Splnený sen...

Autorka: Eleanor

6.část

Dorazili sme k Harrymu ktorý nás-ako inak-privítal s otvorenou náručou. Ďakoval Edmundovi za to ako sa o mňa stará aj keď nemusí. Za toho Edmunda mi bolo trápne, ale Edward sa len chechtal. Tak, a teraz sme v izbe. Čo ďalej? Premýšľala som úporne.
,,Ehm, asi by si chcela vysvetlenie, však?“ povedal Edward a zahľadel sa na mňa. Snaží sa byť vtipný? Keď na mňa takto čumí nie som schopná vypotiť ani hlásku. Chápem Bellu.
Takže som vzdala pokusy niečo povedať a len som prikývla. On sa len ceril ako slniečko a začal vysvetľovať...

,,Ságu vlastne napísala Gianna. Áno presne tá recepčná od Volturiovcov. Totiž... rozhodli sa ju zabiť, ale dali jej týždeň vychutnať si života... Takže všetko nahrala na počítač, dala na USB a poslala Stephenie... Tvrdila že vymyslela skvelú knihu, skvelý príbeh ale umiera, a nech si Stephenie niečo zmení, ale zožne všetky zásluhy sama. Myslím Stephenie. Tá to teda nechápavo, ale potešene vzala, a kniha bola na svete. Gianna to mala ako pomstu voči Volturiovcom. Až na detail bolo skoro všetko skoro správne. Niektoré postavy boli vymyslené. Jacob Black, svorka, Charlie a ešte - Bella nikdy nebola. No vlkolaci sú tu, deje sa s nimi to čo s Jacobom keď sme na blízku. Kniha teda vyšla. Odvtedy poznajú všetci ,,vymyslenú, fiktívnu,, rodinu Cullenovcov. Museli sme si zmeniť meno, ale ani nám to tak nevadí. Halleiulahovci... Kto si všimne rozdiel? Rosalie nie je Rosalie ale Rosalin. S touto zmenou dokážeme žiť. Často niekoho napadlo že sme bájna rodina z knihy, ale v jedálňach sme často jedli. Fuj. Bolo to utrpenie. Ale odviedlo to pozornosť. Ako ich myšlienky prišli tak odišli. Pochopiteľne, pár chybičiek som ti ešte nepovedal... Napríklad Rosalin-Rosalie má schopnosť cítiť vzťahy. Je to veľmi silná schopnosť. No ona ju akosi nevyužíva. Nikdy jej to nepovedz ale...blbá blondínka“
Vyprskla som smiechom ale potom sklapla. Tak sa ma zastávala v nemocnici že nemám dôvod hnevať sa. Aj Edward sa smial...
,,Áno, tak trošku, ale mám ju rád. S Emmetom sú dobrý párik... Nuž... Prišli sme do Sapphou. Boli sme v Denali – áno, u Tanyi... Alice mala víziu, Jasper cítil prudký nával emócií, Ja som počul spleť myšlienok no jeden hlas, nesúvislý, rušivý hlas vynikal. Bol to tvoj hlas. Bľabotajúci. Netušil som čo hovoríš. No najdôležitejšia vec čo sa stala, bola Rosalinina zmena nálady. Bola ako vymenená. Zvreskla na Esme nech zastaví, vyskočila z auta poskakovala a bláznivo kričala. Šťastne. Emmet sa išiel zblázniť od smiechu ale aj strchu. Nevedel čo sa deje. No keď videl že som pochopil, upokojil sa. Najprv som ani ja netušil čo sa deje. Rose poskakovala a šťastne kričala. V jej mysli som len videl tie debilné knihy. A ešte jedno dievča. Vžil som sa do Rose a cítil som len dva pocity toho dievčaťa. Žiaľ a šťastie. A vedel som že je to kvôli knihám... Bola si to ty, to tvoje myšlienky bľabotali, to ty si v Alicinej vízii bola so mnou v objatí...“
Pritúlila som sa k nemu a silno sa sústredila v myšlienkach...
,,Tak ja bľabocem hej? No počkaj, to si odpykáš!“ rozosmial sa a vzápätí som ležala na chrbte na mojej posteli a on nadomnou, na mne. V rukách zvieral vankúš a tváril sa že ma ide udusiť. Už sa blížil a s hrôzou som zažmúrila oči, čakala vankúš na tvári, ale ucítila som niečo chladné na perách. Boli to jeho pery. Spokojne sme sa k sebe pritúlili a on vysvetľoval ďalej...

,,Rosalin mi všetko ukázala. Všetko čo som potreboval vidieť. Nevedel som ako a čo sa stane... No ucítil som to. Nikdy sa mi nikto nepáčil. Nikoho som nemiloval. No keď som zbadal tvoju tvár mal som pocit že odpadnem. Ver mi že ak by som nebol to čo som, odpadnem a nepreberiem sa... Zaľúbil som sa na prvý pohľad. Kúpili sme si staro nové autá-nechce sa nám ich vláčiť po Amerike. Keď niekam ideme cestujeme mercedesom. Teda kúpili sme si autá. Ja volvo a...ale veď ty vieš. Gianna bola dôsledná a my odmietame meniť zvyky kvôli knižkám. Dával som na teba pozor. Mali sme ešte pár dní na adaptáciu v tomto mestečku. Kým pôjdeme do školy. Ako som tak dával pozor...Zastala si na križovatke a Emmet s Alice ťa videli. Myslel som že ich trafí šľak. Boli celí natešení že ťa videli a Alice videla sen v ktorom si bola ty a ja. Tak to bolo s Tanyou. Tie sny mala na svedomí ona s jej schopnosťou...Je to...“
,,Príliš veľa vysvetľovania. Viem čo sa stalo. Skoro ma zabila. Nevadí, mohla som byť s tebou...Milujem ťa Edward. A toto...je ako splnený sen...“
Zase sme sa pobozkali a on povedal:
,,Tak, teraz si pospi. Zajtra nás čaká nový deň. Nové výzvy...začínam sa cítiť ako v tej knihe.“
Nechcela som spať, a nevedela som na čom sa tak bavil, a čo nás čaká zajtra. No ani som nad tým nemohla príliš rozmýšľať, lebo viečka sa mi zalepili. Zaspala som a snívalo sa mi o Edwardovi. Ako inak...