Potom, čo si odišiel

Autorky: Alice + Indi

4.

Postupom času sme sa s Jacobom veľmi spriatelili. V Jacobovej prítomnosti som sa cítila veľmi dobre. Keď som bola s ním, zabudla som na všetku bolesť, ktorá ma sužovala. Neviem čím to bolo. Asi to bolo tou jeho vždy optimistickou náladou. Zo začiatku sme sa stretávali len zriedkavo, len keď k nám došiel Billy si pozrieť zápas s Charliem, tak s ním prišiel aj Jacob. Potom som aj ja začala chodiť ku nim domov do La Push, keď tam išiel aj Charlie. Nakoniec to dopadlo tak, že som bola u nich častejšie ako Jacob u nás. Vždy sme sa zašili v tej jeho podomácky postavenej garáži a rozprávali sme sa o všetkom. Už sme sa mali o čom baviť, keď už sme sa trochu zblížili. Bavili sme sa o všelijakých hovadinách. Niekedy zo  začiatku sa chcel rozprávať aj o ňom... Oh, prečo to musí tak bolieť. Ale vtedy som vždy stuhla pri tom pomyslení, Jacob si to vždy všimol. Videla som jeho nechápavý pohľad. Vyzeralo to tak smiešne. Ale keď videl, že mu nijako neodpoviem, nechal to tak a radšej zmenil tému. Po čase sa tým aj prestal zaoberať a vôbec ho nespomínal.

Vždy som sa v jeho prítomnosti cítila dobre. Tak nejak šťastná, ak by som to tak mohla povedať. Bol ako moje slnko, ktoré mi čiastočne osvecovalo tú temnotu, v ktorej som bez Edwarda žila. S Jacobom to bolo v pohode, ale potom keď som musela odísť domov sa tá bolesť opäť vrátila. Mala som Jacoba veľmi rada. Nie tak ako si myslíte. Ale on bol moje slnko. Bol môj najlepší kamarát.

Charlie bol celý nadšený. Bol šťastný, pretože som bola aj ja. A ja som to tak aj skutočne cítila.

. . .

Ako každé pondelkové ráno som vstala a išla do kúpeľne sa umyť. Obliekla som sa, zbalila som si veci do školy. Na raňajky som si dala len misku müsli. Charlie už dávno odišiel do práce. Keď som dojedla, išla som umyť misku a už som sa poberala do školy. Keď som dorazila do školy, parkovisko sa začalo pomaly naplňovať.

Videla som Jessicu s Mikom ako stoja pred školou a rozprávajú sa. Už dlho sme sa poriadne nerozprávali, ale v poslednej dobe sa to už zlepšovalo. Išla som k nim aby som ich pozdravila.

„Ahojte.“

„ Ahoj Bella.“ Pozdravili obidvaja súčasne. Vyzeralo to trochu smiešne.

Už bolo len pár minút pred zvonením a tak sme išli dovnútra. Keď sme vošli do budovy nejaké baby rozdávali letáky a tak som si jeden zobrala. Stálo tam, že sa má konať poznávací zájazd do Ríma do Talianska a do okolitých miest. Cena : 300 dolárov. A že tí ktorí by mali záujem  sa majú hlásiť v kancelárii u pani Copeovej. A ako som nad tým tak rozmýšľala, som si zmyslela, že by som tam aj chcela ísť. Charliemu by to určite nevadilo. Veď keď už tak sa aspoň odreagujem.

„Jessica, išla by si tam so mnou?“ spýtala som sa jej ukazujúc na leták.

„Jasné.“ vykríkla s nadšením. „Aj ty tam chceš ísť?“ prikývla som.

„To by bolo super! Aj Angela, Lauren, Ben, Eric, Taylor, Mike a ja ešte neviem kto tam chcú ísť tiež!! To bude skvelé!!“ jasala nadšením.

Po vyučovaní som sa rozhodla ísť do kancelárie sa dať zapísať do zoznamu. Jessica a ostatní sa už dávno zahlásili.

Vošla som do kancelárie a šla k pani Copeovej.

„Dobrý deň.“ povedala milo.

„Dobrý deň. Chcela by som sa zapísať na ten zájazd do Ríma, ak je tam ešte nejaké voľné miesto.“ ako som dopovedala začala sa prehrabávať v kope papierov. Nakoniec vytiahla ten správny a pozrela sa doň.

„Máte šťastie, ešte tu zostalo posledné voľné miesto. Môžem vás tam zapísať slečna Swanová?“  

„Áno.“ povedala som.

„Koná sa to o dva týždne. Bližšie informácie vám povedia  neskôr.“ Keď dopovedala, pozdravila som ju a odišla domov.

Keď došiel domov Charlie, dopadlo to tak, ako so predpokladala. Síce mal pár malých námietok, ale presvedčila som ho.