Umiera leto

Autorka: Aďa

Umiera leto

Jeseňou sivou

Ako len clivo

Bolestne

A ty sa dívaš

Na túto márnosť

S povzdychom nemým

„Takí sme...“

Plní obáv

rozpakov, strachu z márnosti

Keď bude pršať

Čas zvláštnych premien

Vyvedúc ťa do rána

Je tu tak dobre.

Ľudia zatvárajú okná a spia. Aj ja spím.

Zatváram kalendár, ako uprataný šuplík.

Vreckovky nad košeľami. Pondelky po nedeliach.

Hrob po živote. Zem na hrobe. Tráva zo zeme.

A ja ako koberec na zemi.

Živí kráčajú po mŕtvych,

mŕtvi podopierajú živých.

Nie je jednoduché,

povedať, kto je živý a kto mŕtvy.

Zatváram šuplík,

dni na dni, mesiac po mesiaci,

všetko tak, ako má byť.