Upíria lovkyňa

Autorka: Twilightmanie

1. Úloha

Pohľad Belly

Podržal mi dvere, môj únosca. Už jsem vedela čo sa deje. Ako pred troma mesiacmi, keď som išla do Francie za tými monštrami. Aspoň, že som sebou mala Monieho, inak by  bolo po mne. Prečo ja vždy dostanem tie najťažšie úlohy? To isté platilo aj v škole.....

Vstúpili sme do jaskyne a už som vedela, že ma čaká nová úloha.

       „Bella?“ ihneď som zistila kto to je.

       „Ahoj Alex! Tak čo zase budem cestovať za novou úlohou?“ Určite ma nezavolal aby len videl.

        „Hej. Pôjdeš do Forks zistiť informácie ohľadom jednej skupiny upírov! Na letisku Ťa bude niekto čakať.“ To si fakt robí so mňa srandu pred 4 mesiacmi ma uniesli a teraz sa tam mám znova vrátiť. No toto bude ťažká úloha.

      „A ešte tu máš zatiaľ tie informácie čo pred tebou získali iný lovci.“ Podal mi ešte hrubý blok, letenku a peniaze.

       Na letisku som si požičala auto značky Mercedes. Do Forks som sa dostala za 10 minút a hneď som išla do školy si pre prihlášky.

      Na parkovisku som videla strieborne Volvo a červený kabriolet pri ktorom stálo 5 osôb. To musia byť určite oni. Zaparkovala som auto a zamierila som si to hneď do kancelárie. Odkašlala som si a povedala:

     „Dobrý deň! Prišla som pre prihlášku a rozvrh.“

     „Á ty musíš byť Isabella Swanová. Áno tu to máš.“ Podala mi moje veci a ja som mohla spokojne ísť pozrieť sa na svoj nový domček. Prechádzala som po parkovisku  a nedalo mi to sa pozrieť na dotyčných. Stretla som sa s očami všetkých. Nedalo mi to a hodila som na nich vražedný pohľad. Otočila som sa a odišla.

     Prišla som domov a hneď som sa pustila do upratovania. Za chvíľu bolo všetko spravené. Dala som si ešte horúcu sprchu a tak uvoľnila svoje napnuté svaly. Prezliekla som sa a čakala kým konečne zaspí.

     Ráno som navliekla na seba bokové jeansy  a modré tričko. Sbehla som do kúpeľne umyla a pripravila si misku s cerealiami. Zobrala som kľúče od auta a vyštartovala ku škole. Prišla o 15 minút skôr. Nevadí zatiaľ si prečítam knihu čo som si stihla hodiť do tašky. Keď zazvonilo utekala som rýchlo na prvú hodinu. Len tak tak som to stihla. Akurát do triedy vošiel učiteľ. Deň prebehol v poriadku. Zoznámila som sa s Angelov a Jessikou. Boli veľmi milé aj keď mi bola sympatickejšia tá Angela. Na obede som stretla ďalších spolužiakov. Ako som blúdila po jedálni uzrela som môj cieľ. Sedeli na konci jedálne a pozerali sa všade okolo seba. Pravdaže tácky s jedlom boli nedotknuté. Ako som na nich zazerala stretla som sa pohľadom so všetkými piatimi pármi očí. Všetky boli zamračené tak aj ja som sa zamračila. Keď oni tak aj ja. Pokrčila som plecami a vídala som sa za ostatnými ku stolu. Toľko som premýšľala, že som ani nezaregistrovala, že sa už jedáleň vyprázdnila. Vstala som a ponáhľala som sa na Biológiu. Vošla som do dverí keď som zbadala kde je voľné miesto a k tomu ešte posledné začala som zúriť a otvorila svoju myseľ. Presne tak moja schopnosť je, že som odolná voči iným schopnostiam upírov aj keď sama som len človekom. Pozrela som sa na dotyčného a vynadala som mu v myšlienkach. Určite si to lebo sa zatváril urazene a pravdaže mňa skoro zabil pohľadom. Ja som sa len usmiala a posadila som sa na svoju miesto. Očividne som mu voňala, pretože skoro rozbil roh lavice. Pobavene som sa na neho pozrela. Hodina skončila a on rýchlym krokom vyšiel z dverí. Pobalila som si veci a vyrazila smerom k môjmu auta. Keď som sa pozrela kto tam stojí skoro som zamrzla. Stáli tam. Všetci. Emmet, Rosalie, Alice, Jasper a frustrujúci výraz Edwarda snažiaci sa my prečítať myšlienky. Usmiala som sa na neho a veselo vykročila ku svojmu auta. Prišla som tam kukla na nich a povedala:

    „Ahoj! Čo sa deje?“ ako prvá odpovedala Alice.

    „Radi by sme si s tebou pohovorili.“ No toto bude zlé a veľmi.

