Posadnutosť

Autorka: Aďa

dej: Štokholmský syndróm? Vrah zamilovaný do svojej obeti? Aj to sa môže stať! Veď život je plný prekvapený!

hl. postavy- James, Bella

vedľ. postavy- Victoria, Jacob, Charlie

stav poviedky- nedokončená

venované všetkým dievčatám, ktoré sa zúčastnili premiéry 26.11.

Boli ste skvelé, baby, dúfam, že sa stretneme na premiére New Moon

+ + + + +

Pomaly som sa otočila. Pokojne stál u zadného východu, ruke diaľkové ovládanie. Dlho sme sa na seba dívali.

„Odpusť mi, ale musel som docieliť, aby si prišla sama. Je lepšie, keď do toho nezaťahujeme ostatných.“ Jeho hlas znel nervózne, oči mu behali sem a tam. Nakoniec sa na mňa pozrel a začal si ma premeriavať znaleckým okom. Bola som z jeho pohľadu nervózna, pretože som sa cítila ako pod rendgenom. Akoby som bola tovarom na trhu.

“Si to najkrajšie, čo som za svojich 300 rokov videl.“ povedal a začal okolo mňa krúžiť ako sup. Začala som sa cítiť čoraz nepríjemnejšie.

„Čo odo mňa chceš?“ spýtala som sa chvejúc sa strachom.

V sekunde stál pri mne, jeho ľadové prsty zvierali moje paže ako kliešte.

„Teba! Len teba!“ zvolal dychtivo a obrátil ma čelom k sebe.

„Nerozumiem...“ povedala som so slzami na krajíčku.

„Čomu nerozumieš? Chcem teba! Iba teba! Túžim po tebe od prvej chvíle, čo som ťa zazrel na mýtine. Nemôžem ťa dostať z hlavy! Akoby si mi učarovala!“

Jeho tvár bola len pár centimetrov od mojej. Jeho červené oči niesli nádych šialenosti. Nerozumela som jeho rečiam. Myslela som, že ma bude chcieť zabiť, ale teraz som mu nerozumela.

Snažila som sa odtiahnuť, ale nedovolil mi to. Bol príliš silný.

„Nechaj ma!“ vykríkla som v zúfalej, ale hlavne zbytočnej stane o vyslobodenie.

„Nie!!“ skríkol a zúrivosti ma hodil o protiľahlú stenu. Tvrdo som narazila a udrela si hlavu o rúru radiátora.

„Au!“ vzdychla som a chytila si boľavé miesto. Dúfala som, že som si nerozbila hlavu. Krvácať v prítomnosti hladného a hlavne červenookého upíra by nebol zrejme najlepší nápad. Našťastie som žiadnu krv nevidela ani nezacítila (vďaka bohu za moju čudnú schopnosť). James bol okamžite pri mne. „Prepáč! Bože, to som nechcel.“ povedal ľútostivo a sadol si ku mne. „Si v poriadku?“ povedal starostlivo a pohladil ma po vlasoch. Šokovane som sa na neho pozrela a nechala sa hladil. Jeho ľadová ruka robila dobre mojej opuchnutej hlave.

   Takto sme sedeli niekoľko minút bez jediného slova.

„Vieš,“ začal. „keď som stretol Victoriu, myslel som si, že som stretol lásku svojho života...“  zarazil a pozrel na mňa. „Pardón, lásku svojej existencie.“ dodal a pokračoval. „A potom,“ urobil dramatickú prestávku, „som stretol teba. A už mi na ničom nezáležalo.“

Nechápavo som naň pozrela.

„Uvidel som ťa a všetko, čo som cítil k Victórií, bolo preč.“ dodal. Stále som naňho pozerala s nechápavým výrazom na tvári. Samozrejme mu to neunikla.

„Čomu nerozumieš, Bella?“ povedal a vzal moju tvár do rúk.

„Milujem ťa.“

koniec 1. časť