Potom, čo si odišiel
		
		Autorky: Alice + Indi
		
		 
		
		7.
		
		
		Zobudila som sa skoro ráno, pretože tu sme mali budíček, aby sme všetko 
		stihli a aj kvôli raňajkám, pretože tie sa podávali len do pól deviatej. 
		Ale aspoň prvý deň nás mohli nechať spať a hlavne potom, čo sme prišli 
		neskoro v noci. Išla som sa umyť a obliecť. Cítila som sa hrozne, 
		pretože som si uvedomila, že mi chýba Jacob. Nebol tu nikde a ani nikde 
		v okruhu desiatich míľ. Vždy, keď som nebola s Jacobom, som sa cítila 
		mizerne. A teraz ho neuvidím sedem dní. Neuvidím ten jeho oslňujúci 
		úsmev a ani nepocítim tú jeho vždy optimistickú náladu. 
		
		
		
		Šla som s Jessicou dole na raňajky, keď si všimla, že som akási smutná.
		
		
		
		„Nie, to nič nie je. Som len stále unavená.“ Povedala som jej nie síce 
		celú pravdu, ale aj toto bolo čiastočne pravdou.
		
		
		 
		
		
		Po raňajkách sme sa obliekli a šli sa pozrieť po prvých pamiatkach. 
		Videli sme koloseum, Fontánu di Trevi a ja neviem čo ešte. Dokonca sme 
		sa boli pozrieť aj do Vatikánu. Celkom ma to bavilo, všetky tie 
		pamiatky. 
		
		
		Takto to pokračovalo ešte niekoľko dní. Celý deň sme mali asi takýto 
		program: raňajky, pamiatky, obed, pamiatky, večera a spánok.
		
		
		Asi v piaty deň nášho pobytu nás ako každý iný deň učiteľ oboznamoval 
		s denným programom. 
		
		
		„Tak decká, hneď po raňajkách pôjdeme do autobusu a pôjdeme na výlet, 
		ale nie do Ríma.“ Na chvíľu sa odmlčal a pozrel sa na nás. Mne osobne to 
		nevadilo, že nebudeme v Ríme, už ma nebavilo donekonečna šlapať 
		chodníčky po Ríme. Teraz aspoň pôjdeme autobusom. 
		
		
		„A kam pôjdeme pán profesor?“ spýtala sa Angela. 
		
		
		„Do jedného starobylého mesta ohradeného hradbami. Decká my pôjdeme do 
		Volterry.“ Povedal vzrušene. Niečo mi to pripomenulo. Vtedy, keď sme 
		spolu s Edwardom pozerali Rómea a Júliu, mi rozprával o tom, že by bezo 
		mňa neprežil ani jeden jediný deň. Išiel by za Volturiovcami , upírskou 
		kráľovskou rodinou do Volterry. Trochu som sa zdesila. Veď mi ideme do 
		mesta plného upírov. Vlastne, keď som sa nad tým tak trochu zamyslela, 
		bolo mi to úplne jedno. Aj keby som tam zomrela, bolo by mi to jedno. 
		Aspoň by sa tá bolesť raz a navždy skončila. 
		
		
		Všetci sme nastúpili do autobusu a vydali sa na cestu. Na cestu do 
		mesta, ktoré je síce veľmi pekné, ale hlavne je to mesto, v ktorom sú 
		mýty o upíroch skutočné a hlavne, že je nimi celé posiate.