Po stopách vlkov

Autorka: Simča

8.

,,Tak ako bolo s Chrisom?" uškrnul sa na mňa Ted a sadol si na moju posteľ.

,,Čo sa dialo tu?" vrátila som mu otázku a ruky som skrížila na prsiach. Zastavila som sa pred ním a pretínala som ho pohľadom.

,,Nemôžem, prepáč," brat sklopil pohľad, vyzeral naozaj nešťastne, že mi nemôže nič prezradiť. ,,Môžem ti len povedať, že tá schôdzka dopadla dobre, aj keď tu nebol Chris." 

,,Chris?" nechápala som to.

,,Chris často pôsobí, ako zastrašujúci prostriedok," uškrnul sa znovu brat a vyzeralo to, že sa baví na nejakej staršej spomienke.

,,Koho okrem mafiánov treba zastrašovať?" zamračila som sa podráždene.

,,Vidíš, môžeš nás teoreticky prirovnať aj k mafii, alebo gangu alebo spolku alebo...," vyhlásil nadšene Ted a bol by pokračoval, asi do nekonečna, keby som ho neprerušila.

,,Chápem," zvrčala som. ,,Ale mafia nie ste, nerobíte nič protizákonné?" uisťovala som sa aj u Teda.

,,No, nie," prikývol Ted a začal sa tváriť hrozne zamyslene. ,,Na to, čo robíme mi zákony neexistujú, takže to protizákonné nie je, ale nie je to ani povolené. Ústava na niečo také nepamätá."

,,Super, nemá tušenie o čo ide?" mračila som sa naštvane ďalej.

,,Tak povedz, ako bolo s Chrisom a chcem vedieť všetky pikantné detaily," usmieval sa, ľahol si na brucho, prsty na rukách preplietol a dal si ich pod hlavu.

,,Choval sa divne, ako sa chováte všetci," zamračila som sa a sadla som si na posteľ.

,,Ako divne?" spýtal sa Ted zvedavo.

,,Ja neviem," zamrmlala som zamračená. ,,Celkom sa s ním dalo rozprávať, ale bola som z neho hrozne nervózna asi si to všimol, ale čo bolo divné bolo to, že sa stále obzeral, stále sledoval okolie."

,,Musím za otcom," zamračil sa nervózne Ted a vyskočil, ako keby ho trafil blesk a vybehol z izby.

Vtedy som si uvedomila, že som asi niečo povedala. Vedela som, že keď budem Teda sledovať, tak na mňa určite prídu a tak som zašla do Tedovej izby, zapla počítač a začala vyhľadávať v ktorej miestnosti sa Ted nachádza. Nenašla som ho v otcovej pracovni a to ma prekvapilo, čakala som, že budú tam. Našla som ho až po nejakej dobe a to v garáži. Bol tam otec, Ted, Chris a Seth a Gardien, keď som uvidela tú babu zmocnil sa ma nepriaznivý pocit, že ona je tu na nejakej vedúcej pozícii, že na ňu Mike dá a ten pocit sa mi vôbec nepáčil.

,,Možno mali v meste špeha," prikývol Chris.

,,Nevieš, či vás špehovali," zvrčal Ted na Chrisa podráždene. Chris sa zatváril dotknuto.

,,Povedal by som, že nie, ale občas som mal pocit, že sa okolo nás niečo mihlo. Možno to nie je pravda," Chris sa ešte stále tváril urazene. 

,,Myslel som, že si najlepší," potiahol sarkasticky Ted.

,,Chris je najlepší, Ted," napomenul ho Mike. ,,Nemyslím si, že tam boli, keby vás videli, asi by som už riešil problém."

,,Ale istý si niesme," sykol Ted. ,,Možno len vyčkávajú. A ty si si nie istý, či si niečo videl," Ted pozrel naštvane na Chrisa.

,,Ale aj oni môžu mať, čím ďalej, tým lepších špehov," bránil sa okamžite Chris popudene. ,,A možno sú taký dobrý, že nikto z vás by ich ani nezazrel a ani na nich nemal podozrenie, ale ja pripúšťam možnosť, že sa mi niečo nezdalo. Možno to nič nebolo možno už trpí paranojou, ale tvrdím, že som možno niečo videl a tak je lepšie sa pripraviť."

