Ťažké časy

Autorka: Twilightmanie

Po škole má Edward zobral k nim domov. Niečo sa stane pretože je nejaký čudný. Taký nedočkavý. Musím sa ho na to spýtať: „Edward čo sa deje. Od vtedy ako sme odišli zo školy si čudný. Deje sa niečo?“

„Nie Bella. Len sa teším na dnešnú noc.“ Nestihla som ani sa zorientovať a už sme boli u neho v izbe. Bol tam stôl a na ňom tanier pre jedného, ale dve stoličky okolo. Predsa niečo chystá.

„To si nemusel Edward. Je to krásne.“ Otočila som sa k nemu a jemne som ho pobozkala na ústa. Sadla som si za stôl a čakala, kým Edward donese jedlo.

Keď som sa najedla pozrela som na Ewarda. V očiach mu bolo vidieť lásku, túžbu. Nestihla som reagovať a už som bola v jeho náruči a pokladal nás na posteľ. Nevydržala som a vášnivo som ho začala bozkávať. Ani on nemal zábrany aj keď sám vedel, že mi môže ublížiť.

Milovali sme sa celú noc. Lenže potom sa stalo niečo čo som od neho čakala, že to raz spraví.

„Bella odchádzame.“ Nerozumela som tím slovám.

„Edward to si robíš srandu. Že?“ Opýtala som sa ho a zdvihla som sa z postele.

„Nie Bella. Nie som pre teba dobrý a to už nehovorím o tvojom bezpečí. Je mi to ľúto, ale musím to spraviť.“ Neverila som vlastným ušiam. Na nič som nečakala a rútila som si to do kúpelky. Tam som sa zrútila na zem. Zase to všetko pekné musí skončiť. Nevnímala som čas. Musela som tam dlho sedieť. Ucítila som chladné ruky na ramene. Zľakla som sa. Pozrela som sa k toto je. Bola to Alice. Utešovala ma.

„Bude to dobré Bella uvidíš.“

„Nie Alice nebude. Opúšťa ma ako to môže byť dobré. Pokladala som Ťa za najlepšiu priateľku a takto ma všetci zradíte.“ Spustila som prúd slz, ktoré nechceli zastaviť. Alice to už vzdala a tak odišla.

Po dlhom čase som vyliezla von. Pred dverami stál opretý Edward. Pozrela som sa na neho posledný krát. Vbehla som do izby zobrala veci a odišla naspäť do kúpelky. Obliekla som sa tam a rýchlo som vybehla s tohto domu. Čím skôr budem s tadeto preč tým lepšie. Nikoho som nepozdravila. Nevšímala som si ich. Proste som ich ignorovala ako sa len dalo.  

O 5 mesiacov neskôr

Nevedela som čo sa so mnou deje. Chodila som celá zlámaná a nejako viac som pribrala. To bude asi tým, že sa prejedám.

Ale nebolo to tak niečo nebolo v poriadku. Raz som bola v škole a z ničoho nič mi bolo zle. Rýchlo som utekala na toaletu. A potom mi to došlo. Predsa som naposledy spala s E E Edwardom. Čo keď som s ním TEHOTNÁ?! Čo budem robiť? Nie je tu aby ma ochránil pred nástrahami tam vonku. Jedine miesto kde môžem byť je Volterra. Ale čo spravia keď tam príde človek medzi krvilačných upírov. Radšej ani nechcem vidieť ich reakcie, ale za pokus to stojí. Už nemám čo stratiť.

Pobalila som sa, ale pred tým ako som ešte napísala list Charliemu. Zobrala som kľuče od auta a vyrazila som na letisko do Seatlu. Keď som tam prišla auto som nechala na parkovisku a vydala sa objednať si letenku do Volterry.

Najbližší termín odletu bol o 3 hodiny. Kúpila som si letenku a čakala na lietadlo. Ani neviem ako rýchlo to ubehlo ale už som sedela lietadle a odlietala som na proti svojej smrti. Predsa ma niečo napadlo. Edward mi raz rozprával, ž nejaký Aro zbiera upírov ktorý majú schopnosti. A predsa aj ja môžem mať nejakú schopnosť. Že vraj mi nemohol čítať myšlienky. To je niečo zaujímavé. Aspoň mám čo ponúknuť. Z tuhého premýšľania ma vytrhol kapitánov hlas, že už sme vo Volterre. Teraz má čaká ťažký osud. Vystúpila som z lietadla a náhlila som i to cez celé letisko. Požičala som si Mercedes a rútila som si to do centra Volterry.

Keď som prechádzala Volterskou bránou zachvela som sa. Auto som zaparkovala na vzdialenom mieste. Vystúpila som a užívala si slniečko, ktoré ma hrialo na tvári posledný krát. Prechádzala som námestím a zastavila sa. V uličke som zbadala postavu. Otočila som sa a zamierila k nej. Tá postava stála na mieste a ani o milimeter sa nepohla. Určite to bol upír.

