Pod mojou taktovkou (18+)

Autorka: Lucia

Dnes som sa zobudila v mimoriadne dobrej nálade. Konečne mala priletieť René s Philom na návštevu. Bolo jasné, že príde aj Charlie a partička vlkolakov, takúto návštevu si nemohli nechať ujsť a ja som chcela Renée predstaviť všetkých svojich priateľov. Alice bola šťastná, že môže znovu urobiť obrovskú oslavu. Keď sme jej to s Edwardom po týždni dovolili, začala vyskakovať, výskať a pobehovať po celom dome.

Keď sa Renesmee zobudila, dala som jej najesť. Potom som ju vzala do náručia a niesla do domu Cullenovcov. Edward už bol v dome a v niečo sa radil s Carlisom. V poslednej dobe prepadol aj on ,doktorománií,. Otvorila som zadné dvere a zložila Renesmee na zem. Nič, čo by pripomína prípravu na narodeniny tu nebolo. Niečo nie je v poriadku. Prečo nie sú všade kvety, stužky, balóniky, stoly prekypujúce jedlo...čo tu Alice celú noc robila? Prešla som popod schody a vošla do obývačky. Emmet sa rozvaľoval na gauči a pozeral nejaký zápas.

„Hej lenivec, nie je tam aj niečo iné?“ doberala som si ho. Vtom vyskočil a rozbehol sa po mne. Naháňali sme sa po celom dome ako malé deti. Vybehla som na poschodie a zavrela sa v bývalej Edwardovej izby. „Máš zákaz rozbíjať dom“ kričala som cez zavreté dvere a smiala som sa. Zrazu ma niekto zozadu zdrapil a začal štekliť. „Brácho ma bude chcieť zabiť, keď zistí, čo sa stalo.“ Ušla som mu, postavila sa meter od neho a zdvihla ruky v ospravedlňujúcom sa geste. „No, nateraz to necháme tak...“ hovoril pomaly „...ale niekedy si to vypiješ.“ Usmiala som sa. „Čo si urobil?“ bola som zvedavá a tak som išla na balkón. Bočná strana zábradlia bola ohnutá a visela len na kúsku. Na dvere niekto zaklopal, keďže boli zamknuté. „Otvorte“ prosil Edward.“ S Emmetom sme sa na seba pozreli a začali sa smiať. „Neviem čo je Vám také vtipné, ale bolo by fajn, keby ste ma pustili do vlastnej izby.“ Edward bude zúrivý keď zistí, čo sa stalo. Pozrela som na Emmet, ktorý zakrútil hlavou. „Otvorte...“už bol podráždený „...vyvalím ich a je mi to jedno,“ Lišiacky som sa usmiala a podišla k dverám. Emmet na mňa vypleštil oči, no keď počul otáčajúci sa kľúčik v zámke, rezignoval. Edward vošiel do miestnosti. Pozrel raz na mňa a raz na Emmeta a potom sa opýtal. „Čo ste urobili.“ Bol moc naviazaný na svoju izbu, pre neho to boli spomienky na môj ,ľudský, život.

„Nič brácho, všetko je v pohode. Tvoja manželka iba provokuje.“ Začal Emmet. Musela som sa začať smiať, keď Emmet vyskočil von z okna a Edward bežal za ním. „Ja ťa zabijem...“ počula som z diaľky po tom, ako si prečítal Emmetove myšlienky. S úsmevom na perách som zbehla dole schodmi a sadla si na gauč. Cez sklenenú stenu som pozorovala, ako sa naháňajú.

„Prečo mi chce Edward zabiť môjho macka?“ pozerala na mňa Rosalie. Povedala som jej čo sa stalo. Uchechtla sa, sadla si vedľa mňa a pozorovala tých dvoch so mnou. Keď si dávali ďalšie kolečko, Emmet zakričal. „Zlato, otvor vchodové dvere.“ Rosalie už bola pri dverách. Práve okolo išla Alice, keď vbehli do vnútra. Na rukách mala štyri tácky obložených chlebíčkov, očiek, roliek a ešte neviem čoho. Emmet do nej samozrejme v pálil a všetko jedlo vyletelo do vzduchu. Edward stihol zastaviť, no keď videl čo sa stalo, začal sa smiať. Smiali sme sa všetci okrem Alice. „Vy nie ste normálny, to sa nemôžete naháňať vonku? Čo mám teraz robiť? Trvalo mi to dve hodiny.“ Vrieskala. Esme a Carlisle už stáli na schodoch.