,,Má pravdu takto môžeme urobiť niektoré opatrenia, len pre istotu," usmial sa Mike na Teda.

,,Ako myslíš," sykol Ted a naštvane skrížil ruky na prsiach

,,Seth, nespusti moju dcéru z očí a ty Chris a Gardien tiež vás poprosím, dom je váš, viete, čo máte robiť," s tým vyhlásením sa pobral preč. Za ním odišiel aj zbytok a ja som chcela rýchlo vypnúť počítač, aby ma tu Ted nenachytal, ale vtedy sa Chris pozrel priamo do kamery a mnou prešiel nepríjemný pocit, že nielenže o mne vie, ale dokonca ma vidí.

,,Páni, kto to je?" mykla som hlavou na chalana, ktorý sa kúpal v jazere. Bol vážne pekný tmavá pleť, zelené oči a na krátko ostrihané tmavšie vlasy. Fešák, ale nie môj typ. Ale môj výlev si rozhodne zaslúžil za pekne tvarovanú postavu, výrazne sa mu pod kožou ťahali pevné svaly.

,,To je Sam," odvetil Ted. Sedeli sme na kraji jazera a za chrbtom sa nám pásli naše dva kone. ,,Dlho tu nebol. Niečo pre otca musel vybavovať. Josh mi vravel, že sa vrátil včera v noci s nejakými informáciami. Neviem aké boli, ale otca potešili. Všimla si si akú má dnes dobrú náladu?"

,,Všimla," potvrdila som nevzrušene, keď chalan menom Sam vystúpil z jazera. Všimol si nás, vzal zo zeme uterák a utierajúc sa vyrazil k nám. ,,Ide sem," upozornila som Teda a ten sa zatváril pobavene.

,,Ahoj Ted, jak je?" usmial sa na brata a ako pred nami zastavil vrhol na nás tieň.

,,Dá sa," odvetil Ted neurčito. ,,Ešte nepoznáš Destiny," brat sa na mňa žiarivo usmial. ,,Destiny, Sam. Sam, Destiny."

,,Ahoj," kývla som na neho.

,,Ahoj," usmial sa na mňa nazad. ,,Veľmi rád vás poznávam slečna. Dúfam, že sa ti na panstve páči," z úsmevom rozhodil ruky v geste.

,,Áno, je tu príjemne," povedala som. A bola som rada, že nemôže vedieť, čo si myslím, lebo pri veľmi príjemne som myslela na to jeho telíčko.

,,To som rád," usmial sa Sam znovu. ,,Aj Mike je rád, že ťa tu má, tak žiariť som ho ešte nevidel."

,,Vážne?" zatiahla som pochybovačne obočie.

,,Áno, má ťa veľmi rád, ako sa zdá," prikývol. ,,Rád som ťa spoznal, ale mám ešte nejakú prácu. Ted," kývol aj na môjho brata a pobral sa preč.

,,Fešák," zhodnotila som na hlas. ,,A dobre stavaný."

,,Ja viem," sykol Ted.

Ubehol ďalší týždeň vo vile a ja som sa k rozlúšteniu tajomstva nedostala bližšie. Celé dni som väčšinou trávila s Tedom a len, tak sme blbli, či leňošili. Ale pokojný život vo vile mi začali kaziť mamine telefonáty, ktoré sa posledný týždeň vzťahovali, len na môj návrat domou. Nechcela som sa vracať. Mala som svoj nový život rada. Milovala som svojho brata. Spriatelila som sa s Joshom a o moju zábavu sa vždy postarali Seth s Tomom. Večere s bratom a Mikom som dodržiavala a mala som ich rada, lebo sme preberali deň. Obľúbila som si aj Mika. A milovala som Chrisov pohľad, ktorý ma vždy znervóznel a rozochvel, ale aj tak som ho priam zbožňovala. Bohužiaľ jednu večeru som mala zlú správu. Matka mi oznámila, že už dokončili dom, že im prišlo aj moje zariadenie izby o ktorom som nevedela, ale domyslela som si, že aj to poslal Mike.

,,Otec, Ted, chcem vám niečo povedať," začala som vážne a pritom som sa škaredo mračila do taniera. Ted aj Mike sa smiali, lebo Ted nás bavil nejakou historkou, asi z niečím z poobedia, ale ja som to nevnímala, lebo som mala plnú hlavu toho, ako im povedať, že odchádzam. Obaja sa prestali smiať, keď si všimli môj vážny tón.

