
		
		 
		
		Posadnutosť
		
		Autorka: Aďa
		
		 
		
		3. časť
		
		varovanie: Nevhodné pre osoby mladšie ako 15 rokov
		
		 
		
		„Teraz ma určite zabije.“ pomyslela som si a zavrela som 
		oči. V duchu som si vybavila tváre všetkých, ktorých som mala rada. Tu 
		najkrajšiu tvár som si nechala nakoniec.
		
		   Na tvári som ucítila ľadový dotyk. „Si taká krásna.“ 
		zašepkal akýsi hlas a ja som pocítila na svojich perách dotyk. Dotyk 
		ľahučký ako krídla motýľa. Bozk som opätovala, ale v sekunde mi došlo, 
		že muž, ktorého bozkávam, nie je Edward. Prudko som sa odtiahla, ale 
		nešlo to. Objímal ma a odmietal ma pustiť. Snažila som sa vyslobodiť, 
		ale bolo to márne. Proti jeho sile som nemala šancu. Ale moje bránenie 
		ho rozzúrilo ešte viac. Prudko si ma pritiahol k svojmu ľadovému telu, 
		až mi vyrazilo dych a vášnivo sa prisal k môjmu krku. Čakala som, že 
		ucítim zuby, ako sa mi zahrýzli do krku, ale cítila som len mramorovo 
		hladké pery a jazyk, ktorý sa ľahko kĺzal po tepne môjho krku. Čakala 
		som, že ucítim zuby, ako sa mi zahryzli do krku, ale cítila som len 
		mramorovo hladké pery a jazyk, ktorý sa ľahko kĺzal po tepne môjho krku.
		
		   Ale moje telo ma zradilo. Jeho ľadové dotyky na mojej 
		horúcej pokožky mi spôsobili šok. Jeho jazyk ma šteklil za uchom, zatiaľ 
		čo zubami mi jemne hryzkal ušný lalôčik. (odkiaľ ten chlap mohol vedieť 
		o mojich erotogénnych zónach?) Nedokázala som sa brániť (nieže by som 
		mohla). Cítila som, ako mi rukou vyhrnul tričko a rozopol podprsenku. 
		Zavzdychala som, keď ľadovými prstami jemne stisol bradavku a druhou 
		rukou pohladil vnútornú stranu stehna.
		
		   Tak dosť! Vytrhla som sa mu a odstrčila ho. Šokovane 
		na mňa pozeral. Sedeli sme oproti sebe bez jediného slova a dívali sa na 
		seba.
		
		„Páčilo sa ti to!“ ozval sa po chvíli. V jeho hlase bolo 
		jasne badať sklamanie.
		
		„Bola to len túžba. Zlyhanie mysle!“ odvetila som, ale 
		sama som o tom nebola presvedčená.
		
		„Ale páčilo sa ti to. Chcela si ma!“ vykríkol zúfalo.
		
		„Prestaň!“ skríkla som. „To nebola láska!“ odsekla som.
		
		   Podišiel bližšie ku mne a objal ma. Jedným prstom mi 
		zdvihol hlavu a prinútil ma pozrieť sa mu do očí.
		
		„Zostaň so mnou, Bells!“ prosil už takmer po stý krát. 
		Tvár mi ovanul jeho sladký dych.
		
		Oči sa mi naplnili slzami. „Prečo mi to robí?“ pomyslela 
		som si zúfalo. „Dovoľ mi odísť.“ zaprosila som.
		
		Miestnosť naplnil zúrivý rev. „Nikdy! Počuješ? Nikdy! 
		Nikdy mu ťa nevrátim!“ vrčal, červené oči upreté na mňa. Prikrčila som 
		sa v obave.
		
		„Nikdy mu ťa nedám! Si moja! Iba moja! A zostaneš iba so 
		mnou!“ V sekunde bol opäť pri mne a schmatol ma za paže. On mi ich snáď 
		dnes odtrhne.
		
		V očiach ma začali páliť slzy. Je zrejme viac ako 
		pravdepodobné, že Edwarda už nikdy neuvidím. Ani nikoho zo „svojej“ 
		rodiny. 
		
		   Stúlila som sa do klbôčka a nechala svojim citom 
		voľný priebeh. Slzy mi padali dolu mojou tvárou ako hrachy. Opäť za 
		začal hladiť. Podujala som sa na poslednú možnosť uniknúť tomuto 
		psychopatickému upírovi.
		
		Zdvihla som k nemu svoje zaslzavené oči. „Ľúbiš ma?“ 
		spýtala som sa ho.
		
		S údivom na mňa pozrel a ja jeho očiach postrehla nádej.
		
		„Prirodzene, Bella. Samozrejme, že ťa ľúbim.“ povedal 
		vzrušene.
		
		„A chceš, aby som bola šťastná?“ Musela som kuť železo, 
		pokiaľ bolo horúce.
		
		„Samozrejme, urobím pre to čokoľvek.“
		
		„Aj sa ma vzdáš?“
		
		Pustil ma a pochopil. Chvíľu sa na mňa díval pohľadom 
		plným nenávistí a zúfalstva.
		
		„Číslo!“ rozkázal.
		
		„Čože?“ nechápala som, čo odo mňa chce.
		
		„Daj mi jeho číslo!“ prikázal tvrdým hlasom.
		
		Nadiktovala som mu ho. Vytiahol telefón a po vytočení 
		čísla začal niečo nezrozumiteľné mumlať. Následne telefón vypol 
		a obrátil sa ku mne.
		
		„Zanedlho tu bude. Volal som mu, kde si.“ povedal na 
		vysvetlenie.
		
		Šokovane som sa na neho pozrela. Niečo také by som od 
		neho nečakala.
		
		„Môj dôkaz lásky k tebe.“ zašeptal.
		
		Cez slzy som sa usmiala.
		
		„Ďakujem.“ šepla som.
		
		Usmial sa a pobral sa k východu. V tom ma niečo napadlo.
		
		„James, počkaj!“ zavolala som naň. Prekvapene sa otočil.
		
		Rozbehla som sa k nemu, objala ho a pobozkala.
		
		„Ďakujem ti.“ zašepkala som znova.
		
		„Niet za čo.“ povedal a vyšiel von. Môj pohľad ho 
		sprevádzal, kým sa mi nestratil z dohľadu.
		
		 
		
		 koniec 3. časti