„Čo sa deje?“ pýtala sa Esme, keď schádzala dole schodmi.

„Deti v Afrike nemajú čo jesť a Alice to tu rozhadzuje po dome.“ Reagoval posmešne Emmet. Alice ho za to pleskla táckou po hlave, tá sa samozrejme ohla a stala sa nepoužiteľnou. V návale zlosti dupla a skočila na Emmeta. To sa Rosalie nepáčilo a snažila sa ju strhnúť z neho.

„Necháš ju“ varoval Jasper, ktorý sa prišiel tiež pozrieť čo sa deje. Po ceste vzal vankúš a chcel trafiť Rosalie. Vankúš však pristál na hlave mne a to už skočil Edward na Japera. Snažila som sa ich od seba odtrhnúť. Alice ma zaregistrovala a pribehla mu na pomoc. Zrazu sme sa všetci klbčili ako mačence.

„Mama, prečo sa bijete?“ zaznel sladučký Renesmein hlások. Všetci sme stuhli a začali sa smiať. Carlisle podišiel k nej, zobral ju za ručičku a povedal. „Vieš zlatko, oni sa nebijú naozaj, teraz nám chcú iba zničiť dom.“ Poobzerali sme sa a skonštatovali, že má pravdu. Na zemi sa váľali chlebíky, malý stolík pri dverách bol vhodný do krbu, pohovka zostala naklonená do jednej strany a vo vzduchu lietalo perie. Prekvapene sme pozerali jeden po druhom. Esme si odkašľala. „Emmet s Edwardom zoberte auto a ideme kúpiť chýbajúce časti nábytku, Alice s Bellou pôjdu do kuchyne a urobia nové občerstvenie pre hostí a Jasper s Rosalie to tu poupratujú.“ Kyslo sme sa zatvárili nad jej rozkazom a zborovo povedali „Áno mami“  Carlisle sa nám zasmial. „Ty sa nesmej, ty na to všetko dohliadneš.“ Dodala. Dali sme sa do práce. Pár krát musel Carlisle napomenúť Rosalie a Jaspera. Nevedeli sa dohodnúť, no kým prišiel nový nábytok všetko bolo tak, ako si predstavovala Esme.

Konečne som sa dostala k Edwardovím perám a vášnivo ho pobozkala, keď sme ich začuli prichádzať. Vybehla som  von a videla policajné auto. Ešte ani nezastavilo a Renée z neho vybehla rovno do môjho náručia. „Opeknela si“ pozrela na mňa láskyplným pohľadom a dal mi asi miliardy pusiniek. Stuhla som a pozrela na Edwarda. Potočil hlavou a ja som si vydýchla. Renée totiž nevedela o mojom novom živote. Len Charlie mal nejaké útržkovité informácie. Potom ma objal aj Phil. Zoznámila som ich s celou rodinou a zobrali sme ich dnu. Asi o desať minút prišli aj Seth a Jacob s Billim. Všetci sa privítali a posadali si okolo pripraveného stola.

„Kde mám vnučku?“ zaujímala sa Renée. Odišla som do kuchyne. „Zlatko, prišla tvoja babička...“ rozžiarili sa jej oči „...len mi musíš sľúbiť, že ju za žiadnych okolností nekusneš.“ Dohovárala som Renesmee. Vzala som ju do náručia a ona mi položila rúčku na líce. Ukázala mi obrázok jej zazipsovaných ústočiek. „A s babičkou sa musíš rozprávať.“ Pokyvkala hlavou a ja som ju pustila. Rozbehla sa do obývačky.

„No ty si ale veliká“ už bola v Renéeinom náručí. „To preto, že tak dobre papkám.“ Odpovedala Renesmee. Zasmiali nad jej nevinnou, ale pritom tak pravdivou odpoveďou.

Všetci sa bavili, chválili jedlo a výzdobu, čo Alice veľmi dobre niesla. Ani neviem ako rýchlo to všetko ubehlo a už bol opäť zase večer.

„Mali by sme už ísť“ povedal Charlie a postavil sa na odchod. Renée s Philom sa tiež zdvihli.

