Potom, čo si odišiel

Autorky: Alice + Indi

9. Premena

Pohltil ma oheň. Celé telo mi zvnútra horelo. Nedokázala som vnímať svoje okolie. A moja myseľ sa rozdelila tak, že bola schopná vnímať dve neuveriteľné bolesti súčasne.

 Tá prvá bola kvôli jedu, čo mi putoval telom. Bola to fyzická bolesť. Stálo ma neuveriteľné množstvo sebaovládania, aby som nekričala. Tá bolesť bola ochromujúca. No vedela som, že bude trvať len tri dni. Tri dni v tomto pekle.

Druhá bolesť bola horšia. Nemala stanovený termín, kedy vyprchá. Bola to duševná bolesť. Už dávno som sa jej mala postaviť, no bola som príliš zbabelá. Teraz som cítila, že sa jej musím postaviť hneď. A pritom vnímať aj telesné muky. Donútila som sa spomínať si. Na všetko. Na každý malý detail. Trhalo ma to zvnútra na kusy. V hlave mi stále zneli Edwardove slová: „Bella, ty pre mňa nie si dosť dobrá.“ Vtedy som to nevydržala  a krátko som vykríkla. Myslela som si, že sa od tej bolesti zbláznim.

Neviem, koľko prešlo času, no cítila som, že moja fyzická bolesť začína pomaly slabnúť. Veľmi pomaly. To mohlo znamenať len jedno. Premena sa postupne blížila ku koncu. Ale čo bude potom? Ako budem celú večnosť žiť bez neho? Bez Edwarda?

Musím! Musím prekonať tú bolesť! Musím začať žiť! Teda existovať. Teraz mám šancu začať odznova. Zdá sa, že som Ara zaujala. Možno by Volturiovci mohli byť mojou novou rodinou.

Bolesť prestala úplne. Premena je dokončená. Som upír. Budem sa musieť veľa naučiť o upírskom živote. Ale som rozhodnutá existovať a bojovať o svoju existenciu. Za tie tri dni,  aspoň myslím, že to boli tri dni, som sa so svojou bolesťou z minulosti úplne zžila. Tá bolesť ku mne patrí. Je mojou súčasťou.

Keď som si utriedila všetky myšlienky, prudko som otvorila oči. Všetko bolo také jasné. Videla som i tie najmenšie detaily, ako napríklad zrnká prachu v ovzduší. Fascinovalo ma to. „Už si sa prebrala.“ Naradostene zvolal nejaký hlas vedľa mňa.