Potom, čo si odišiel

Autorky: Alice + Indi

6. 

„Budeš mi veľmi chýbať. Kto mi bude variť tie tvoje úžasné jedlá.“ Povedal Charlie smutným hlasom. Keby som ho nepoznala a nevedela, že je policajným náčelníkom vo Forks, tak by som si myslela, že sa každou chvíľou rozplače.                                                                    

„Ale tati, no tak. Veď je to len pár dní. Ani sa nenazdáš a budem späť. A čo sa týka tvojich večerí, tak si kúpiš pizzu alebo pôjdeš ku Clearwaterovým na tvoju obľúbenú rybu.“ Povedala som mu a musela sa začať usmievať. Aj on sa na mňa usmial.

„Ja viem, ja viem. No, tak si to tam pekne uži.“

„Jasné, jasné. Keď sa vrátim tak ti poviem podrobný opis toho čo sme videli a čo sme robili.“

„No tak decká, ide sa!“ povedal jeden z učiteľov, ktorí s nami šli. Neviem ktorý to bol, pretože som sa za ním neotočila, tak ako ostatný. Stále som sledovala Charlieho. Vyzeralo to , že už má slzu na krajíčku. Videla som ako sa aj ostatný lúčia so svojimi rodinami.

„No tak, už musíš ísť.“ Objal ma na rozlúčku a pobozkal do vlasov. „Maj sa tam pekne.“

„Aj ty sa maj pekne.“ povedala som mu naspäť. Potom som si zobrala svoj ruksak, pretože batožinu sme už odovzdali a šla do letišnej haly. Letisko v Seattli bolo dosť veľké. Ešte raz som sa otočila na Charlieho.

„A povedz Jacobovi, že ho pozdravujem.“

„Jasné, nemaj strach. Ahoj.“ A zamával mi. Ja som mu tiež zamávala a šla som za ostatnými.

Let trval dosť dlho, ale neviem koľko, pretože väčšinu som prespala. Sedela som vedľa Jessici a tá zo začiatku stále niečo kecala, ale ja som ju nedokázala počúvať. Nakoniec ma jej keci uspali.

„Bella. Už pristávame.“ oznamovala mi Jessica a ja som sa zatiaľ prebúdzala.

„Oh, ok. Díki.“

Na letisku v Ríme si všetci zobrali svoje kufre. Nečakali sme dlho, kým došiel náš autobus, ktorý nás odviezol do hotela. Všetci sme odložili kufre do batožinového priestoru a posadali na sedadlá. Počas cesty do hotela som už nevedela zaspať, aj keď som bola unavená. Musela som sledovať cez okno to nádherné mesto.

Keď sme došli do hotela rozdeľovali sme si izby. Ja som si zobrala izbu s Jessicou. Vyniesli sme si hore do izieb kufre. Ešte sme sa chvíľu rozprávali, alebo tú chvíľu rozprávala iba Jessica. Ja som len sedela na posteli a prikyvovala hlavou, alebo ochkala, jojkala, atď. Cítila som ako sa mi zatvárali oči od únavy, tak som sa rozhodla, že si pôjdem ľahnúť. Veď predsa zajtra nás čaká náročný deň. V momente som zaspala.