„Zajtra prídeš ty aj s Renésmee a pôjdeme sa prejsť a porozprávať.“ Lúčila sa so mnou Renée. „Kde budete vlastne spať?“ pozrela som zvedavo. „No v tvojej izbe, ako pubertiaci“ smiala sa. Ešte raz som ju pevne objala a potom odišli. Po nich odišli ostatní a v dome sa rozlialo ticho. Renesmee už spinkala na gauči schúlená v klbku. „Pripomína mi teba“ objal ma Edward a vtisol mi bozk do vlasov.

„Alice, nebude vadiť ak už pôjdeme a upraceme zajtra?“ rozmýšľala som nahlas. „Nie, v pohode aj tak to mám za chvíľku hotové, choďte ju uložiť.“ povolila „...a nevyvádzajte moc.“ Dodala keď začula Rosalie a Emmeta na poschodí. Zasmiali sme sa a ja som vzala svoje slniečko do náručia. Pomrvila sa, ale nezobudila. V našom domčeku som ju uložila do postieľky a zavrela dvere.

Podišla som do spálne kde Edward už ležal na posteli. Usmieval sa na mňa. „Som ten najšťastnejší chlap na celom tomto svete.“

„Ja som tá najšťastnejšia, žena, lebo mám tak úžasného manžela.“ Ľahla som si na posteľ. Vpíjala som sa mu do tých jeho nádherných hnedých očí „dnešný deň bol skvelý.“

„Nie, to ty si skvelá. Si skvelá matka a manželka...tak si sa toho bála.“

Pohľad mal plný lásky a vášne. Prebehla mnou vlna vzrušenia a neskutočnej chute mať ho. Keby som bola človek tak sa určite červenám. Ale teraz som upír a tak som obratne vyliezla na môjho manžela a ruky som mu priklincovala nad hlavou. Vypleštil na mňa oči a ja som sa musela tomu pohľadu zasmiať. Keď som mu pozerala do očí, chvíľku akoby som zbadala, že nad niečím rozmýšľa. Asi to vycítil, lebo ich v sekunde zavrel. Zrazu som pocítila ako sa snaží vymaniť si pravú ruku. Nič...zase som sa usmiala, ale ešte viac ako predtým. Teraz sa snažil vymaniť ľavú ruku. Opäť nič. Môj úsmev mal triumfálny výraz. Hrýzla som si spodnú peru a z hrdla mi uniklo niečo ako zamňaučanie. Otvoril oči a bezmocne vydýchol. „Teraz by sa mi hodilo, keby som tie Tvoje myšlienky vedel čítať.“ Ako to hovoril medzi obočím sa mu spravila vráska.“ Alebo keby tu mohla byť Alice.“

Môj úsmev klesol a ja som zostala na neho pozerať úplne prekvapená a nechápala som, na čo by mu v tejto situácií bola Alice. Zovretie som však nepovolila. „Aspoň by videla, ktoré rozhodnutie by mi teraz pomohlo.“ Pochopila som a znovu som sa usmiala, no stále som ho nepúšťala. Ešte stále som mala viac sily ako on, ale už sa mi Emmet vyrovnával. Škoda!

Edward na mňa teraz pozeral priam až túžobne „prosím, ja chcem“ povedal.

„Prečo?“ opýtala som sa. „Prečo by to nemohlo byť raz podľa mňa?“

„Ja to proste nevydržííííím“ zmietal sa mi pod zadkom, keďže som na ňom sedela. „zbláznim sa z Teba, ja nemôžem len tak ležať. Pusti ma!“ Znelo to skoro rozkazovačne.

Zdvihla som jeden kútik a posmešne som dodala „to sa Ťa mám teraz akože zľaknúť?“

Zavrel oči. Nasledoval ,,ukľudňujúci,, nádych a za ním výdych. Potom ich znovu otvoril.

Z očí mu sálal hnev. Nie taký, ako keď som ušla za Jackobom a on ma potom sledoval svojím volvom, ale taký hravý hnev.

Pobozkala som ho a prsiami, ešte stále skrytými po tričko s výstrihom do V, som sa dotkla jeho hrude. Keď som sa odtiahla jeho pier, nepozeral sa na mňa. Inštinktívne som sa pozrela tým istým smerom. Jasné, veď mi bolo vidieť skoro všetko...

Vzpriamila som sa, aby som to všetko zakryla. Zaúpel. Chcela som ho mať úplne pod kontrolou, ale bála som sa, že ak jeho ruky budem chcieť držať v mojej jednej, moja doterajšia snaha vyjde na vnivoč. „ Môžem Ťa o niečo poprosiť?“ Zámerne som túto otázku položila spôsobom, že nemohol tušiť o čo ide.

