Po stopách vlkov

Autorka: Simča

9.

Ted nám kýval kým sme nezašli za roh. Jednej slze sa podarilo stiecť mi po líci, rýchlo som ju zotrela a okamžite na to som sa mykla, lebo Chris si povzdychol a natiahol sa zozadu k rádiu, aby ho zapol. Ja som dokázala myslieť len na to, že dokonalosť sama sa ma skoro dotkla. Založila som si ruky na prsiach, aby som dala najavo svoj nesúhlas s tým, že mám Chrisa v aute a má ma celú dobu sprevádzať.

,,Ako ideš vlastne ty domou?" spýtala som sa otca zamračená. Sedeli sme totiž v mojom čierno mercedese a ako som vedela, ten mi plánoval doma nechať. ,,Busom?" spýtala som sa s úškrnom, lebo to som si predstaviť vážne nedokázala.

,,Musím dole do mesta potom ma vyzdvihne Tom," uškrnul sa späť.

,,Je to nutné," mykla som hlavou smerom dozadu a mračila sa veľmi naštvane.

,,Je, inak by som to nerobil," odvetil mi pokojne Mike a ja som zaškrípala zubami.

Auto zastavilo pred naším domom a ja som stále sedela zo založenými rukami a tvárila som sa nanajvýš nesúhlasne.

,,Prestaň sa mračiť," zvrčal otec, ktorého to asi po pol hodine jazdi už prestalo baviť. ,,Je to pre tvoje bezpečie a nie za trest."

Fľochla som po ňom naštvaným pohľadom. Počula som Chrisov povzdych, ktorého atmosféra v aute tiež nebavila. Počula som ako vystúpil a odišiel ku kufru, že povyberá veci. Mike vystúpil tiež a usmieval sa do dvora.

Vtedy som si začala uvedomovať, kde sme to vlastne zastavili. Tú ulicu som poznala, niekoľkokrát som tadiaľto išla. Pozrela som do dvora s tmavozelenou bránkou a odtiaľ išla mama s veselím úsmevom na tvári. Dom bol natretí bledozelenou farbou, bol dvojposchodový, ale viac sa z auta pred bránou vidieť nedalo, lebo barák sa strácal vo dvore. Vystúpila som a usmiala som sa na mamu, ktorá odomkla bránu a vyšla von. Videla som ako k bráne pribehol náš pes, Tara a veselo krútila chvostom.

,,Ahoj," usmiala sa na mňa mama a objala ma.

,,Ahoj," šepla som jej späť nie príliš nadšene.

,,Ale, čo ti je?" zamračila sa na mňa, keď sa odtiahla.

,,Veď vieš, ja som domou ísť ešte nechcela," skrížila som ruky na prsiach, opäť. ,,Bolo mi u Mika dobre," povedala som vzpurne.

,,Bola si tam tri týždne," zamračila sa na mňa a potom na vysmiateho Mika, ktorý už stihol pristúpiť k nám a asi ho potešilo, že som povedala, že mi u neho bolo dobre.

,,Ty budeš Chris," otočila sa mama na archanjela samého a videla som, že aj jej po tvári prebehol šok z chlapcovej krásy, keď k nám pristúpil z dvoma veľkými taškami.

,,Dobrý deň," pozdravil sa slušne, tvár bez výrazu a ja som vedela, že si ju čiernymi očami premeriava a hodnotí. ,,Kam s tým?" spýtal sa na rovinu, bolo zaujímavé, že tento chalan vždy povedal, len toľko, čo potreboval, inak sa nevyjadroval skoro vôbec. Musela som zauvažovať nad tým, či sa s ním dá viesť normálny dialóg o nejakej sprostosti, ako je napríklad počasie, lebo sa mi zdalo, že on vedie rozhovory, len vtedy, keď chce niečo na niekoho vytiahnuť alebo je ten rozhovor kvôli niečomu veľmi nutný.

,,Hore je Destinina izba," gestom naznačila slovo hore. ,,Od schodov dvere vľavo." Chris jej len prikývol a vydal sa s taškami do dvora a do domu.

,,Ja už musím, tak ahoj," objal ma Mike a rýchlo ma pobozkal na čelo. ,,Nancy," kývol na mamu a pešo sa pustil dolu ulicou.

,,Zvláštny patrón," mykla som hlavou za ním a mama sa uškrnula. 

,,To je," prikývla. ,,A ten chlapec?" pozrela na dvere, ktorými vošiel Chris.