,,Tak hovor," povzbudil ma Mike, ale na čele sa mu objavila vráska starosti.

,,Hovorila som s mamou," vydýchla som porazene, ako mi došla skutočnosť, že musím preč z vili. ,,Trvá na tom, aby som sa vrátila domov," nešťastne som pozrela do stola. Domou sa mi naozaj nechcelo.

,,Nie," zamietol Ted okamžite a tvár sa mu skrútila do zúfalej masky. ,,Ja nechcem, aby si šla preč, Destiny, ešte nechoď. No, tak zostaň ešte. Povedz mame, že tu chceš zostať, už len pár dní," škemral Ted. Chudák Ted, vedela som, že tu v podstate nikoho okrem Josha nemal a k tomu mal prístup, len sem tam. Nemal priateľov.

,,Ale to jej hovorím už vyše týždňa," vzdychla som. ,, A už nechce, aby som sa zdržiavala, musím sa vrátiť, zajtra," povedala som to slovo nanajvýš nespokojne. Vedela som, že sa teraz na mňa upierajú všetky oči v miestnosti. Tedové boli bolestné, Mikove ustarostené, nechápala som, prečo má starosť, veď nejdem do cudziny, ale domou niekam, kde som žila osemnásť rokov. Josh so Sethom sa tiež nepozerali nadšene a čo ma prekvapilo bolo, že Gardienine tiež nie. Ale keď som sa pozrela na Chrisa, bola som šokovaná, lebo ten mal v očiach priam des, keď som sa na neho pozrela a on si to uvedomil sklopil pohľad do koberca, akože nič. Prečo má Mike starosť a prečo je Chris vystrašený s môjho návratu? Ostatné reakcie som chápala, teda okrem Gardenine, tej by to malo byť jedno, ale reakcia Mika a Chrisa mi nešla do hlavy.

,,Tak mame povez...," vymýšľala ďalej Ted, ale Mike ho zarazil.

,,Teodor," rozľahol sa tichou miestnosťou Mikeho hlas a Ted strelil pohľadom po otcovi. ,,Keď si Destinina mama praje, aby Destiny prišla domou nebudeme tomu brániť," povedal a otočil sa na mňa. ,,Ale dúfam, že nás zase skoro navštíviš."

,,To je samozrejmé," šepla som, zronene.

,,Nechcem, aby si šla," trval si na svojom Ted, keď večer vošiel do mojej izby a zavieral za sebou vchodové dvere.

,,To ani ja, Ted," primračila som sa. Bola som už v pyžame a ležala v posteli, ešte som si niečo ťukala na notebooku, ale keď vošiel zaklapla som ho a položila na nočný stolík.

,,Tak nechoď," zastavil sa tesne vedľa mojej postele a hľadel na mňa zvláštne sklennými očami, ruky založené na prsiach.

,,Ted," vzdychla som. ,,Keď ja by som rada, ale musím sa vrátiť, veď ja zase prídem," šepla som jemne.

Ted sa aj tak zatváril nespokojne, vliezol ku mne do postele, zakryl nás perinou, hlavu si mi položil na rameno a rukami ma objal okolo pásu. ,,Kedy?" spýtal sa plačlivo, bolo až milé, ako nechce, aby som odišla, ale tiež som vedela, že Ted mi bude z tohto všetkého chýbať najviac.

,,Skoro," šepla som späť. ,,A naviac si budeme posielať maily a volať, niekoľkokrát denne. Môžeš mi kedykoľvek zavolať, kedykoľvek a môžeme sa aj stretnúť."

,,Sľubuješ?" spýtala sa a ja som z jeho hlasu cítila slzy.

,,Samozrejme, to je jasné, ty hlúpučký, som tvoja staršia sestra, už sa ma nezbavíš," prisľúbila som mu a tuho ho objala. Ani neviem, kedy a ako, ale zaspali sme.

,,Destiny ja...," otec ráno vtrhol do izby a obaja sme sa prudko zobudili.

,,Čo blbneš?" zvrčala som nespokojne. Ted poplašene pozrel na hodinky. Ja som ešte ležala, ale Ted už sedel na posteli a vystrašene hľadel na otca.