    „Dobre a kde to bude? Tu alebo niekde kde budeme mať súkromie?“ Dala som si záležať na tvrdom tóne očividne to postrehli a všetci sa začali smiať.

    „Vidím, že sa bavíte veľmi dobre tak ja Vám tu zábavu nebudem kaziť. Keď chcete môžete sa staviť u mňa doma. Určite tam trafite!“ S týmito slovami som odomkla svoje auto nasadla a odišla domov.   

Pohľad Edwarda   

    Blúdil som po škole a rozmýšľal o sebe. Prečo nemám také šťastie ako moji „súrodenci“?

Alice má Jaspera, Emmet má Rosalie a já? Stále sám. Z môjho premýšľania ma až vyrušil dav rozprávajúcich sa dievčat.

   „Počuli ste o tej novej čo má zajtra nastúpiť do školy?“

   „Hej počula. Som zvedavá ako vyzerá?“ Pobavene som krútil hlavou. Prešiel som okolo dievčat. Všetky naraz vzdychli. Asi sa pobláznili. Začalo ma páliť krku. Musím ísť po škole hneď na lov. Vyšiel som na parkovisko. Súrodenci už čakali pri aute. Otvoril som im dvere a išli sme domov.

   Alice mi v myšlienkach ukázala nové dievča. Vyzeralo pekné. Určite musí aj pekne voňať. Preboha o čom to rozmýšľam. Nesmiem už na to myslieť. NIKDY!

   Konečne sme prišli domov. Celý deň i noc som rozmýšľal o novom dievčati. Neviem sa dočkať. Dúfam, že bude mať so mnou okrem biológie aj iné predmety.

   Bolo ráno. Vyšiel som s mojej izby a zrovna som stretol Alice.

Ahoj Edward. Mala som víziu. To dievča je čudné. Raz vidím jej budúcnosť raz nie. Ako keby vedela čo má robiť. A ešte niečo. Aby si nebol prekvapený keď to dneska niekto krásne vynadá.

   „Budem si dávať pozor!“ Iba prikývla a odišli sme do školy.

  Na parkovisku bol krásny Mercedes. Určite to je ONA. Emmet sa hneď rozplýval aké pekné auto. Zrazu niekto s toho Mercedesu vystúpil. Bola to ona. Počul som, že sa volá Bella. Utekal som na hodinu mali sme angličtinu. Škoda tu som s ňou nemal. Zatiaľ všetko dobre ubieha ďalej.

   Išiel som na obed. Sadol som si k svojím súrodencom. Potom do jedálne pre ľudí vošla Bella. Hneď sa pozrela naším smerom. Musela vidieť, že sa mračíme pretože aj ona sa zamračila. Nečakane sa usmiala a pokračovala ďalej. Nechápal som jej konaniu. Nevnímal som ani čas a už som musel ísť na  ďalšiu hodinu. Vošiel som do triedy sadol som si na svoje miesto a čakal na príchod učiteľa. Zrazu do triedy vošla Bella. Skúsil som čo začujem v jej myšlienkach, ale bolo tam čudné ticho. Na niečo sa sústredila a počul som už len nadávky.

   „Vyzerá ako arogantný upír. Zaujímalo by ma ako mu budem JA voňať?“ S kade vie, že som upír? Toto budeme musieť zistiť a to čo najskôršie.

  Potom si sadla vedľa pretože to bolo jediné voľne miesto kde si mohla sadnúť. Všetko mi robila naročky. Vrtela sa na sedačke... Musela si všimnúť roch ktorý som toľko drtil v rukách, že si to až všimla a začala sa usmievať. Keď hodina skončila nevydržal som už a rýchlym ľudským krokom som odišiel na súrodencami. Prišiel som pri nich a spustil:

   „Vie, že sme upíri. Musíme sa s ňou porozprávať!“ Vtom vyšla z dverí. Všetci sme sa na seba mračili JA som sa mračil, Alice, Rosalie,Emmat mal neutrálny výraz a Jasper? Ten sa mračil pretože mi sme sa mračili. A aj Bella sa mračila. Prišla pri nás a začala hovoriť:

   „Ahoj! Čo sa deje?“ Prvá odpovedala Alice.

   „Radi by sme si s tebou pohovorili!“

   „Dobre a kde to bude? Tu alebo niekde kde budeme mať súkromie?“ Takto vyzeralo, že sa snaží o tvrdý tón ale moc na jej nepodaril. Začali sme sa smiať. Očividne ju to urazilo.

   „Vidím, že sa bavíte tak ja Vám tu zábavu nebudem kaziť. Keď chcete môžete sa staviť u mňa doma. Určite tam trafíte!“ Po týchto slovách sa otočila odomkla svoje auto a nasadlo. Potom sme už videli len ako odchádza preč. Mi sme sa tam ešte válali po zemi od smiechu a všetci okolo nás sa len čudovali či nám preskočilo.