,,Tak ten je tu len preto, lebo si to povolila Mikovi, fakt, že ja ho tu nechcem nikoho nezaujímal," odvetila som, ale nebolo to naštvané, ani nepríjemné, len zmierlivé, bola som s tým už úplne zmierená.

,,Nemáš ho rada," pozrela na mňa šokovane mama.

,,Nie tým to nie je, aj len... Je to zložité," uzavrela som a vybrala som sa do domu. Keď som vstúpila zistila som, že som v užšej chodbe. V chodbe boli po oboch stranách dvoje dvere a na konci chodby točité schodisko, ktoré viedlo do poschodia. Nakukla som do prvých dverí na pravo a zistila som, že je to kuchyňa, dvere vľavo boli priestorná obývačka a ďalšie dve dvere boli kúpeľňa a spálňa rodičov. Vybehla som hore po schodoch, počula som, že mama ide za mnou. Dvere vľavo boli moja izba, ako som si spomenula na to, kam mama poslala Chrisa to znamenalo, že jedny z dvoch dverí na pravo boli sestry Rikky. Nevedela som, čo je v miestnosti číslo tri, ale nezaujímalo ma to.

Vošla som do svojej izby a otvorila ústa. Vyzerala veľmi podobne, ako moja izba vo vile u Mika. Ako keby ju sem niekto premiestnil.

,,Tí chlapci, čo ich poslal Mike zo sťahovákmi ju takto zariadili," informovala ma mama, keď za mnou vyšla na poschodie. ,,Hovorila som im, že nech to nechajú tak, že ja ju zariadim, ale oni mi povedali, že vedia, čo robia."

Dokola miestnosti boli tmavé skrine a dva písacie stoly, na oknách čierne závesy, veľká manželská posteľ s čiernymi návlečkami.

,,Super, môj vkus si zapamätal," zhodnotila som. Mama sa zamračila, asi sa jej temná miestnosť nepáčila, vždy bola zvyknutá, že detskú zariadi ona, ale teraz som mala vlastnú izbu a nemusela som sa o ňu deliť zo sestrou a to my viac, ako len vyhovovalo.

Chris vyšiel z bočných dverí na izbe odhadovala som, že jeho izba je tam.

,,Máš depresívny vkus," informoval ma, preletel očami moju izbu a následne z nej vyšiel von pre ďalšie vaky a kufre. Mala som pocit, že mama s ním ticho súhlasí a tiež odišla dole.

Vošla som do kúpeľne, aby som ju rýchlim pohľadom zhodnotila. Bola biela kombinovaná s tmavo modrou. Môže byť.

Rozhodla som sa, že kým sa Chris vráti z ďalšími taškami, tak ja zatiaľ nakuknem do jeho izby. Keď som to urobila prekvapene som zamrkala. Bola to veľmi malá miestnosť, ale to nebolo to čo ma zarazilo, zarazilo ma, ako svetlo je zariadená. Jeho izba bola, len o niečo väčšia ako moja kúpeľňa. Posteľ bola v rohu pod oknom, pri hlave postele bol písací stôl, asi vyrobený na mieru, lebo sa tam zmestil presne tak, že bol natlačený na posteľ a z druhej strany na stenu. Kúsok dole boli dvere do kúpeľne. Pri nohách postele bola malá komoda s dvoma šuflíkmi a oproti nej bola veľká skriňa. V izbe bolo minimum miesta. Nakukla som aj do jeho kúpeľne. Bola to malá kúpeľňa zo sprchovým kútom, takže luxus ako mám ja, kút aj vaňa sa nekonal. Bledosť izby ma vážne prekvapila, nábytok nebol v tmavých farbách, ako som predpokladala, ale naopak vo svetlých a modrých. Bledomodré steny, koberec bledomodrý, kombinovaný s tmavomodrý vzo rom. Periny kávové tiež s modrým vzorom. Skrine z bledého dreva. Kúpeľňa bola ladená do zelenej, ale tiež to bola bledozelená.

,,Ty niečo potrebuješ?" ozval sa za mnou mrazivý, jemný hlas neutrálnym tónom. Mykla som sa ako som sa zľakla a otočila som sa Chrisovi čelom.

,,Nie, len som chcela vedieť, ako to tu vyzerá, prepáč," šepla som a rýchlo okolo neho vyšla von.

