Potom, čo si odišiel
Autorky: Alice + Indi
11.
Pomaly sme išli s Jane k mestu. Nepochybovala som, že by
jej urobilo veľkú radosť, keby som sa na nejakého človeka vrhla a vysala
ho. To som však vôbec nemala v pláne.
Prekvapilo ma koľko je vo Volterre obchodov a všetko tie
najslávnejšie módne značky. Jane ma zaviedla hneď do prvého z nich. Bolo
jasné, že by to chcela mať čo najskôr z krku.
Keď nás predavač uvidel stratil reč. Jeho srdce prudko
zrýchlilo. Chvíľu trvalo kým sa ako tak spamätal, ale neprestal na nás
šokovane hľadieť. Jane očakávala moju reakciu na neho, ale bola hlboko
sklamaná. V duchu som sa musela škodoradostne zašklebiť. Naozaj mi
nerobí problém odolať ľudskej krvi, i keď som len jednodňový novorodený.
Medzitým predavač našiel stratenú reč. „S- s- slečna Jane. Aké potešenie
vás znovu vidieť. Okamžite prinesiem najnovšie zbožie. A kto je vaša
spoločníčka, ak sa smiem spýtať?“
„Volá sa Bella. Bude sem chodiť pravideľne, tak by ste
si ju mali zapamätať. Práve sa prisťahovala do mesta. Dnes som neprišla
kupovať pre sebe, ale pre ňu. A mimochodom je to moja sestra.“ Posledné
slovo povedala dosť znechutene. Našťastie si predavač nič nevšimol
a išiel priniesť oblečenie. Som si istá, že môj a Janin
“sesterský” vzťah mal na
svedomí Aro a Jane k nemu prinútil.
Predavač sa vrátil k nám s plnou náručou krabíc. Jeho
tep ešte stále nebol v normále. Vošla som do kabínky a chcela vyskúšať
prvé šaty. Len, čo som sa pozrela do zrkadla, stuhla som. Nič krajšie
som v živote nevidela. Bola som to ja, ale aj akoby nebola. Akoby okolo
mňa bolo niečo, čo ma činilo neuveriteľne príťažlivou, nádhernou
a pôvabnou. Oči som mala samozrejme ako novorodený upír červené. Ešte
šťastie, že mi ten predavač nepozrel do očí. Jane nosila kontaktné
šošovky, takže pri nej by si nikto nič nevšimol.
Konečne som pochopila predavačov tep. Ja som ho
priťahovala. Videl vo mne iba to, čo som videla ja, keď som prvýkrát
zbadala Cullenovcov- anjela.
Stále som nemohla odtrhnúť oči od zrkadla. Prebralo ma
až Janino netrpezlivé zakašľanie.
Z obchodu sme vyšli s plnými rukami tašiek. Zastavili
sme sa ešte v zopár obchodoch. Všetci predavači reagovali ako ten prvý.
Vrátili sme sa do hradu. Jane ma doviedla k miestnosti
kde som sa prebrala. To mala byť moja izba. Hneď odišla s tým, aby som
o pol hodinu bola na recepcii.
Rozhodla som si obliecť jeany, čierny top a adidas
tenisky. Aj v izbe som mala zrkadlo. Pozrela som sa doň. Stále som
nemohla uveriť, že som taká nádherná.
Na recepciu som prišla presne načas. Dvere do trónnej
sály sa otvorili a ja som nervózne vošla.
„Drahí priatelia, dovoľte aby som vám predstavil nový
prírastok do našej rodiny Bellu Volturri.“ Ozval sa zo svojho kresla
Aro. Zastala som uprostred miestnosti. Všetky oči sa upierali len na
mňa. Keby som bola ešte človek, červenala by som sa až za ušami. Celá
táto situácia by mi bola veľmi nepríjemná, keby nebola taká komická.
Väčšina upírov totiž od šoku skamenela s otvorenými ústami. Musela som
sa premáhať, aby som sa nezačala smiať. Ani vždy znudený Marcus nezostal
teraz ľahostajný. No najviac na mňa čumeli dvaja upíri- Felix a Alec.
Aspoň podľa Arových opisov to boli oni. V ch výraze som zbadala niečo,
čo ma hlboko znepokojilo- začiatok rodiacej sa lásky. Nedalo sa o tom
pochybovať. Tí dvaja sa do mňa zamilovali na prvý pohľad.
„Bude potrebovať trénovať svoje schopnosti. Alec, Felix
dávam vám ju na starosti. Budete ju trénovať každý deň od desiatej do
ôsmej večer okrem poludňajšej dvojhodinovej prestávky. Začnete už
zajtra.“ Ach nie. Osamotené tréningy s nimi? Tým sa to len zhorší. Buď
si Aro nevšimol, že sa do mňa zamilovali, alebo to urobil naschvál.
„Rozkaz.“ Felix s Alecom sa ani nesnažili skryť svoju
radosť. Potom som mohla odísť. Audiencia bola u konca. Na druhý deň mi
začal tréning. Felix ma učil ovládať svoju silu a rýchlosť. Jednoducho
fyzickú stránku mojej sily. Bol by celkom v pohode, keby ma občas
neštval svojimi rečami. Vtedy som ho mala chuť zabiť. S Alecom som
trénovala svoju schopnosť zablokovať upírom schopnosti- štít. Učila som
sa ho roztiahnuť, aby mohol zakryť nielen mňa, ale aj niekoho iného.
Dokonca som skúšala svoj štít aj vypnúť. Aro mi bol ako otec a ja som
chcela, aby ma vedel úplne pochopiť. Nakoniec sa mi to podarilo a on
videl celú moju minulosť.
S Alecom a Felixom som mala samozrejme pravdu. A naše
tréningy ich vzťah ku mne len upevnili. Párkrát sa mi už stalo, že som
vošla do svojej izby a tá bola plná kvetín. Na posteli som potom vždy
našla venovanie- od Aleca- alebo- s láskou Felix. Ja som k nim cítila
len priateľstvo a nehodlala som na tom nič meniť.
Takto to šlo pol roka a potom nastal zlom.
