
		
 
		
		Premena
		
		Autorka: Aďa
		
		 
		
		 
		
		7. 
		časť- Nový začiatok
		
		„Nie je celkom obvyklé, aby sa človek nachádzal v dome 
		upíra.“ povedal a obrátil sa tvárou ku Kim. Bol to asi 170 cm vysoký 
		Asiat a porcelánovou pokožkou. Mal čierne oči, takže nemohla určiť, či 
		sa živí zvieracou alebo ľudskou krvou. Ale nebol to nikto z Cullenovcov 
		a tí tiež nespomínali, žeby v Denaliskom klane bol nejaký Asiat, takže 
		pochybovala, že zvieratá tvoria hlavnú zložku jeho „stravovacieho 
		jedálnička.“ Ale čo by potom robil na ľudoprázdnej Aliaške?
		
		„Domáci maznáčik?“ spýtal sa upír a uprel pohľad na 
		Jareda.
		
		Kim zavrčala. Za iných okolností by neváhala použiť svoj 
		talent, ale teraz sa bála, pretože upír by mohol ublížiť dieťaťu.
		
		„Čo tu chceš?“ spýtala sa. 
		
		„Vracal som sa domov, keď som zacítil pach cudzieho 
		upíra. Šiel som po stope a zistil som, že bol dom je už obsadený. Vôjdem 
		dnu a čo nevidím? Ľudské dieťa!“
		
		„Takže toto je tvoj domov?“ spýtala sa Kim prekvapene.
		
		„Áno, býval som tu krátko po svojom narodení 
		v tridsiatom prvom.“
		
		„1931?“ opýtala sa Kim, pretože si nebola istá, o ktorom 
		storočí upír hovorí.
		
		„Japonsko napadlo Mandžusko a ja som padol pri meste 
		Harbin.“
		
		„Ale Harbin je v Číne.“ snažila sa Kim siahnuť na dno 
		svojich zemepisných vedomostí.
		
		„Veď je. Netvrdím opak.“ usmial sa upír a podal jej 
		ruku.
		
		„Som Daisuke Nakamara. Pri Harbine ma postrelili a moja 
		krv prilákala upíra, ktorý ešte „nevečeral.“ povedal a uškrnul sa. „Ale 
		potom ho vyrušili moji spolubojovníci, ktorý si mysleli, že je 
		nepriateľský vojak a chce ma okradnúť. Ten upír ich zmasakroval a ušiel. 
		Ja som sa odplazil do blízkeho lesa a čakal som, kým bolesť prejde. 
		Potom som sa prebral v starožitnom dome plnom upírov. A oni mi 
		vysvetlili pravidlá.“
		
		Kim ho síce počúvala, ale kútikom oka pozorovala Jareda, 
		pokojne spiaceho v upírovom náručí. Daisuke si to všimol a položil 
		spiaceho človečika späť do jej náručia. 
		
		„Prepáč, zabúdam na slušné vychovanie. Ty si jeho 
		matka?“ opýtal sa.
		
		Kim zosmutnela. Ako veľmi by si priala mať takého 
		chlapčeka. S mužom, ktorého miluje. Daisuke samozrejme nič neuniklo. 
		Chlácholivo jej položil ruku na plece.
		
		„Ospravedlňujem sa, som netaktný.“ povedal ticho.
		
		„Jeho matku som zabila. Bola v ôsmom mesiaci.“ Pri 
		poslednom slove sa jej hlas zlomil. „Bože!“ zašepkal zdesene.
		
		„Odvtedy sa oňho starám, je to už niekoľko mesiacov.“ 
		dodala a pritúlila si bábätko k sebe.
		
		 
		
		„Mimochodom, prečo nie si so svojimi priateľmi?“ 
		usilovne odbočí od témy, ktorá je pre ňu príliš bolestivá. Spomenula si, 
		ako Daisuke spomínal na upírov, u ktorých sa prebudil po svojom 
		„narodení.“
		
		Japonec sa usmial. „Hej, Cullenovci sú celkom fajn..“ 
		začal, ale Kim ho šokovane prerušila.
		
		„Cullenovci? Myslíš Carlislea a jeho rodinu?“ spýtala sa 
		úplne zbytočne. Daisuke bol tiež zmätený. „Ty ich poznáš?“ spýtal sa.
		
		„Oni ma vychovali. Upír, ktorý ma uhryzol, ušiel.“ 
		povedala a obaja sa rozosmiali.
		
		„Zdá sa, že Cullenovci fungujú ako náhradná škôlka.“ 
		povedal Japonec.
		
		„Asi áno.“ potvrdila Kim a usmiala sa.
		
		 
		
		po dvoch rokoch
		
		   Trvalo takmer 70 rokov, kým sa našiel niekto, kto by 
		vyplnil prázdne miesto v Kiminom srdci. Jej láska k Daisukemu sa rodila 
		pomaly, pretože Kim sa bála preukázať mu náklonnosť. Ale Daisuke 
		vytrvalým spôsobom dobil jej srdce. Ale po dvoch rokoch bol už z Kim 
		a Daisukeho oficiálny pár. Samozrejme, od tej doby nenatrafili na nijakú 
		spoločnosť ich druhu. Až keď mal malý Jared tri rokov, rozhodli sa, že 
		je potreba presťahovať sa do nejakého blízkeho mestečka, kde mi mohol 
		hodiť do škôlky a neskôr do školy. Voľba padla na Anchorage, najväčšie 
		mesto na Aljaške. Prirodzene sa s tým spájalo riziko odhalenie ďalšími 
		upírky, ktorí by tu chceli loviť, ale obzvlášť denalským klanom.
		
		   Ale ešte pred tým chcela Kim urobiť jednu vec, ktorú 
		mala spraviť už dávno. Vydala sa do Forks. Konkrétne do La Push.
		
		 
		
		koniec 7. časti