Potom, čo si odišiel

Autorky: Alice + Indi

13.

Zaklopal som na dvere. Počul som ako Charlie pomaly vstal a šiel mi otvoriť. Jeho myšlienky boli stále rovnaké. Stále ten istý smútok a bolesť... Dvere sa pomaly otvorili a ja som uvidel Charlieho tvár. Bola strhaná a akoby bez života, ale keď ma uvidel, tvár sa mu skrivila hnevom a myšlienky naplnili nenávisťou. „ Dobrý deň Charlie, mohol by som prosím hovoriť s Bellou?“ Aj keď som jeho správanie nepochopil, potreboval som hovoriť s Bellou. Na ničom inom mi nezáležalo. „ Ty, ty, ty.... Okamžite vypadni z môjho domu!!! Najlepšie by bolo, keby si vypadol z celého mesta a už sa tu viac neukazoval!“ Charlie vyslovene vrieskal. Od hnevu celý očervenel. Začal som sa báť, že dostane infarkt. Rozhodne k tomu nemal ďaleko. Zrazu mi zabuchol dvere rovno pred nosom. Ničomu som nerozumel. Chápal som, že sa na mňa hneval, lebo pre Bellu to zo začiatku určite nebolo príjemné, ale jeho reakcia sa mi zdala prehnaná.

Zaplavila ma neblahá predtucha, že sa niečo stalo. Rýchlo som pribehol k stromu, vyliezol naň a pozrel sa do Bellinej izby. Pichlo ma u srdca. Jej izba vyzerala akoby tam už dlho nikto nebýval. Odsťahovala sa ? Nemohla na mňa prestať myslieť, keď tu bola? Donútil som ju odísť z domu?  Zoskočil som zo stromu, rozhodnutý znova zaklopať na dvere a spýtať sa Charlieho na podrobnosti. Chystal som sa svoj plán aj uskutočniť, keď ma vyrušili cudzie myšlienky. Čo ten tu robí? Neublížil jej už dosť? Chcel sa pozrieť ako Bella trpí? Bol to Jacob Black. Nečudoval som sa nepriateľskému tónu jeho myšlienok. Hlavne nie potom, čo mi nechtiac ukázal svoje spomienky na Bellu odvtedy, čo som ju opustil. Zrútil som sa na zem. Nestaral som sa, čo si bude Jacob myslieť o mojom správaní. Nedokázal som zniesť pohľad na Bellu ako trpí. A hlavne keď som vedel, že trpí kvôli mne. Vyzerala hrozne.  Viem, čo si, pijavica. A tiež viem, čo dokážeš. Užívaš si ten pohľad? Bolesť, ktorú si jej spôsobil? On vedel, čo som?! Ale dáva to zmysel. Veď je predsa potomok Ephriana Blacka. „ Kde je teraz?“ Chceš jej ublížiť ešte viac? Ale to sa ti už nepodarí. Je totiž už pol roka mŕtva. Čo!!!!!!! To nemôže byť pravda! Bella nemôže byť mŕtva. Musí žiť. Žiť a byť šťastná. „ A- ako?“ podarilo sa mi zo seba dostať. A Jacob mi ukázal všetko. Ako veľmi trpela, ale ako sa to pomaly začalo zlepšovať, keď bola s ním. A potom ten osudný výlet do Talianska a správu, čo odtiaľ dostal jej otec. Správu, že autobus v ktorom bola aj Bella mal haváriu. Zrútil sa do priepasti neďaleko Volterry a nikto to neprežil. Pche, to určite. Havária. To je jedna z typických výhovoriek Volturiovcov. Ešte stále som tomu nevedel uveriť. Rýchlo som vstal a rozbehol sa na cintorín, nechajúc tam Jacoba len tak stáť. Ani nie za minútu som bol na cintoríne. A v tom som to uvidel. Náhrobný kameň s jej menom. Isabella Swan. Až teraz na mňa doľahla skutočnosť, že môj anjel je mŕtvy. Nevydržal som to, podlomili sa mi kolená a klesol som ne zem.

Alice Cullen:

Sedela som v obývačke a spolu s Jasperom sme pozerali film. Ani jeden z nás ho nepozeral naozaj. Každý bol zahĺbení vo vlastných myšlienkach. Už je to rok, čo sme od Belly odišli. A najviac ma frustrovalo, že mi Edward zakázal sledovať jej budúcnosť. Ako mám včas vedieť, či neurobí nejakú hlúposť? Bolo jasné, že sme jej svojím odchodom museli veľmi ublížiť. Ako sa jej asi darí? Už sa s tým vyrovnala? Zabudla na nás? Podobné myšlienky ma trápili ešte nejakú dobu, keď vtom zrazu sa objavila vízia. Hurá, Edward to konečne vzdal a vracia sa do Forks. Jasper sa môjmu nadšeniu neskrývane čudoval. Nevadí, musí si počkať. Vysvetlím mu to neskôr. Teraz musím zavolať Edwardovi. Už sa neviem dočkať, keď uvidím Bellinu reakciu na neho. Ale najprv mi to braček musí dovoliť sledovať.

Sklamane som odhodila mobil na stôl. Ešte si musím počkať. To je tak nefér! Kým som sním volala, prišla do obývačky celá rodina. „ Alice, čo sa stalo?“ Spýtal sa Carlisle. „ Edward konečne pochopil, že nemá zmysel utekať pred tým, čo cíti. Vracia sa do Forks.“ Odpovedala som mu nadšene. Atmosféra v miestnosti sa hneď zlepšila. Každý bol šťastní.

Ďalšia vízia. A iba pár hodín po tej minulej. Ale táto bola iná. Videla som Edwarda zlomeného kľačať na cintoríne pred nejakým náhrobkom. A keď som sa na ten náhrobok bližšie pozrela, pochopila som prečo. Na náhrobku stálo Isabella Swan. A podľa dátumu úmrtia musela byť mŕtva už pol roka. Keby som mohla sledovať jej budúcnosť, možno som mohla tomu zabrániť. Skúsila som sa teraz zamerať na jej budúcnosť, hoci som vedela, že je to zbytočné. A nemýlila som sa. Bellina budúcnosť zmizla. Nebola.

Carlisle Cullen:

Bol som šťastný. Edward sa konečne vráti k Belle a naša rodina bude opäť úplná. Sledoval som zvyšných členov rodiny a aj u nich bolo šťastie priam hmatateľné. Vtom sa Alicin pohľad zasklil. Ďalšia vízia. O tom nebolo pochýb. Chvíľu len tak bez pohybu sedela, keď zrazu vykríkla. „ Nieeeee!!!“ „ Alice, čo je ti? Čo si videla?“ spýtal som sa znepokojený jej výrazom. „ Bella, ona je ...... Už pol roka je mŕtva“ zašepkala zlomene. Všetci sme hneď skameneli. „ Už to Edward vie?“ nevedel som si ani predstaviť ako veľmi to môjho syna zasiahne. „ Práve to zistil. A-a-a on nemôže bez nej žiť. Už je rozhodnutý. Ani mi ho nedokážeme zastaviť. Je na ceste do Talianska.“ Alice sotva šepkala. Všetci sme zostali v šoku stáť. „ Alice, prosím sleduj jeho budúcnosť. Možno si to rozmyslí. Alebo ho Aro odmietne zabiť. Ešte stále zostáva nádej“ môj hlas presýtený bolesťou určite neznel veľmi presvedčivo, ale Alice prikývla a jej pohľad sa opäť zahmlil.