Posadnutosť

Autorka: Aďa

5. časť

S Jamesom sme sa rozprávali dlho do noci. Prvýkrát po takmer štyroch mesiacoch som spala pokojne bez nočných môr. Kdesi v kútiku duše som vedela, že James je niekde tam vonku a stráži ma.

Na druhý deň pokračoval Charlieho výsluch. Neviem, čo presne som mu natárala, ale dúfam som, že som sa nezamotala do vlastných lží. Klamanie nie je totiž mojou silnou stránkou a ja sa hneď prezradím červenaním.

Zabíjanie ľudí pokračovalo. Ja jediná som vedela, že za vraždami nestoja žiadne medvede, ale pomstychtivá upírka. James mi všetko povedal. Victoria sa mi chce pomstiť za stratu svojho druha. James sa ju už síce niekoľkokrát pokúsil zastaviť, no neúspešne. Victoria bola nevystopovateľná. A takto to pokračovalo niekoľko mesiacov. James si dočasne prenajal veľký biely dom za mestom (nechcela som spomínať, kto v ňom býval predtým, čo bol jeden z dôvodov, prečo som ten dom nikdy viac nenavštívila) a ja som s ním začala tráviť všetok svoj voľný čas.

   Jedného dňa, keď bol James opäť na love, (v severnej oblasti Goat Rocks sa začali nebezpečne premnožovať medvede) som trávila popoludnie s Angelou a pomáhala som jej písať maturitné oznámenia. Dnešný deň ma prenasledovala smola. Najskôr som schytala D-čko z matematiky a neskôr som zistila, že som úplne zabudla na záverečný test z biológie. Teraz toto! Môj nákladiačik vypovedal služby necelé tri kilometre od domu. Prejísť pešo by nebol až taký problém, keby cesta neviedla cez les a práve nezačalo husto pršať.

„Sakra, čo teraz?!“ pomyslela som si. Nezostávalo mi nič iné, ako sa vydať naprieč lesom.

Prešla som niekoľko sto metrom, keď som začala mať dojem, že ma ktosi sleduje. S pribúdajúcimi metrami pocit stále silnel.

„Vari sa nám naše dievčatko nestratilo?!“ začula som za sebou hlas, ktorý by som spoznala medzi tisícmi. Preto som sa ani neobťažovala otáčať.

„To je doba, čo si sa rozhodla poctiť ma svojou návštevou!“ povedala som ironicky. Nevie, kde sa vo mne tá odvaha vzala. Mala by som sa triasť od strachu, miesto toho sa hádam s krvilačnou upírkou, ktorá ma chce zlikvidovať.

Moja intuícia ma nesklamala. Victoria v okamihu stála predo mnou a tvárila sa ako boh pomsty.

„Tak a teraz, keď sme tu sami, ti všetko konečne spočítam.“ Victoria mala svoj plán zrejme dokonale premyslený. James bol na love a vlkodlaci na územie Cullenových nesmeli.

„Takže, čo budeme robiť?“ spýtala som sa. „Pozveš ma na kolu?“ Vedela som, že nesmiem dať najavo svoj strach, pretože práve to Victoria chcela. Aby som sa jej bála!

Victoria bola očividne zaskočená. Čakala, že budem vydesená, ale ja som si namiesto toho dala ruky v bok a vyzývavo som si ju premerala. Prekvapená podišla ku mne a schmatla ma za ramená, až som bolestivo sykla.

„Nemôžeš dávať trocha väčší pozor?“ oborila som sa na ňu.

„Čo to robíš?“ spýtala sa a zatriasla mnou.

„Buď trochu jemná, hej!“ povedala som „Chcela si sa predsa porozprávať a kaviareň sa mi zdá ideálna.“ dodala som s nevinným výrazom.

   Victoria sa nakrčila do bojovej pozície, ale mňa nevydesila. Vôbec som sa jej nebála. Ba práve naopak. Tešila som sa na smrť. Aspoň už nebudem trpieť. Aj keď James robil môj život o čosi znesiteľnejším, Edwardovi sa rovnať nemohol. Edward bol, je a vždy bude zmyslom mojej existencie a na tom sa už nič nezmení. Ani Jamesová láska. James síce spoľahlivo upchával dieru v mojom srdci, ale tá nikdy nezmizla.

