
		
 
		
		Premena
		
		Autorka: Aďa
		
		 
		
		1.
		
		Billy sa zasmial a kúzlo zmizlo ako para nad hrncom. 
		Belline oči boli doširoka otvorené a pohľad upretý kdesi do diaľky.
		
		„Billy!“ obrátila sa na Jackovho otca. „Jacob mi vravel, 
		že za premenu môžu upíri...“
		
		„To je pravda.“ prikývol. „Ale pred chvíľou ste 
		hovorili, že za to môže Taha Aki. Keby nepožiadal vlka, aby mu urobil 
		miesto, nič by sa nestalo...“
		
		Na to nemal nikto odpoveď.
		
		„To je blbosť!“skočil mi do reči Paul. „Keby nebolo tých 
		tvojich pijavic, mohli sme byť normálni ľudia!“
		
		„Ľudia? Vy nie ste ľudia! Ste príšery!“ Paul naberal do 
		tváre sinavú farbu.
		
		„Dávaj pozor vedľa koho sedíš!“ zvýšila som hlas, keď sa 
		mu paže začínali chvieť. Pozrel napravo, kde vedľa neho sedela Emily. 
		„Pravú stranu má ešte celú, tak ju neznič.“ neviem, čo to do mňa vošlo. 
		Obvykle som takáto prudká nebývala, ale Paul ma naštval.
		
		 
		
		Vo vrecku bundy mi zavibroval telefón. a vzápätí sa 
		ozvala pesnička Sex Bomb od Toma Jonesa. „Emmett!“ zajačala som do 
		telefónu, keď som ho zdvihla. Bola som si istá, že ide o ďalšiu 
		lotrovinu môjho „nového“ brata. „Bella, to som ja.“ začula som Alicin 
		hlas. Znel vystrašene. „Alice? Čo sa deje?“ Periférnym videným som 
		zazrela znechutenú Embryho tvár. 
		
		Alice: ,Máme problém, Bella.“
		
		Zachvátila ma panika. Alice by mi určite nevolala len 
		preto, lebo mi chce popriať pekný deň.
		
		Bella: „Alice?“
		
		Alice: „Niečo som videla. Mladé dievča, ktoré zajtra 
		napadne upír.“
		
		Bella: „Alice, ale čo my s tým máme?“
		
		Alice začínala byť netrpezlivá. 
		
		Alice: „Bella, to dievča je Quilletka.“
		
		Cítila som, ako mi krv mizne z tváre.
		
		Bella: „Panebože. Musíme niečo vymyslieť.“
		
		Alice: „Ale čo? Do rezervácie nesmiem, takže ju nemôžem 
		nájsť. A je hlboká noc, takže nemôžem prezrieť všetky quilletské 
		dievčatá...“
		
		V tom ma niečo napadlo.
		
		Bella: „Alice, ako vyzerala?“
		
		Alice: „Normálne. Čierne vlasy, červenohnedá pokožka...“
		
		„To mi fakt pomohlo! Dík, Alice.“ zasyčala som ironicky. 
		„Tak predsa vyzerá každá.“
		
		Alice: „Veď práve! Nemám ani poňatia, ako ju nájsť.“
		
		Bella: „Vieš, kde sa to stane? Mohla by som tam poslať 
		Jacka...“
		
		Ale Alice nesúhlasila. „To by nepomohlo. Vôbec by som ju 
		nevidela.“
		
		Povzdychla som si.
		
		Alice: „To dievča ide do Seattle.“
		
		Zalapala som po dychu. V Seattle predsa vyčíňal upír!
		
		Bella: „Seattle?!“
		
		„Počkaj.“ náhle zvolala Alice. „Má piercing v pupku. 
		Malý modrý kamienok. A ide do kina.“
		
		Kim váhavo zdvihla ruku. 
		
		„Ja idem zajtra do Seattle.“ povedala placho.
		
		Šokovane som na ňu pozrela. 
		
		„Alice? Počkaj chvíľku“ povedala som a obrátila som sa 
		ku Kim.
		
		„Ty ideš zajtra do Seattlu do kina?“ spýtala som sa. 
		Prikývla. „Na Posledného samuraja.“ „Máš piercing?“ pýtala som sa znova, 
		dúfajúc, že odpovie záporne. Za tú chvíľku, čo som ju poznala, som si ju 
		obľúbila. Zároveň by jej záporná odpoveď znamenala prevrátenie celej 
		quilletskej rezervácie. Kim si bez slov vyhrnula tričko. V pupku mala 
		drobný kamienok modrej farby.
		
		   V krátkosti som Quilletom vysvetlila situáciu.
		
		Jared: „Ja tej tvojej vešteckej pijavici nedôverujem. 
		Nechce sa mi veriť, že by nám chcela pomôcť.“
		
		To ma naštvalo. „A pochovávať vlastné dievča sa ti 
		chce?“ skríkla som naň, až ho myklo. „Za Kiminu záchranu by si mal Alice 
		bozkávať ruky, nohy! Keby boli Cullenovci také beštie, ako si o nich 
		myslíte, vykašlali by sa na to.“ 
		
		Telefón z mojej tašky znova zavibroval. Rýchlo som ho 
		zdvihla. Bola to Alice.
		
		„Je to ona, Alice. Mám ju.“ vychŕlila som rýchlo 
		informácie. Odpoveďou mi bolo ticho. „Alice?“ pýtala som sa s obavami. 
		Nič. Žiadna odpoveď.
		
		„Alice?“ zajačala som hystericky. Konečne sa mi ozvala.
		
		„Bella, to dievča nezomrie.“
		
		„Nie?“ nechápala som, ale v tom mi to docvaklo.
		
		„Bude premenená.“
		
		 
		
		koniec 1. časti