„Čokoľvek“ povedal. Jeho hlas bol taký kajúcny.

„Prosím, prosím, prosím, nepohni sa.“ Prosila som.

„Aj ja som prosil.“ Povedal takmer vzdorovito.

„Nie, ty si rozkazoval“ dívali sme sa na seba a odhadovali sme, čo si ten druhý môže práve myslieť. Rozmýšľala som čím ho presvedčiť, aby som mohla zrealizovať svoj plán.

„Dobre“ nakoniec som povedala a Edward sa na mňa pozeral z otázkou v očiach.

„Dobre, čo?“ nechápal.

Afektovane som pretočila oči „ty sa na dve sekundy staneš sochou a ja Ti na také isté dlhé dve sekundy ukážem svoje myšlienky.“ Zámerne som zdôraznila slovíčko dlhé. Rozmýšľal.

„Dobre“ povedal, zavrel oči a v tom momente bol ako socha vytesaná z kameňa.

Najrýchlejšie ako som len vedela som vyskočila, strhla zo seba nohavice ešte vo vzduchu a sadla som si späť. Stihla som to. Otvoril oči „to....to....si čo urobila, to...to...nemôžeš...tak toto teda nie.“ Posledné slovo takmer kričal. Ešteže Renesme ma hlboký spánok, ale aj tak ma pri tom napadlo, že by sme si spálňu mohli dať izolovať. Nereagovala som na jeho protesty,  mala som na sebe nové sexy spodné prádlo, ktoré sme len nedávno boli kúpiť s Alice. Mala som nejaké tušenie, že Edward miluje čiernu farbu, no Alice mi to len potvrdila.

„Teraz sú na rade Tvoje dve sekundy“ povedal, keď to ako tak rozdýchal. Vzdychla som si, musela som aj teraz nejakým spôsobom upútať jeho erotickú fantáziu a tým zakryť moje ďalšie plány. Zodvihla som štít a nechala som voľne prúdiť sexi obrázky poslednej noci. Edward bozkávajúci moje prsia, moje lono, jeho stony, pohľad jeho očí... Tieto dve sekundy boli omnoho dlhšie ako tie jeho, ale mne to vôbec nevadilo. Aspoň som ho ešte viac rozvášnila. Keď som skončila s víziou tých najerotickejších obrázkov a scén, aspoň podľa mňa, otvorila som oči a pozrela sa do tých jeho. Nemo a porazene na mňa hľadel.

„Ak ma nepustíš, prisahám, že to nedopadne dobre. Ty nie si normálna, chceš ma dostať do ústavu?“ Teraz už naozaj kričal a ja som sa po jeho slovách musela začať smiať. Smial sa so mnou. Pochopil, že dnes to nebude mať také jednoduché a že je pod mojou taktovkou, ale aj tak sa mu vôbec nepáčilo. „Tak ma aspoň pobozkaj, prosím.“ Povedal mierne rezignovane. Znovu som sa k nemu sklonila a jazykom som mu začala láskať pery. Vzdych sa mu vydral spomedzi zaťatých zubov. Prisala som sa mu na pery a začala ho bozkávať z takou vášňou akú asi nečakal. Uvoľnil sa a bozk mi opätoval. Jazykom sa dotkol to môjho. Keď pocítil moju lačnosť po jeho bozkoch cúvol, ale stále čakal s perami pritisnutými na tých mojich. Znovu jazyk dostal do mojich úst, no ja som neurobila nič. To bolo to čo chcel a preto tento krát necúvol a začal mi ho láskať. Prešiel k podnebiu a potom k mojím vražedným zubom. Prešiel mi po nich a svojimi sa zahryzol do mojich pier. Zase preberá kontrolu. Uvedomila som si keď som bola aspoň trošku v stave rozmýšľať. Nesmiem sa nechať ním opantať. Nie, dnes nie. Nechala som ho, nech dokončí svoje skúmanie, lebo keby som sa bránila, určite by to využil. Začala som mu bozkávať okolie pier, malinkatými bozkami som sa dostala k brade a potom na krk. Ako odpoveď mi poslúžil jeho ston. Bozkávala som ho ďalej, prichádzala som k ušnému lalôčiku, do ktorého som sa mu následne jemne zakusla. Znovu zavzdychal, ale už nástojčivejšie. Znovu som sa dostala na jeho krk a potom na kľúčnu kosť.