   Podišla som k nej a čakala. Tým som ju zmiatla očividne ešte viac.

„Čo zasa robíš?“ zvrieskla na mňa. „Ak si myslíš, že ujdeš...“ začala, ale ja som vyprskla smiechom.

„Že ujdem? Ty si vážne zlatá, moja! Ja mám problém prejsť po rovnom povrchu, nie to ešte utekať!“ smiala som sa. Ten jej výraz bol vážne na nezaplatenie. „A ak sa pýtaš, čo robím, aj na to je jednoduchá odpoveď. Čakám, kedy ma zabiješ.“ dodala som a šla si sadnúť na peň spíleného stromu. Podoprela som si hlavu a pozerala na upírku, ale tá sa tvárila, akoby nevedela napočítať do päť. Keby som vedela, že ju stretnem, vezmem si kameru a video pošlem do Neváhaj a toč!

„Ja ti poviem, že ťa chcem zabiť a ty pokojne vtipkuješ?“ opýtala sa zarazene.

„Pretože mi robíš láskavosť.“ vysvetlila som jej.

„Láskavosť?“ Nechápala. Typické! Zrejme táto upírka neovplývala prílišným dôvtipom, alebo som bola príliš čudná na jej náturu. Zrejme to druhé, myslím!

„Myslíš si, že keď ma zabiješ, James sa k tebe vráti?“ spýtala som sa jej.

Prikývla.

„Bude zdrvený žiaľom a ja mu poskytnem útechu.“ povedala pyšne, očividne hrdá na svoj nápad.

Pokrútila som hlavou. Tá ženská nemá všetkých päť pohromade.

„To áno, bude zdrvený žiaľom, ale zároveň rozzúrený do nepríčetna. Takže rýchlo pochopí, kto stojí za mojou vraždou a príde za tebou. Ale nie po útechu, ale po tvoju smrť.“

„A okrem toho mýliš sa, ak si myslíš, že som prinútila Jamesa vzdať sa ťa.“ dodala som na vysvetlenie.

„Ty nechceš byť s Jamesom?“ spýtala sa.

Pokrútila som hlavou a zvážnela.

„James mi len pomáha zabudnúť na moju skutočnú lásku.“ dodala som na vysvetlenie.

Zdvihla ľavé obočie a narovnala sa.

„Myslela som si, že Jamesa miluješ.“ povedala.

„Milujem, ale nie tak, ako chce on. Keby sa rozhodol odísť s tebou, nebránila by som mu. Bolo by mi za ním síce smutno, ale nezlomil by mi srdce tak ako Edward.“

Moje posledné slová ju zarazili. Podišla ku mne a sadla si vedľa mňa. Chvíľu sme len tak sedeli a mlčali.

„Prečo vlastne odišiel?“ spýtala sa. Obe sme vedeli, o kom je reč.

„Zistil to, čo som vedela ja už od začiatku. Že som pre neho nebola dosť dobrá.“

Victoria na mňa prekvapene pozrela.

„Tam na lúke to tak nevyzeralo. Chránil ťa.“

„Pre neho som len malé dievčatko, ktoré dostal, aby sa cítil výnimočný, a ktoré musel ochraňovať. So mnou sa cítil byť hrdinom, miesto netvora, ktorým si myslel, že je.“ vysvetľovala som a slzy mi tiekli po tvári. Zotrela moju slzu a dlho sa na ňu dívala. Zasmiala som sa.

„Zdá sa, že všetkých upírov fascinujú moje slzy.“ povedala som, keď som zazrela jej prekvapený výraz.

„Najskôr Edward, potom James a teraz ty.“ dodala som. Prikývla.

„Ľudské slzy sú fascinujúce. Možno preto, že my ich už nemáme.“

Dlho sme takto sedeli a rozprávali sa.

Odrazu Victoria zodvihla hlavu a zavetrila.

„Prichádza.“ odvetila na môj spýtavý pohľad.

„Kto?“ nechápala som

„Kto asi!“ zasyčala a obrátila sa k východu, odkiaľ čakala návštevníka.

koniec 5. časti