Tajomná noc

Autorka: Aďa (Andrea)

Slnečný jas vystriedal mesačný svit,

všetko sa uteká domov skryť.

Pod rúškom noci tajomná deva

za závoj tmavý svoju tvár skrýva.

Nikto ju nikdy nevidel,

pri jej ladnej chôdzi stráca sa zem.

Snáď ani ona sama netuší,

kedy sa jej vnútro utíši.

V jej srdci skrýva sa obrovský žiaľ

a ešte človek, čo ho zanechal.

Tichými krokmi ako sen sa vytratí,

na jej perách kliatba vinníka usmrtí.

Za toľký čas čo je tu,

dlho čakala na svoju odplatu.

Jej mäkké srdce ostalo kameňom,

nenájde sa už miesta v ňom.

Na prašnej ceste odtlačky vryté,

zanechajú malé stopy skryté.

No dlho tu ozaj nezostanú,

vraj vietor ich rozfúka na každú stranu.

Jej zrak náhle ku kostolu sa obráti,

Pozerá na vežu, na zvony...

tá strašná chvíľa sa v myšlienkach navráti.

Kropaje sĺz z očí vyroní.

Spomienka na muža, ktorého stratila,

sa pomaly z mysle vytráca preč.

Ľúto je, že ho ľúbila,

nad jeho skutkami stráca reč.

Kostolná veža odbila dvanásť hodín,

vinníkovo telo rúti sa krovím.

Za zradu svojej jedinej lásky,

mu smrť nekládla žiadne otázky.

Deva, svojho skutku si vedomá,

pomaly k útesu kráča,

nad svojim činom nedumá,

modrastá voda jej šaty zmáča.