,,Ty si tu?!" zvrčal otec na Teda a ja som si až vtedy uvedomila, že je osem. Ted mal byť už o siedmej na raňajkách, ale vzhľadom na to, že mne nezvoní budík, to nestihol, zaspal so mnou. Za Mikom sa schovával Josh.

,,Ja, prepáč otec, ja som nechcel zaspať," povedal Ted rýchlo.

,,Keď si neprišiel na raňajky poslal som za tebou Josha a ten mi prišiel oznámiť, že nie si v izbe. Máš aspoň poňatie, ako som sa bál?" vrčal naštvane Mike.

,,Nič sa predsa nestalo," zvrčala som v odpoveď ja. ,,Chcela som sa s Tedom rozlúčiť, zavolala som ho večer sem a zaspali sme, mne budík nezvoní. To nie je trestný čin."

,,Dobre," povedal Mike zdalo sa, že sa nehodlá hádať deň môjho odchodu. ,,Máš pravdu nič sa nedeje, ale nabudúce chcem vedieť kde si," sykol smerom na Teda a aj s Joshom odišiel z izby.

,,Nič sa nedeje? Beztrestne?" Ted hľadel vykoľajene na dvere, ktorými Mike pred chvíľou vyšiel.

,,Buď rád a spi," umlčala som brata a vytiahla som si ho do náručia.

Obaja sme z postele vstali, až o jedenástej a z izby sme vyšli až na obed, mala som odchádzať až o tretej. Ted na mňa celú tú dobu nešťastne hľadel.

,,Čo keby si ju presvedčila ešte na jeden deň," škemral zase Ted a mi obaja sme schádzali dole po schodoch do haly ktorou sa išlo von na nádvorie, chcela som sa ešte raz pozrieť na kone. Nevedela som, kedy sa sem vrátim. Možno o týždeň, mesiac, pol roka, ale dlhšie som naozaj čakať nechcela, bol to domou. Nechápala som, ako mi za tak krátky čas mohlo toto miesto, tak prirásť k srdcu.

,,Ja dôjdem a ty odchádzaš?" ozval sa hlas spod schodov. Ja aj Ted sem tým smerom šľahli pohľadom. Pod schodmi stál asi dvadsať päť ročný mladí muž. Mal modré oči a čierne, krátke, nagelované vlasy. Krásny úsmev sa mu mihol cez tvár. Dlhé mihalnice vrhali tiene. Tento muž bol naozaj prekrásny. Zvláštne stelesnenie dokonalosti. Nemal na krásu Chrisa, či Sama, ale hravo ostatných mužov a chlapcov v dome strčil do vrecka.

,,Strýko!" vykríkol nadšene Ted, vrhol sa zo schodov a rovno do cudzincovej náruče. Ja som pomaly zliezla po schodoch dole a cudzinca som si premerala. Ten pustil Teda z náručia, pristúpil ku mne a jednou rukou ma objal. Myslela som si, že mi to bude nepríjemné, bol to predsa len cudzí chlap, ale to ľahké objatie mi neprišlo vôbec nepríjemné.

,,Ahoj, ja som Harper," povedal, keď sa odtiahol a podal mi ruku. Natiahla som sa k nemu a ruku stisla. ,,Som známi ako, Harper, švihni potrebujem, aby si, a ďalej si to doplň" uškrnul sa na mňa. ,,Ty si Destiny, moja neter ako viem."

,,Asi áno ak si Mikov brat," primračila som sa zamyslene.

,,Áno, to som, bohužiaľ," uškrnul sa na mňa útrpne. ,,Ja prídem a ty ževraj už odchádzaš," primračil sa teraz pre zmenu on.

,,Mama na tom trvá," prikývla som. ,,Nevedela som, že mám strýka."

,,Ted ti nepovedal?" spýtal sa prekvapene Harper a pozrel na Teda, ten sklopil pohľad a zatváril sa previnilo. ,,No čo už, je mi ľúto, že teraz sa nespoznáme, ale verím, že sa skoro vrátiš," usmial sa na mňa.

,,Samozrejme, ako to len bude mož...," nedokončila som vetu, lebo miestnosťou sa ozval nadšený výkrik od niekoho od koho by som to nikdy nečakala.

