News

Edward Cullen

The Cullens

Bella Swan

Friends

Werewolfs

Vampires

Stephenie Meyer

Forum

 

 

 

 

 

Potom, čo si odišiel

Autorky: Alice + Indi

 

7.

Zobudila som sa skoro ráno, pretože tu sme mali budíček, aby sme všetko stihli a aj kvôli raňajkám, pretože tie sa podávali len do pól deviatej. Ale aspoň prvý deň nás mohli nechať spať a hlavne potom, čo sme prišli neskoro v noci. Išla som sa umyť a obliecť. Cítila som sa hrozne, pretože som si uvedomila, že mi chýba Jacob. Nebol tu nikde a ani nikde v okruhu desiatich míľ. Vždy, keď som nebola s Jacobom, som sa cítila mizerne. A teraz ho neuvidím sedem dní. Neuvidím ten jeho oslňujúci úsmev a ani nepocítim tú jeho vždy optimistickú náladu.

Šla som s Jessicou dole na raňajky, keď si všimla, že som akási smutná.

„Nie, to nič nie je. Som len stále unavená.“ Povedala som jej nie síce celú pravdu, ale aj toto bolo čiastočne pravdou.

 

Po raňajkách sme sa obliekli a šli sa pozrieť po prvých pamiatkach. Videli sme koloseum, Fontánu di Trevi a ja neviem čo ešte. Dokonca sme sa boli pozrieť aj do Vatikánu. Celkom ma to bavilo, všetky tie pamiatky.

Takto to pokračovalo ešte niekoľko dní. Celý deň sme mali asi takýto program: raňajky, pamiatky, obed, pamiatky, večera a spánok.

Asi v piaty deň nášho pobytu nás ako každý iný deň učiteľ oboznamoval s denným programom.

„Tak decká, hneď po raňajkách pôjdeme do autobusu a pôjdeme na výlet, ale nie do Ríma.“ Na chvíľu sa odmlčal a pozrel sa na nás. Mne osobne to nevadilo, že nebudeme v Ríme, už ma nebavilo donekonečna šlapať chodníčky po Ríme. Teraz aspoň pôjdeme autobusom.

„A kam pôjdeme pán profesor?“ spýtala sa Angela.

„Do jedného starobylého mesta ohradeného hradbami. Decká my pôjdeme do Volterry.“ Povedal vzrušene. Niečo mi to pripomenulo. Vtedy, keď sme spolu s Edwardom pozerali Rómea a Júliu, mi rozprával o tom, že by bezo mňa neprežil ani jeden jediný deň. Išiel by za Volturiovcami , upírskou kráľovskou rodinou do Volterry. Trochu som sa zdesila. Veď mi ideme do mesta plného upírov. Vlastne, keď som sa nad tým tak trochu zamyslela, bolo mi to úplne jedno. Aj keby som tam zomrela, bolo by mi to jedno. Aspoň by sa tá bolesť raz a navždy skončila.

Všetci sme nastúpili do autobusu a vydali sa na cestu. Na cestu do mesta, ktoré je síce veľmi pekné, ale hlavne je to mesto, v ktorom sú mýty o upíroch skutočné a hlavne, že je nimi celé posiate.

 

 
 

 

Hudba

Galerie

Top Videa

Videa

My Fiction

Fanfiction

Výzva

Kontakt

Other Webs