,,Je to tvoj dom," mykol plecami Chris a ja som sa na neho otočila, ale už vo svojej izbe, Chris na mňa hľadel z tej svojej. ,,Ja som tvoj sluha a dom patrí tebe, takže môžeš byť kdekoľvek a kedykoľvek pokiaľ viem."

,,Jasne," prikývla som. Ale byť v tvojej kúpeľni, keď sa sprchuješ asi nie. Mala som sto chutí to povedať, ale včas som si zahryzla do jazyka. Ešte by ma prekukol.

Chris za sebou zavrel dvere do izby a ja som si vo svojej začala vybaľovať tašky, ktoré mi doniesol hore. Bola som pri konci balenia, keď sa dvere do Chrisovej izby otvorili. Vzhliadla som a zostala na neho civieť. Chris vyšiel zo svojej izby a pozrel sa na moje vchodové dvere, ale to, že Chrisa niečo zarazilo to nebol dôvod, že som primrzla a hľadela na neho ako debil.

Chris nemal na sebe svoje zvyčajné čierne oblečenie, ale biele, ľahké nohavice a bielu, priesvitnú košeľu, nemal ju zapnutú len mu voľne visela z ramien. Na krku mal čiernu koženú retiazku na ktorej viseli tri červené korálky. Myslela by som si, že jeho bledá pokožka sa bude s čisto bielim oblečením, čo mal na seba biť, ale nebolo to tak. Vyzeral dokonale, nádherne. Čierne vlasy mu jemne rámovali tvár, ako vždy ich mal rozstrapatené gélom o čom som bola presvedčená inak by tak dokonale nedržali. Jeho temné oči prebehli moje zavreté dvere a stočili sa ku mne. Vedela som, že na neho civím a mám pootvorené ústa, zostávalo mi len dúfať, že neslintám.

,,Chcel som sa len spýtať, či máš v pláne dneska niekam ísť?" spýtal sa. Chvíľu som si nebola istá, či vôbec dokážem prehovoriť a pohľadom som sledovala jeho brušné svaly, potom svaly na hrudi, až sa môj pohľad konečne dostal k jeho dokonalej tvári. Pokrútila som záporne hlavou a bola som presvedčená, že si myslí, že som úplný cvok. ,,Dobre, tak ostaň v dome," prikázal mi. ,,Ja si chcem na rýchlo prebehnúť okolie," hovoril a zapínal si gombíky na košeli, to som trochu ľutovala, lebo moje oči sa zase venovali jeho telu na ktoré mi pohľad zakrýval. ,,Dobre, nebudeš nič vyvádzať?" znovu sa mi pozrel do očí a ja som znovu, len nemo a otupene prikývla. ,,Fajn do pol hodiny som späť," s tými slovami moju izbu opustil. Chvíľu som rozmýšľala, či som v tom bielom naozaj videla Chrisa. Chris a biele oblečenie? Jednoducho mi to nesedelo. Vtedy som si spomenula, že som sľúbila Larisse, že jej napíšem až budem doma.

Už som doma. A neuveríš v čom som práve videla Chrisa. Bol oblečený v bielom. SMSku som poslala a čakala som na odpoveď. Larissa vedela, že Chris stále chodí v čiernom a že sa mi hrozne páči. Všetko som jej totiž napísala v SMSkách a cez net. Vrátila som sa k vybaľovaniu a za chvíľu mi mobil zapípala. To znamenalo jediné mala mobil pri ruke. Otvorila som správu a čítala.

Chris? Vravela si, že chodí ako rocker. Keď si už doma, čo keby sme išli zajtra von? Navrhla Larissa okamžite a ja už som vedela, že chce rozprávať o tom mojom živote vo vile. Často som jej totiž písala, že je to tam samý pekný chalan.

Jasne, pôjdeme, zajtra mi napíšeš presne o koľkej. Poslala som jej SMSku späť. Chcela som sa s ňou už rozprávať, vždy keď sme sa už dlhšiu dobu nevideli mi chýbala. Chýbalo mi byť s človekom, ktorému dôverujem a môžem mu všetko povedať. Ted mi ju síce tie tri týždne pekne nahrádzal, ale Ted bol Ted. Larissu som poznala už roky a plne jej verila. Ted musel chrániť tajomstvá a tým ma odpisoval. Naviac Ted bol brat a nie najlepšia kamoška.