,,Harper!" skríkol nadšene archaniel a vrhol sa mu do náruče, tak spontánne, ako pred chvíľu Ted, od Teda sa to, ale čakať dalo, ale od Chrisa, ktorý sa vždy tvári tajomne a nebezpečne som to naozaj nečakala.

,,Ahoj," zaznelo z Harperovích pier nežne, keď chlapca objímal. Chris sa od Harpra odtiahol s úsmevom? Naozajstným úsmevom, nebol to žiadny úškľabok, či temný úsmev, ktorý ma mal zastrašiť, ani len také jemné vykrivenie pier. Chris ceril zuby v tom najkrajšom úsmeve, aký som kedy videla a tváril sa, ako malé dieťa na Vianoce.

,,Kde si bol?" vyčítal mu Chris s úsmevom. ,,Bol si preč dlho. A nebral si mi ani telefóny mal som starosť."

,,Neboj sa už to neurobím," usmial sa Harper previnilo.

,,Obaja vieme, že urobíš," primračil sa Chris, ale nechal Harpera, aby mu prehodil ruku cez plece.

,,Rád som ťa spoznal," usmial sa ešte na mňa a niečo kecajúc sa s Chrisom vybral do kuchyne.

,,Harper? To je krstné meno?" otočila som sa na Ted s primračeným obočím, ten sa zasmial.

,,Krstený nie je, ale áno, nie je to jeho priezvisko, ale meno," prikývol mi a ja som sa zatvárila, akože mu neverím, veď také meno mať nemôže, to je predsa priezvisko. ,,Nepozeraj tak, hovorím pravdu, starý rodičia museli mať zmysel pre humor," vyškieral sa na mňa.

,,Tak to ti garantujem," prikývla som, vyšla som z domu s Tedom za pätami, ale pýtala som sa ďalej. ,,Čo tá Chrisova reakcia?" tú som naozaj nevedela pochopiť.

,,Vieš Chris a Harper majú medzi sebou zvláštny vzťah," Ted sa mračil zamyslením a asi uvažoval, ako to čo najlepšie vystihnúť.

,,Povedal si, že Chris nie je gay," napadla mi hneď táto možno pri Chrisovom vyčítavom výraze, že sa Harper dlho neozval. Ted sa rozosmial.

,,Veď to ani Harper," vyškieral sa Ted. ,,Harper je hrozný sukničkár, gay ani náhodou a Chris tiež nie. Vieš Chrisa k nám vlastne priviedol po smrti jeho rodičov práve Harper a otec ho prijal pod ochranné krídla, ale celú tú dobu sa o neho vlastne staral Harper. Myslím, že Harper berie Chrisa ako syna a Chris k Harperovi vzhliada, ako k otcovi."

,,Nie je na to Harper mladý, aby bral Chrisa, ako syna?" zamračila som sa.

,,Vieš, nič nie je, ako sa zdá," mračil sa Ted na kone, lebo sme práve vošli do stajne. ,,Bol by som radšej, keby si už všetko vedela mohol by som ti to vysvetliť, ale nemôžem, lebo by som prezradil, aj to, čo by ma mohlo stáť krk."

,,Myslíš, že teba otravuje, že mi niečo nemôžeš povedať?" spýtala som sa uštipačne. ,,Predstav si, že si ten, ktorému sa všetko okolo neho tají."

Keď sme vošli do domu Seth mi hneď oznámil, že mám ísť za otcom do pracovne. Ted sa rozhodol ísť so mnou. Keď som otvorila dvere miestnosťou zaznieval podráždený Mikov hlas.

,,Daj tie nohy zo stola, Harper," sykol vo chvíli, keď sme vošli. Otec sedel za stolom a naštvane sa na Harpera díval. Harper vyzeral uvoľnene, rozvaľoval sa v kresle pred stolom, nohy na stole a tváril sa ako kráľ. Vtedy som si všimla aj Chris, ten stál v tieni a hľadel do miestnosti v tvári neutrálny výraz.

,,Čo potrebuješ?" spýtala som sa otca na rovinu. ,,Potrebujem si ešte zabaliť."

