Potom, čo si odišiel

Autorky: Alice + Indi

2.

,,Bella!“ zavolal na mňa Charlie večer. Čo asi môže zasa chcieť? „Poď sem prosím ťa na chvíľu za mnou dole.“ Zdvihla som sa z postele a šla za ním dole.

Potom čo si ma Charlie včera zavolal dole do kuchyne na tú jeho ´´prednášku´´ o mojom správaní a potom ako som nad tým začala premýšľať, som sa už začala správať ´´normálnejšie´´, vzhľadom na moje možnosti. Povedala som si, že už naňho nebudem myslieť, lebo tá bolesť bola pri pomyslení naňho ešte väčšia ako bola, aj keď už bola na nevydržanie. Tak si ani nedokážete predstaviť, aká to bola bolesť, keď som naňho myslela. Začala som tým, že som sa ráno konečne odhodlala pozrieť do zrkadla. Keď som sa uvidela, nemohla som uveriť vlastným očiam. Oči som mala úplne červené z toľkého plakania, kruhy pod očami z nedostatku spánku ako som sa budila aj niekoľkokrát uprostred noci na nočné mory, boli tmavé a obrovské.! A moje vlasy, tak to bolo niečo príšerne. Celkovo som vyzerala ako zombie. Ako telo bez duše ako včera povedal Charlie. Trochu som sa upravila, aby sa niečo nepovedalo. Učesala som si vlasy, umyla som si tvár, no proste ľudské záležitosti. Keď som potom došla do kuchyne, nedalo sa nevšimnúť si, aký bol Charlie zaskočený. Videla som to na ňom. Ale nič nepovedal, len tam tak sedel a doslova na mňa civel. Určite si asi myslel, že tá jeho ´´prednáška´´, ktorú som mala včera večer sa mu asi vydarila. Celý deň bol z toho tak trochu mimo.

Došla som do kuchyne, kde už na mňa Charlie čakal. Keď som došla spustil. „Dnes večer k nám príde Billy Black aj s Jacobom. Chceme si spolu pozrieť baseballový zápas.“ Tak toto nebolo nič výnimočné, aj keď u nás už dlho neboli. Za poslednú dobu som si to ani neuvedomovala. „Mohla by si sa trochu vzchopiť, aspoň pred nimi, ak nie nič iné.“ „OK. Budem sa snažiť.“ Vedela som, že Charlie moc nedúfa v to, že by som to za taký krátky čas vôbec dokázala. Ale ja sa musím snažiť. Už len kvôli nemu.

Zazvonil telefón. Keď Charlie videl, že sa k tomu moc nemám,  tak sa zodvihol zo stoličky a šiel ho zodvihnúť. Ja som sa len posadila a počúvala som. „Ahoj Billy“ povedal Charlie do telefónu. Takže volal Billy. „Jasné, OK. Už vás čakáme“ povedal. Vzápätí zavesil slúchadlo a otočil sa ku mne. „Billy volal, že už sú na ceste. Máme ich čakať. Prídu za takú pol hodinu.“ Tentoraz si Charlie nešiel sadnúť na kuchynskú stoličku, ale išiel rovno do obývačky a tam na nich čakal. Ja som len ostala sedieť  na stoličke v kuchyni a snažila sa nemyslieť. Nie že by sa mi to darilo.

Počula som ako na príjazdovú cestu zašlo auto. To museli byť oni. Za chvíľu som počula ako niekto zaklopal na dvere a uvidela som Charlieho ako sa zdvihol a šiel otvoriť.