„Bella“ povedal a hlas sa mu na konci môjho mena zlomil. Dostala som sa k jeho tričku, čo s ním, rozmýšľala som pre seba. Zacvakla som zuby do okraja trička a prudko trhla. Ak si teraz užíval moje bozky zo zatvorenými očami, teraz na mňa pozeral tak túžobne, že som tomu nemohla odolať. Opäť som sa prisala na jeho pery a ruky som mu posunula nižšie, aby som sa mohla venovať aj jeho hrudníku. Odtrhla som pery od tých jeho a jazykom som mu skĺzla po priehlbinke na krku k hrudníku. Dostala som sa k jednej bradavke. Jemne som ju oblizla a potom pobozkala. Prešla som k druhej. Urobila som to isté, no potom som mu ju jemne pohrýzla. „Bože, nie“ zaúpel. Prestala som a pozrela na neho. „Mám prestať?“ Zdvihol hlavu a v sekunde mi odpovedal „nie“. Hlavou padol späť na vankúš a zavrel oči. Bozkávala som ho ďalej až som sa dostala k pupku, ktorý som pár krát obišla jazykom. To čo prišlo potom ho úplne vyviedlo z rovnováhy. Zubami som mu rozopla gombík a na nohaviciach. Znovu zdvihol hlavu a zvedavo na mňa pozeral. Potom som mu tým istým spôsobom rozopla zips a pozrela sa na neho. „Toto nechceš urobiť, nemyslíš to vážne, však?“ opýtal sa.

„Niečo sa Ti nepáči?“ odpovedala som a stále som naňho hľadela.

„V tom to nie je, len to čo robíš...je...neskutočné, neúnosné. Ja sa proste idem z Teba zblázniť. Pokiaľ si chcela aby som Ti povedal, že si dobrá, tak dobre. Si dobrá, si najlepšia!“ povedal a medzi obočím sa mu opäť objavila tá vráska, ktorú som tak milovala, lebo sa objavovala len pre mňa. Nevedel čo si myslím a tento výraz znamenal čakanie na odpoveď. „Pomôže to?“ opäť tá vráska a nezodpovedaná otázka v očiach. Uškrnula som sa.  „Veď počkaj, ja Ti to vrátim.“ Povedal a klesol hlavou na vankúš. Nenechal ma ani nadýchnuť a pokračoval vo vyjednávaní. „Si silnejšia, keď ma na chvíľku pustíš, nebude to pre Teba problém opäť ma dostať do svojej nadvlády“.