,,Ja viem, ale musím ti niečo povedať a dúfam, že sa nebudeš hádať, lebo aj keď budeš, bude to ako poviem ja," oznámil mi a ja som sa pri tomto jeho vyhlásení nadvihla obočie a skrížila ruky na prsiach.

,,Vážne?" spýtala som sa pochybovačne. ,,Keď sa mi to nebude páčiť, tak sotva." Keď som to povedala Harper sa začal smiať.

,,Braček to dievča má moju povahu," povedal nadšene a pozrel sa na mňa so širokým úsmevom. ,,To sa mi páči," oznámil mi a v očiach mu zablikotali iskričky.

,,V tomto nemáš na výber," zamračil sa na mňa Mike. ,,Odchádzaš z domu a ja odmietam tŕpnuť, či si v poriadku a čakať na tvoje telefonáty. V tvojej izbe vo vašom novom dome sú dvere, ktoré vedú do malej miestnosti, je to tiež izba a je pre tvojho osobného strážcu a jediný kto ťa dokáže ochrániť sám je Chris, takže pôjde s tebou a bude pri tebe nech sa pohneš kamkoľvek. Vo dne v noci."

,,Dobre," povedala som kľudne a všetky štyri osoby mužského rodu sa na mňa prudko a prekvapene otočili v Harprovích očiach zahorelo sklamanie, že som sa nebránila a ochotne som prijala, ale on nevedel, že ja som ešte neskončila. ,,Dobre," zopakovala som. ,,Môže ísť so mnou a vieš, čo sa stane, keď tam dôjdeme a ja rodičom poviem, že on," mykla som hlavou smerom k Chrisovi. ,,Musí byť stále pri mne? Vo dne v noci? Terens aj matka ho vyrazia, tak rýchlo, že sa nestihne ani poobzerať," odvetila som a na Harperovej tvári sa objavil úškľabok, nesklamala som ho. ,,Chalan v mojej izbe, či tesne vedľa nej? Cudzí chalan? Nemyslíš si vážne, že to prejde, že nie?" pozrel som na neho, ako na blázna. Mike sa zamračil, asi mu konečne došlo, že táto vec naozaj nezávisí odo mňa.

,,Ja to s tvojimi rodičmi nejako vybavím," mračil sa Mike zamyslením.

,,To sotva," zatvárila som sa víťazoslávne. Nebála som sa, že mi Chrisa naverbuje do domu, bola som presvedčená, že toto mama a Terens už dupľom nedovolí.

,,Zavolám jej a dohodneme sa," povedal Mike pokojne. ,,Keď sa dohodnem s tvojou matkou, tak nebudeš robiť zbytočné scény?"

,,Keď sa dohodneš s mojimi rodičmi, nebudem robiť scény," potvrdila som mu jeho slová, lebo som bola presvedčená, že cudzieho chlapca do domu nepustia. ,,Keď sa s nimi dohodneš, budem sa maximálne nesúhlasne mračiť. Ale vieš, ja poznám svojich rodičov, ich otázka bude v jakých pochybných kšeftoch sa pohybuješ a keď povieš, že v nijakých, tak sa spýtajú, či si myslíš, že oni sa o mňa nevedia postarať a potom ti vytmavia, že sa o mňa starali osemnásť rokov a ja som evidentne v poriadku," rozhodila som rukami v geste.

Harper sa na mňa veselo škeril. ,,Mike si si istý, že to dievča nie je moje? Možno som bol ten večer na tej diskotéke aj ja a zbalil som tú istú babu, čo ty," vyškieral sa na mňa pobavene.

,,Sklapni, Harper," zvrčal Mike. ,,Neboj sa ja to s tvojou matkou dohodne," privrel oči zlosťou.

,,Ako myslíš," usmiala som sa presvedčená svojim víťazstvom. ,,Ted pomôžeš mi zabaliť," otočila som sa na brata a vyšla z miestnosti s pobavením Tedom za chrbtom.

,,Tá je moja Mike, au, čo blbneš?" započula som pobavený Harperov hlas, ktorý sa zmenil vo vyčítavý, odhadovala som, že Mike ho udrel alebo po ňom niečo hodil.

Zo smutným výrazom som pozerala, ako Seth nakladá moje kufre do auta. Ted pri mne zafňukal a naštvane hľadel na auto, ktoré ma malo odviezť domou. Josh stál kúsok za nami a ja som z neho priam cítila, ako chce k Tedovi pristúpiť a objať ho, utíšiť.