Napíšem. Papa. Odpísala a ja som položila mobil na stôl, aby som dokončila vybaľovanie. Keď som už všetko vybalila zišla som dole. Terens sa povaľoval v obývačke a pozeral telku.

,,Ahoj," pozdravil sa mi a ja som ho odzdravila. Osemnásť rokov som si myslela, že je mojím otcom a pritom to nebola pravda. Rozmýšľala som, ale nad tým, že som rada, že ma vychoval Terens, lebo keby som bola vychovávaná Mikom mala by som rovnakú sparťanskú výchovu, ako chudák Ted a takto som držala Mika aj Terensa skrátka. Na Terensa som vždy mala pripravenú vetu. Ale ty nie si môj otec! Čo síce nebolo spravodlivé, lebo sa ku mne ako k dcére správal celé tie roky a ja som túto vetu plánovala použiť naozaj len v krajnej núdzi. Hlavne aj preto, lebo tá veta bola detinská. A na Mika som mala vždy pripravené vety typu. Ale ty si tu pre mňa celé tie roky nebol. Táto veta sa mi nezdala detinská, ale úplne spravodlivá, lebo bola pravdivá. ,,Ako bolo u Mika?" Teres to meno vypľul ako nadávku

,,Dobre," zamračila som sa. ,,Teším sa na ďalšiu návštevu uňho."

,,Čo ten chalan?" mykol hlavou smerom k oknu a ja som si domyslela, že videl Chrisa odchádzať. ,,Nepáči sa mi, že je tu. Že dokonca spáva hneď vedľa teba."

,,Otec," začala som zmierlivo. ,,Ani ja z Chrisa nie som ktovie ako nadšená, ale Mike a mama sa dohodli, že potrebujem osobného strážcu a ja sa o takej blbosti naozaj hádať nehodlám," predstierala som, že mi je Chris ukradnutý, ale pravda bola taká, že som z neho bola riadne na nervi.

,,Čau," sykla po mne sestra, ktorá okolo mňa prešla hore na schody do svojej izby.

,,Inak pekné auto, Mike asi rád utráca," zvrčal z gauča Terens. Zamračila som sa. Je v Mikovom dome a navyše Mike je môj otec a ja ho mám nakoniec celkom rada, takže dúfam, že ho nenapadne začať ho ohovárať, lebo vyskočím z kože. ,,Kde pracuje, čo vlastne robí?" super hneď na začiatku otázka na ktorú neviem odpovedať.

,,Vysvetľoval mi to, ale úplne tomu nerozumiem," odvetila som, malá lož predsa nikomu neublíži. ,,Možno to bude tým, že som ho ani nijako zvlášť nepočúvala."

,,Destiny!" zakričala na mňa mama z kuchyne. Kuchyňa bola väčšia ako v našom minulom dome a hneď mi bolo jasné, že mama ju komplet prerobila. Bola ladená do modrej. Maminej obľúbenej farby. Sadla som si za stôl a sledovala, ako mama umýva riad.

,,Ešte stále si mi nič nepovedala," pripomenula mi môj sľub, že jej o živote vo vile porozprávam.

,,Čo ti mám hovoriť?" primračila som sa zamyslene do stola. ,,Zistila som, že môj brat Ted je úplne skvelí. Krásny chalani, ktorý ťa stále obskakujú nech ťa napadne čokoľvek sú k nezaplateniu a nádherné pozemky s lesom a jazerom sú tiež super."

,,Ako starý je tvoj brat?" spýtala sa mama. Vedela som, prečo tú otázku položila, chcela vedieť, či mal Mike ženu a dieťa alebo tehotnú ženu, keď s ňou spal.

,,Je o viac ako pol roka mladší mamy narodil sa začiatkom októbra, ale to vieš Mike to spomínal, keď pre mňa prišiel," odvetila som. ,,Mám ho veľmi rada je to fajn chlapec, hlavne kvôli nemu som nechcela ísť domou.

,,Mohol by on niekedy prísť sem," navrhla mama, keď počula smútok v mojom hlase.

,,To by bolo veľmi fajn," šepla som. Mama vypla vodu, utrela si ruky do utierky a sadla si oproti mne. Ešte nejakú chvíľu sme sa rozprávali a ja som sa vrátila späť do izby. Večer mi ešte zavolal Ted a mi sme sa bavili skoro hodinu cez telefón, bolo zvláštne, ako uvoľnene a o všetkom som sa s ním mohla baviť, len ma mrzelo, že on predo mnou musí mať tajnosti.