Upíria lovkyňa

Autorka: Twilightmanie

3. Pravda

Pohľad Edwarda

Zbadal som ju. Stála na vysokom strome a dívala sa smerom k splnu. Musela ma začuť. Otočila sa. Išla zoskočiť ale ešte som zakričal:

   „Neskáč. Ublížiš si.“ Nevnímala. Vykročila a ladne dopadla na zem. Neveriacky so na ňu hľadel. Jak je to možné? Na moju nevyriešenú otázku mi odpovedala ako keby mi čítala myšlienky.

   „Neboj dnes sa mi nič nestane. Je spln.“ Nechápal som jej odpovediam. Nič mi tu nedáva zmysel absolútne nič. Neviem čo sa to so mnou deje. Nevnímam ani svoju existenciu.

    „Chcel si vedieť pravdu. A tu ju máš. V skutočnosti som lovkyňa upírov aj keď sám vidíš, že som upír.“ Dala si dole kapucňu a svoje oči uprela na mňa. Mala ich uhlovo čierne. Zalapal som po dychu. Pche. Také ironické ako keby som ho potreboval.

     „Jak? Jak je to možné? Keď sme boli u teba bolo si človek. Priznám sa krásne si voňala skoro som na teba skočil. Ale teraz tu stojíš predo mnou a si lovkyňa upírov a zároveň upírka. Toto mi nedáva zmysel.“ Na odpoveď mi odpovedala podobe pokrčenia pliec. Ale v zápeti dodala:

    „Veľa vecí nedáva ani mne zmysel. Jediné čo viem, že som vyvolená. Dokážem používať svoju schopnosť aj keď som človek.“ Toľko som mal otázok, že som sám nevedel ktorú sa jej ako prvú opýtam.

    „A to sa o tebe nezaujímali Volturioví?“ Opýtal som sa jej.

    „Zaujímali ale odmietla som. Nemôžem sa k nim pridať. Dôvod vieš.“ A ukázala mierne na seba.

     „Aha. No a ako čo spravíš so mnou?“ Neviem či môžu byť upíri nervózny, ale ja som bol. A nesmierne.

    „Ja som to len preto, aby som zistila čím sa živíte. Svoju prácu som si splnila. Teraz by som už mala ísť. Už tu nemám čo robiť.“ Touto odpoveďou ma zaskočila. Nevydržal som potreboval som ju. Ako vodu teda v mojom prípade ako krv.

   „Počkaj ešte. Neodchádzaj. Zostaň ešte chvíľu.“ Povedal som jej a mierne naťahoval za ňou ruku. Musela zvažovať odpoveď. Bolo to na jej tvári vidieť.

   „Edward pochop. Je to pre teba nebezpečné. Úprimne by som tu ostala, ale nemôžem. Musím sa vrátiť tam kde patrím. Tam kde je to pre teba nebezpečné.“ Ak som dobre počul ONA mala o mňa strach. Bála sa o mňa. Tak predsa mám ešte nádej. Nevydržím to. Priznám sa.

    „Pôjdem tam kam TY.“ Povedal som jej to tvrdým a pevným hlasom.

    „To nejde nie je to bezpečné pre teba. Aby som nezabudla tu máš zložku. Nájdeš pár informácií, ktoré Vám môžu pomôcť. Ja už musím ísť. Čaká ma dlhý let. Len neviem ako to zvládnem v tomto stave.“ A ukázala na svoje čierne oči. Aj keď som upír, ale tie oči ma aj tak desili.

    „Mám nápad. Keď to je posledný krát čo sa vidíme tak poďme si zaloviť. Súhlasíš?“ Prikývol som jej. Zjavne ju to potešilo. V tom momente musela ucítiť svoju korisť. Rozbehla sa a skočila po svojej koristi. Neskôr som už aj ja „zavetril“. Moja korisť bola puma. Chutnala výborne. Ani som si nevšimol, že už skončila. Pozorovala ma tak zvláštne. Niekedy som si prial, aby som vedel na čo myslí.

    Do pil som a pribehol k nej. Obdaril som ju tým mojim najkrajším úsmevom. Nohy sa jej podlomili. Ešte že som ju stihol chytiť. Upírske reflexi. Nevydržal som. Začal som sa k nej skláňať. Bol to krásny pocit. Intenzívny. Romantický. Pritisol som pery k jej perám. Chcel som sa odtiahnúť, ale nedovolila mi to. Pritiahla si ma ešte bližšie. Ocitli sme sa na tráve. Vôbec mi to nevadilo. Ani jej. Po chvíľke sme sa od seba odtrhli. Hľadeli sme si do očí a komunikovali pomocou nich. Nepotrebovali sme ani hovoriť, aby sme vedeli na čo ten druhý myslí. Nestihol som ani zareagovať a už začala hovoriť:

    „Je mi lúto, že toto všetko musí skončiť. Musím už ísť. Už je čas. Pamätaj, že nikdy Ťa neopustím. Ja sa raz vrátim a ostaneme spolu navždy. Zvládneme všetko čo sa nám postaví do cesty.“ Musela túto peknú chvíľu pokaziť. Zdvihla sa. A ja hneď po nej. Nevedel som čo sa deje. Tušil som, že toto budú jej posledné slová. Aj sa tak stalo. Otočila sa a jemne mi zašepkala:

   „ZBOHOM.“ Posledný krát sa obzrela na mňa a odišla. Kričal som na ňou aby naodchádzali, že to zvládneme. Nič. Išla ďalej.

   Ostal som tam stáť ako kvôl v plote. Úplne sám. Ubehlo snáď večnosť kým som prišiel domov. Všetci nahrnuli ku mne. A takto bolo so mnou posledných 5 rokov.