,,Ako vidím balenie v plnom prúde," vyšiel von z domu Harper a veselo na mňa pozrel. ,,Škoda, že odchádzaš, ale ja si na teba počkám," oznámil mi s neskrývaným nadšením.

,,Tiež sa teším, že ťa nabudúce spoznám, prídeš mi ako zaujímavý človek," uškrnula som sa na neho.

,,Prestaň začnem sa červena," pohodil rukou, ako buzik, druhú ruku si položil na tvár, zamrkala a tváril sa rozpačito, ale jeho pobavený úsmev sa nedal prehliadnuť a myslím, že to ani nechcel. Rýchlo ku mne pristúpil a znovu ma jednou rukou objal a fňukol. ,,Mám pocit, že to bolo len dnes, čo som ťa prvý raz uvidela," ja, Ted a Josh, sme sa začali smiať, Sethovi pri tom Harperovom výstupe vypadol kufor a rehnil sa s nami. Harper až príliš dôveryhodne napodobil nejakú obzvlášť precitlivelú mamičku, ktorá sa pozerá, ako sa syn obliekol do smokingu a ide sa ženiť alebo mám stužkovú.

,,Zabávaš sa," ozval sa spoza našich chrbtov hlas Mika. Všetci sme sa na neho otočili za Mikom stál Chris, na tvári, ako vždy neutrálny výraz, ako keby medzi nás ani nepatril. Mike sa netváril nadšene, čo ma prinútilo k širokému úsmevu, lebo som tušila, že súboj s rodičmi prehral. Keď Mike videl, ako som sa na neho víťazoslávne usmiala mykol hlavou na Setha, ten prikývol, ospravedlňujúco sa na mňa pozrel a z domu vyniesol čierny vak, ktorý určite nebol môj. Prudko som sa otočila na Mika a ten sa teraz tváril nanajvýš pobavene. ,,Vážne si si myslela, že sa s tvojom matkou nedohodnem," vyškieral sa na mňa. Prepadla ma zlosť, ten chlap mi začína liezť vážne na nervi. Vtedy som si uvedomila, koho to so mnou Mike vlastne domou posiela, môj pohľad sa stočil na Chrisa, ten mi pohľad opätoval, ale jeho výraz zostal kamenný.

,,Otec," pribehla som k nemu, zdrapla som ho za ruku a do ucha som mu potichu sykla, aby to ostatný nepočuli. ,,Daj mi zo sebou kohokoľvek, len nie Chris," zaškemrala som.

,,Povedala si, že nebudeš robiť scény, keď to z vašimi vybavím," zamračil sa na mňa otec, že porušujem sľub.

,,Pošli so mnou hocikoho, len nie Chrisa," sykla som.

,,Trvám na Chrisovi," oznámil mi vecne.

Musela som zhodnotiť jednu vec a to fakt, že môj biologický otec je padnutý na hlavu. Ja a Chris pod jednou strechou omnoho menšieho domu a to ešte k tomu má Chris určite príkaz, aby sa odo mňa nepohol, ani na tri kroky. Premietala som, či budem môcť ísť bez neho aspoň na WC, alebo ma bude ochotne sprevádzať aj tam. Vedela som, že mi bude stále za chrbtom a moje srdce začalo poplašene tĺcť, áno strávila som s ním pár hodín, ale to nie je niekoľko dní v kuse. Vedela som presne, čím sa bude zaoberať moja myseľ, keď on bude postávať v mojej prítomnosti. Bude ho vyzliekať pohľadom, budem z neho nervózna, budem túžiť prejsť dlaňou po jeho nahej hrudy. Áno viem, som stratený a zúfalí prípad, toto nedopadne, ani trochu dobre.

,,Budeš mi chýbať," objal ma zrazu Ted a ja som si, až vtedy uvedomila, že som sa tak zaoberala svojimi myšlienkami, že Seth už dávno naložil všetky veci a dal kľúče od auta Mikovi, ktorý si hneď sadol na miesto vodiča.

,,Aj ty mne," šepla som mu do ucha, dala pusu na líce a nastúpila na sedadlo spolujazdca, až príliš si uvedomujúc, že Chris sedí za mnou.