
		
 
		
		Premena
		
		Autorka: Aďa
		
		 
		
		5.
		
		    Cestou domov (pretože dom Cullenovcov za domov 
		nepovažovala) rýchlo ukradla nejaké auto, stojace osamote na parkovisku. 
		Šťastie jej prialo. Kľúče boli v zapaľovaní. 
		
		Snažila sa nedýchať, pretože ľudská vôňa vznášajúca sa 
		v aute prebúdzala monštrum v nej.
		
		   Konečne dorazila do La Push. Rozhodla sa ísť 
		k Jaredovi priamo domov. Bolo jej jedno, či ju zabije alebo nie. Život 
		bez neho už nemal zmysel.
		
		   Jaredov dom stál na druhom konci rezervácie, takže 
		musela prejsť krížom cez celú osadu. Zrazu ju čosi upútalo. Pri 
		presbyteriánskom kostole zazrela vychádzať hlúčik ľudí. Zastavila auto, 
		keď niektorých ľudí spoznala. Jacob Black, jeho otec Billy, Sam s Emily, 
		ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva. To Kim rozosmutnilo. Ona 
		nikdy nebude môcť mať deti. Nikdy nebude držať v náručí ten malilinký 
		uzlíček šťastia. Nikdy nebude môcť dať Jaredovi dieťa. Už nikdy!
		
		   Zatajil sa jej dych, keď všetci ľudia začali tlieskať 
		a z kostola vyšiel mladý pár. Kim sa zdalo, akoby jej niekto vrazil do 
		srdca nôž. Z kostola vyšiel Jared a za ruku viedol mladú ženu. Kim v nej 
		spoznala Veronicu Cendalovú, spolužiačku zo strednej, ktorá s ňou 
		sedávala na hodinách španielčiny.
		
		   Všetci tlieskali a priali im veľa šťastia. Veruca 
		hodila kyticu, ktorú chytila Leah. Quil držal za ruku malú Clair. 
		
		
		   Náhle ňou prešla obrovská vlna bolesti. Chytila sa 
		volantu ako záchranného lana, pričom ho zlomila na dvoje.
		
		   Zrazu Jaredov zrak spočinul na nej a Kim si zúfalo 
		priala, aby v jeho očiach našla aspoň kúsok lásky, ktorý k nej kedysi 
		cítil. Nenašla však nič. Jared sa odvrátil a pomohol svojej neveste 
		nasadnúť do auta.
		
		   Zdrvená Kim naštartovala auto a vydala sa smerom 
		domov. Do jej jediného domova, ktorý jej zostal.
		
		 
		
		   Vbehla do domu, kde sa nachádzali Carlisle s Edwardom 
		v družnej debate. „PREČO?“ vykríkla. „Prečo ste mi to nepovedali?“
		
		Cullenovci na ňu vyjavene pozerali. „Čo..?“ začala Esme, 
		ale Edward ju prerušil.
		
		„Vie to!“
		
		„Kim, musíš nás vypočuť...“ povedala Esme, ale Kim ju 
		ostro prerušila.
		
		„Ja že musím?! Ja nemusím vôbec NIČ! Nie ste moja 
		rodina, aby ste mi rozkazovali. Čo si vlastne o sebe myslíte?“ skríkla, 
		podišla k Esme a udrela ju.
		
		Všetci zhíkli. Vzápätí Rose priskočila ku Kim a udrela 
		ju tak silno až spadla.
		
		„Čo si sakra o sebe myslíš TY? Že budeš mlátiť našu 
		matku? Prijali sme ťa do našej rodiny, do nášho domu a ty sa nám 
		odvďačuješ takto?!“ Rose zavrčala a dodala: „Nemysli si, že si jediná, 
		ktorej sa v sekunde zmenil život.“
		
		Kim jej skočila do reči: „Čo ty o tom môžeš vedieť?“
		
		„Viac ako si myslíš.“ povedala Rose a očami jej prebehol 
		záblesk smútku a nostalgie. Jej myšlienky sa opäť vrátili do tej 
		osudovej noci pred mnohými rokmi, o ktorej raz rozprávala Belle.
		
		„Môj snúbenec ma znásilnil týždeň pred svadbou spolu 
		s bandou svojich kamarátov a potom ma nechal uprostred studenej noci 
		ležať na zemi a umierať. Carlisle ma zachránil. O dva roky neskôr som 
		našla Emmetta a odvtedy sme spolu.“ povedala a usmiala sa na svojho 
		druha. Vzápätí svoj pohľad venovala Kim. 
		
		„Dlho som nenávidela samu seba za to, čo som. Ale neskôr 
		som sa naučila prijímať nevyhnutné. Ako jeden múdry upír povedal: „Peklo 
		nie je tak hrozné, pokiaľ máš so sebou anjela, ktorý s tebou zostane.“ 
		opäť venovala Emmettovi okúzľujúci úsmev.
		
		„Máš čas do zajtra. Buď zostaneš s nami a budeš sa 
		snažiť získať nad sebou kontrolu, alebo odtiaľto odídeš! My chápeme, že 
		prechádzaš ťažkým obdobím, ale ty sa vôbec nesnažíš ho zvládnuť! Len sa 
		ľutuješ! A my za tebou nemôžeme donekonečna zametať stopy. Zanedlho 
		prijdu Volturiovy skontrolovať Bellu, ale ty nás ohrozuješ. Nemôžeme ju 
		priviesť sem a premeniť, kým sa nedokážeš ovládať. Nemôžeme dovoliť, aby 
		si spôsobila náš pád. Rozhodnutie je na tebe!“
		
		Kim na nich zdesene zírala. Pohľadom prebehla po každej 
		tvári v miestnosti a hľadala čokoľvek, čo by ju pútalo k tomuto miestu. 
		K týmto „ľuďom“. Ale nenašla som nič. Napriek uplynulým dvom rokom si 
		k nim nevybudovala žiadny vzťah. Pre ňu boli len siedmi neznámi ľudia, 
		s ktorými nemala nič spoločné. Okrem jediného. Rovnako ako oni bola 
		upír.
		
		   Ako premýšľala, všimla si, ako Edward sklonil hlavu 
		v porazeneckom geste. Alicine kútiky úst klesli nadol. Vedeli, čo sa 
		odohráva v jej hlave a videli budúcnosť. Bez nej.
		
		 
		
		koniec 5. časti