Premena
Autorka: Aďa
5.
Cestou domov (pretože dom Cullenovcov za domov
nepovažovala) rýchlo ukradla nejaké auto, stojace osamote na parkovisku.
Šťastie jej prialo. Kľúče boli v zapaľovaní.
Snažila sa nedýchať, pretože ľudská vôňa vznášajúca sa
v aute prebúdzala monštrum v nej.
Konečne dorazila do La Push. Rozhodla sa ísť
k Jaredovi priamo domov. Bolo jej jedno, či ju zabije alebo nie. Život
bez neho už nemal zmysel.
Jaredov dom stál na druhom konci rezervácie, takže
musela prejsť krížom cez celú osadu. Zrazu ju čosi upútalo. Pri
presbyteriánskom kostole zazrela vychádzať hlúčik ľudí. Zastavila auto,
keď niektorých ľudí spoznala. Jacob Black, jeho otec Billy, Sam s Emily,
ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva. To Kim rozosmutnilo. Ona
nikdy nebude môcť mať deti. Nikdy nebude držať v náručí ten malilinký
uzlíček šťastia. Nikdy nebude môcť dať Jaredovi dieťa. Už nikdy!
Zatajil sa jej dych, keď všetci ľudia začali tlieskať
a z kostola vyšiel mladý pár. Kim sa zdalo, akoby jej niekto vrazil do
srdca nôž. Z kostola vyšiel Jared a za ruku viedol mladú ženu. Kim v nej
spoznala Veronicu Cendalovú, spolužiačku zo strednej, ktorá s ňou
sedávala na hodinách španielčiny.
Všetci tlieskali a priali im veľa šťastia. Veruca
hodila kyticu, ktorú chytila Leah. Quil držal za ruku malú Clair.
Náhle ňou prešla obrovská vlna bolesti. Chytila sa
volantu ako záchranného lana, pričom ho zlomila na dvoje.
Zrazu Jaredov zrak spočinul na nej a Kim si zúfalo
priala, aby v jeho očiach našla aspoň kúsok lásky, ktorý k nej kedysi
cítil. Nenašla však nič. Jared sa odvrátil a pomohol svojej neveste
nasadnúť do auta.
Zdrvená Kim naštartovala auto a vydala sa smerom
domov. Do jej jediného domova, ktorý jej zostal.
Vbehla do domu, kde sa nachádzali Carlisle s Edwardom
v družnej debate. „PREČO?“ vykríkla. „Prečo ste mi to nepovedali?“
Cullenovci na ňu vyjavene pozerali. „Čo..?“ začala Esme,
ale Edward ju prerušil.
„Vie to!“
„Kim, musíš nás vypočuť...“ povedala Esme, ale Kim ju
ostro prerušila.
„Ja že musím?! Ja nemusím vôbec NIČ! Nie ste moja
rodina, aby ste mi rozkazovali. Čo si vlastne o sebe myslíte?“ skríkla,
podišla k Esme a udrela ju.
Všetci zhíkli. Vzápätí Rose priskočila ku Kim a udrela
ju tak silno až spadla.
„Čo si sakra o sebe myslíš TY? Že budeš mlátiť našu
matku? Prijali sme ťa do našej rodiny, do nášho domu a ty sa nám
odvďačuješ takto?!“ Rose zavrčala a dodala: „Nemysli si, že si jediná,
ktorej sa v sekunde zmenil život.“
Kim jej skočila do reči: „Čo ty o tom môžeš vedieť?“
„Viac ako si myslíš.“ povedala Rose a očami jej prebehol
záblesk smútku a nostalgie. Jej myšlienky sa opäť vrátili do tej
osudovej noci pred mnohými rokmi, o ktorej raz rozprávala Belle.
„Môj snúbenec ma znásilnil týždeň pred svadbou spolu
s bandou svojich kamarátov a potom ma nechal uprostred studenej noci
ležať na zemi a umierať. Carlisle ma zachránil. O dva roky neskôr som
našla Emmetta a odvtedy sme spolu.“ povedala a usmiala sa na svojho
druha. Vzápätí svoj pohľad venovala Kim.
„Dlho som nenávidela samu seba za to, čo som. Ale neskôr
som sa naučila prijímať nevyhnutné. Ako jeden múdry upír povedal: „Peklo
nie je tak hrozné, pokiaľ máš so sebou anjela, ktorý s tebou zostane.“
opäť venovala Emmettovi okúzľujúci úsmev.
„Máš čas do zajtra. Buď zostaneš s nami a budeš sa
snažiť získať nad sebou kontrolu, alebo odtiaľto odídeš! My chápeme, že
prechádzaš ťažkým obdobím, ale ty sa vôbec nesnažíš ho zvládnuť! Len sa
ľutuješ! A my za tebou nemôžeme donekonečna zametať stopy. Zanedlho
prijdu Volturiovy skontrolovať Bellu, ale ty nás ohrozuješ. Nemôžeme ju
priviesť sem a premeniť, kým sa nedokážeš ovládať. Nemôžeme dovoliť, aby
si spôsobila náš pád. Rozhodnutie je na tebe!“
Kim na nich zdesene zírala. Pohľadom prebehla po každej
tvári v miestnosti a hľadala čokoľvek, čo by ju pútalo k tomuto miestu.
K týmto „ľuďom“. Ale nenašla som nič. Napriek uplynulým dvom rokom si
k nim nevybudovala žiadny vzťah. Pre ňu boli len siedmi neznámi ľudia,
s ktorými nemala nič spoločné. Okrem jediného. Rovnako ako oni bola
upír.
Ako premýšľala, všimla si, ako Edward sklonil hlavu
v porazeneckom geste. Alicine kútiky úst klesli nadol. Vedeli, čo sa
odohráva v jej hlave a videli budúcnosť. Bez nej.
koniec 5. časti