bola. Do Forks som si to rútila 200 km/h. Prišla som pri ich dom v rekordnom čase.  

Vystúpila som z auta a nesmelo som išla smerom k dverám. Nikto nechodil tak som sa posadila na schody a čakala na nich.

Ubehli snáď 2 dni a nikde nikto. Hlavu som si dala do dlaní. Počula som auta. Keď som už strácala nádej spoza stromov sa vyrútili 4 auta. Čierny Mercedes, žlté Porshe, veľký Jeep a nakoniec strieborné Volvo. Teším sa kedy ich konečne uvidím. Po nekonečnej dobe.

Pohľad Edwarda

V Denali

Tá doba bez nej bola zdrvujúca. Chodil som po dome ako bez duše. Jasper musel chodievať preč, pretože čím dlhšia doba uplynula tým viac som bol utiahnutý do seba. Niekedy som rozmýšľal či sa vráti, ale po 2 rokoch som prestal dúfať. Začal som viac komunikovať s rodinou. Nebol som už ten Edward, ktorý bol stále zavretý v izbe. Už som netrucoval ako malé dieťa keď mu zoberú hračku. Schopil som sa. Aj Jasper už ostával doma.

Sedel som u mňa v izbe a počúval hudbu. Popritom som spomínal na chvíle strávene s Bellou. Z môjho premýšľania ma vytrhol náhly príchod Alice.

„Edwarda videla som Bellu vo Forkse. Neviem čo tam robila, ale rýchlo sa ponáhľala.“ Neveril som vlastným ušiam.

„Vieš čo to znamená? Sťahujeme sa späť do Forks.“ Posielala mi v myšlienkach. Veľmi som sa čudoval, že od kedy Bella odišla Alice, Rose a Esme stále dúfajú, že sa vráti. Aj keď ja o tom silne pochybujem. Predsa ONA je lovec upírov. Poviem to Alice, aby boli veci na poriadku. Je to dlhá doba čo som si to nechal pre seba.

„Alice. Musím ti niečo povedať. Ja som ti zabudol teda nechcel povedať pred 5 rokmi, že Bella bola lovec upírov. Odišla, aby nás chránila. Aj mňa. Chcel som ísť za ňou, ale nedovolila mi to. Hovorila, že raz sa vráti a zase budeme spolu. NAVŽDY. A to nieje všetko Bella je niečo aj viac. Ona je totiž upír.“ Povedal som jej rýchlym a smutným hlasom. Skôr by ma malo tešiť, že je upír(čiastočne)

„Edward pamätáš keď sme boli u nej. Mne nepripadalo, že by bola upírka. Bola obyčajným človekom.“ Povedala mi.

„Nie Alice. Bella je upírka. Mení sa keď je spln. Vtedy keď som mal ísť za ňou mi všetko odhalila. Mala na sebe čierny plášť a na hlave kapucňu. Keď si ma všimla zoskočila bol som prekvapený ako môže človek tak skákať. Ale potom si dala dole kapucňu a uprela svoje oči na mňa. Prisahám, že ich mala čierne. Dokonca sme boli spolu na love. Priznám sa je lovec upírov, ale mne to nevadí. Alice ja som sa do nej hneď zaľúbil.“ Vyklopil som jej celú pravdu o Belle o mojich citoch k nej. Dokonca aj o tom, že ju stále po toľkých rokoch milujem. Fu. Také absúrtne.

Vyletel som z izby a hneď som zvolal: „ Esme, Carlise, Emmet, Rose, Jasper, Alice. Chcem Vám niečo oznámať.“

„Tak do toho Edwarde.“ Povedala mi Esme. Vždy ma vedela pochopiť. Čo na srdci(ktoré nebije), to na jazyku.

„Tak Alice mala víziu. Bella sa vrátila do Forsku. Takže som sa rozhodol, že sa tam pôjdem pozrieť. Ide niekto so mnou?“

„Edie jasné. Ja idem.“ Emmet vždy vedel ako spraviť z dusnej atmosféry vtip.

„Dik Emmet. Čo by sme si bez tvojich vtipov počali.“ Usmial som sa na neho a on na mňa.

„Edward a si si istý, že tam chceš ísť?“ Opýtala sa ma starostlivo Esme v myšliekach.

„Ide ešte niekto?“ Naposledy som sa opýtal. Súhlasili všetci, že pôjdu.

Zobrali sme 4 autá. Ja som išiel na mojom Volve, Alice a Jasper na Porshe, Emmet a Rose na Jeepe, Carlise a Esme na Marcedesi. Veľkou rýchlosťou sme si to rútili späť do Forks.

Ubehli 2 dni a mi sme akurát vchádzali do mesta. Ihneď sme našli cestičku k nášmu starému domu. To čo nás čakala na schodoch nikto nečakal. Sedela tam a hlavu mala v dlaniach. Teším sa na jej bozky, pohľady.