Teraz mal pravdu, musela som uznať. Pustila som ho. Neviem ako sa mu to tak rýchlo podarilo, že som si to ani ja nevšimla, ale v mikrosekunde bol úplne nahý a ležal na mne. Strhol zo mňa tričko a moje krásne sexi tangáčiky už proti nemu nemali žiadnu šancu. „Tieto sa mi naozaj páčili“ poznamenala som. Rýchlo na mňa pozrel, potom už na kus čipky, ktorý držal v ruke „nemala si provokovať“ a hodil ich o stenu. Zrazu mal ruky úplne všade. Cítila som ich na celom svojom tele. Pritisol sa na mňa ešte bližšie a pobozkal ma. Nie už tým skúmavým spôsobom, ale plný vášne. Rukami som ho objala a prsty mu zaryla do chrbta. Prešiel k mojím bradavkám. Nechala som ho, vedela som, že by to urobil, než by som robila hocičo a zaborila som ruky do zamatových vlasov. Ruka mu zablúdila k môjmu lýtku. Nežne ho pohladkal a začal sa presúvať bližšie k môjmu najvrelšiemu miestu. Keď som zacítila jeho prsty na okraji mojej mušličky zavzdychala som. Nevenoval však tomu ani najmenšiu pozornosť a krúživý pohybmi sa dotýkaj jej okrajov. „Edward“ pozrel sa mi do oči a v tej chvíli mi do vnútra strčil prst. Prehla som sa v toľkej slasti a vykríkla. Usmial sa. Bol to úsmev víťazstva a ja som v tej chvíli pochopila, že vyhral, že som nemala ani tú najmenšiu šancu znovu ho dostať pod svoju kontrolu. Pohyboval sa v mojom vnútri raz rýchlejšie, raz pomalšie. Zrazu prestal a jeho ruku vystriedal jeho jazyk. „Edwaaaard“ Začal ma láskať tak šialene, že som vykríkla jeho meno. „Edwaaaard“ a opäť. Neuvedomovala som si vôbec nič. Zaplavil ma pocit úžasného tepla, ktorý sa ale začal stupňovať. „Prestaň!“ zastavila som ho, keď som zozbierala trošku sebakontroly. Nechápavo na mňa pozrel. „chcem Teba“ vysvetlila som. Nebolo viac treba. Vnikol do mňa rýchlo a žiaduco. Pohybovala som sa s ním ako v nádhernej symfónií. Zdvihol ma a chrbtom oprel o stenu. Bola som prakticky len v jeho moci. Okolo mňa nebolo nič čoho by som sa chytila. Cez hrdlo sa mu dralo príjemné vrčanie, ktoré ma povzbudilo a chytila som ho za zadok, aby mi bol ešte bližšie. Vyskočil so mnou v náručí, dopadol chrbtom na posteľ no stále neprestával. Teraz som sa rukami opierala o posteľ, nie že by som to potrebovala. Dorážal a to teplo v mojom tele bolo priam až neznesiteľné. Vybuchla som, prehla som sa na ňom ako v elektrickom šoku. Edward v mojom vnútri zastavil a vychutnával si plnými dúškami moje vzťahy, pohľad mojich ukojených očí. Keď orgazmus začal poľavovať, Edward sa znovu dal do pohybu. Jeho pohyby som cítila tak intenzívne až som znovu mala pocit, že prichádza to teplo. Edward vzdychal spolu so mnou a ja som vedela že nie je ďaleko od svojho vrcholu. Toto som nemohla dovoliť. Zastavila som ho a postavila sa z neho. Nechápavo na mňa hľadel a nechcel ma pustiť. Potiahla som ho za ruku a kľakla som si na kolená. Nadýchol sa a rukou mi prešiel po chrbtici. Pobozkal ma na zadok a znovu sme sa spojili v jedno. Pohlcovalo ma teplo, už som myslela, že znovu explodujem, keď povedal. „Už?“ neviem či to bola otázka a či by dokázal zastaviť svoje vyvrcholenie, ale odpovedala som „Poď!“ znelo to skoro ako rozkaz, ale splnilo to svoj účel. Pár krát prirazil a potom som pocítila najprv jeho teplo vo mne a potom svoj vlastný výbuch. Kričala som od rozkoše. Zmietala som sa vo svojom vlastnom orgazme, zatiaľ čo on si vychutnával ten svoj. Keď som bola schopná akéhokoľvek pohybu, klesla som na posteľ ťahajúc ho zo sebou. Nechcela som teraz prísť o jeho blízkosť. O fantastický pocit, že tento chlap patrí iba mne. Chvíľku na mne ležal bozkávajúc mi krk a ucho. „Milujem Ťa“ šepol tak, že to bolo len pre moje uši, len pre mňa. Nikto iný to nemal počuť, iba ja. Otočila som sa pod ním aby som mu videla do očí. „Aj ja Teba.“ Odpovedala som a Edward ma jemne pobozkal. Hladkala som jeho paže a chrbát a on mi bozkával tvár.

Potom sme už len tak ležali v náručí a doberali si jeden druhého. „Hovorila si mi, že nemáš žiadne skúsenosti s chlapmi, ale mám pocit, že buď si mi klamala, alebo si taký prirodzený talent.“
„Och, to ty si taký skvelý učiteľ,“ škerila som sa. „Vieš, že som mala len teba a tak to už bude naveky. A vieš čo, vôbec mi to nevadí. Chvíľami mám pocit, akoby som bola stvorená len pre teba. Páči sa mi to.“

„Vieš, že si dnes v noci kričala moje meno?“

„Nie...... To len ty o tom snívaš, aby som kričala tvoje meno,“ odpovedala som v rozpakoch. „Myslím to naozaj. Vážne si kričala. Priznávam, že sa mi to páčilo ešte viac, ako keď si rozprávala o mne zo sna vo svojej izbe.“ Obaja sme sa nahlas rozosmiali.
Presne tieto chvíle som milovala. Len tak sa bezstarostne smiať a stratiť sa v Edwardovom objatí... Zase začalo svitať a prichádzal ďalší nový deň. Ani jeden z nás netušil ako sa veci zmenia...

 KONEC