Prišla som k tej postave a povedala som jej: „Viem, že ste upír a že je Vás viac. Rada by som sa porozprávala s vašimi pánmi.“ Jeho/jej reakcia ma prekvapila. Prikázal mi aby som ho nasledovala. Po dlhej dobe sme prišli pri nejakú dieru. Prvý skočil on a potom na mňa zakričal, aby som skočila, že ma chytí. Tak som poslúchla. Išli sme dlhou a chladnou chodbou. Zrazu sme sa ocitli krásnej, prezdobenej miestnosti a uprostred nej bol pult. Stála tam žena. Musela byť ešte človek pretože mala zelené oči. Nebola nadpozemský krásna. Všimla si ma a usmiala sa na mňa a ja som jej ho oplatila. Postava prehovorila: „Počkaj tu hneď som naspäť.“ Bol to muž. Mal celkom príjemný hlas a bolo v ňou počuť ako zadržiava dych. Za 2 minúty bol naspäť a požiadal ma aby som ho nasledovala. Vstúpili sme do miestnosti kde boli 3 tróny. Na nich sedeli 3 upíri. Prostredný musel vyť s nich najhlavnejší. Prišla som do stredu miestnosti a on začal hovoriť: „Vítam Ťa tu. Ako vidím ani sa nebojíš. Veľmi ma prekvapila tvoja reakcia. A aby som nezabudol ja som Aro toto je Caius a toto Marcus.“ Postupne ukázal na jednotlivých upírov. Aj ja som sa predstavila: „Dobrý deň. Ja som Bella. Pravda nebojím sa pretože som žila už s upírmi.“ Prekvapila ho moja odpoveď. To som čakala. „A smiem vedieť s akými upírmi?“ „Cullenoví.“ Odpovedala som mu chladným hlasom. „A čo Ťa sem privádza?“ „Po pravde prišla som poprosiť o azyl.“ „Azyl? Sem kde sú upíri?“ „Áno. Totiž nemám kde ísť. Som tehotná.“ „Tehotná? A to sem prídeš len preto?“ „Nie ja nie som tehotá s človekom, ale s upírom.“ „Má v tom prsty jeden s Cullenových?“ „Áno.“ „Ktorý?“ „Edward Cullen.“ „Hmm. Zaujímavé. Ale uvedomuješ si, že tu si v nebezpečí? A čo budeš robiť keď sa TO narodí?“ „Rozhodla som sa, že sa k Vám pridám. Mám schopnosť.“ Arovi sa rozžiarili oči. Doslova žiaril ako malé dieťa. „A akú máš schopnosť?“ „No keď som žila s nimi tak Edward mi nevedel čítať myšlienky, Alice nevidela moju budúcnosť a Jasper necítil moje emócie. Myslím, že môžem blokovať schopnosti.“ Aro na mňa čumel ako pero z gauča a potom mi prikázal aby som k nemu pristúpila a natiahla ruku. „To je fascinujúce. Priam excelentné. Dobré. Budeš tu u nás bývať, ale sľúbiš mi, že sa staneš jednou z nás!?“ „Áno sľubujem.“ Dali mi izbu výhľadom na mesto s veľkým oknom.

Ubehli 4 mesiace a mne sa narodila malá dcérka. Ja som sa stala upírkov tak ako som Arovi sľúbila. Veľmi sa čudoval, že môžem byť tak blízko pri mojej dcérke. Proste som sa skontrolovala takže som mohla po západe slnka vychádzať bez sprievodu, ale niekedy išiel niekto so mnou. Do oka som si padla s milou babou menom Jane a ešte s jednou tá sa volala Heidi. Ona vozila ľudí ako potravu, ale ja som si vybrala sa stravovať zvieracou  krvou. Ľudia mi nevoňali tak lákavo. Ignorovala som ich. Vo Volterre som dlho nevydržalo. Potom ako sa dcérka narodila dala som jej meno Jasmína. Bola na pol upír a na pol človek. Bola výnimočna. Aro sa stal jej strýkom ako aj Caius a Markus. Najviac som mala rada Marcusa.

PO 10 ROKOCH

Odišla som z Volterry. Nasťahovala som sa do mesta Anchorage. Bolo podobné ako Forks. Slnko tam raz za čas vykuklo. Pre nás to bolo vyhovujúce. Jasmínka rýchlo vyrástala. Nestačila som jej kupovať ani oblečenie. V obhodoch sme boli stále.

S malou Jasmínkou sme sa vybrali trochu ponakupovať. Milovali sme oblčenie. Niekedy mi to pripomenulo Alice. Ach jaj tak mi chýba celá ich rodina. Keď sme prišli do obchodného centra, vytiahla som kočik s kufra a posadila doň malú Jasmínku. Dneska sme mali obidve dobré nálady. Zavítali sme do prvého obchodu  začali vyberať oblečenie. Ako som rozmýšľala či so to kúpim udrel do mňa veľmi známy pach. Ten pach patril tej najkrajšej osobe. Otočila som sa a zbadala ho. Upieral pohľad na mňa. Začal sa približovať. Prišiel pri mňa a zašepkal: „Bella?“ a ja na oplátku: „Edward?“ „Čo tu robíš?“ „Predsa nakupujem nevidíš?“ a ukázala som na hromádku oblečenia. Všimol si malé dieťa v kočíku a pozrel pohľad na mňa. A potom povedal: „A kto je toto?“ „To je Jasmínka.“ Ukázala som na malé dievčatko. Ono vzdichlo hlavu a pozrelo sa na svojho otca. No keby on vedel, že je to je ho dcérka. Opäť pozrel na mňa skúmavým pohľadom a ja som povytiahla obočie a opýtala som sa ho: „Čo je?“ „Len nič vôbec si sa nezmenila.“ Pristúpila som bližšie priňho a zašepkala mu: „Moc sa ti nepodarilo ma ochrániť. Ako vidíš máme veľa vecí spoločné.“ Odtiahla som sa a ukázala n malú, že ona patrí do toho spoločného.

Nakoniec sa Edward  dozvedel, že ma dcérku Jasmínku a po jeho odchode som zistila, že som tehotná. Povedala som mu aj o Volterre. Divoko vrčal. Nakoniec sme spolu ostali a vychovávali Jasmínku, ale už to nebolo to  čo bolo pred tými mnohými rokmi.

 KONEC