Po stopách vlkov

Autorka: Simča

7.

,,Destiny, Destiny, vsávaj," do izby vtrhol môj otec a prudko mnou zatriasol.

,,Čo je?" zahundrala som.

,,Vstaň a za dve minúty, buď v mojej pracovni, pohyb!" rozkázal mi a znovu niekam odbehol.

Neochotne som vstala z postele a ešte neochotnejšie som sa vydala za otcom, dole do pracovne. Už z diaľky som počula hlasy.

,,Len ty ju môžeš ochrániť, takže zostane s tebou a musí preč z domu, teraz hneď, aspoň na pár hodín, než to vybavíme, nemôžme dovoliť, aby sa o nej dozvedeli skôr ako je nutné," hovoril tlmene môj otec. Ja som nevošla do pracovne, ale zastavila som sa pri otvorených dverách.

,,Radšej by si jej mal povedať pravdu," počula som hlas svojho brata.

,,Teodor, dobre vieš, že...," ale Mikeho hlas, bol prerušený tichým, mrazivým hlasom.

,,Nechcem ťa prerušovať, Mike, ale tvoja dcéra je už za dverami," vtedy sa dvere otvorili úplne a archaniel sám stál predo mnou.

,,Destiny," pozrel na mňa káravo otec.

,,Ahoj," skúsila som to.

,,Mala si sem prísť a nie počúvať za dverami," povedal môj otec a primračil sa.

,,Ale o tom, čo mi tajíte sa dozviem, len keď budem špehovať," zamračila som sa podráždene." 

,,My nič netajíme," pozrel na mňa Mike prekvapene.

,,Mike, neurážaj moju inteligenciu, nie som blbá," zvrčala som.

,,Ale...," Mike sa chcel hádať, ale už po druhé za dnešné ráno bol prerušený Chrisom.

,,Mike, ona nie je blbá, vie, že pred ňou máme tajomstvo," čierny pohľad sa mi zarýval hlboko pod kožu.

,,A odkiaľ to vie?" Mike začínal byť vytočený a prebodol pohľadom najprv Chrisa, ten pokrútil záporne hlavou a potom Teda.

,,Nikto mi nič nemusel hovoriť, otec," vyprskla som to slovo dosť podráždená. ,,Jednoducho som si všimla priveľa divného."

,,To je jedno," otec sa snažil zase pôsobiť, že je v pohode, ale očami ma bedlivo pozoroval. ,,Chcem, aby si si vzala peniaze a išla si kúpiť auto a potom, ešte nejaké dievčenské blbosti, alebo čokoľvek chceš. Chris pôjde s tebou," vyhlásil otec a ja som sa mala pocit, že mnou prešiel elektrický prúd. Kohože so mnou posiela? Chrisa? Nie to ani náhodou, čo sa zbláznil.

,,Nemohol by ísť so mnou Ted?" skúsila som to.

,,Nie, Teda potrebujem tu. Musíme sa s niekým stretnúť, budú chcieť vidieť aj Teda," povedal otec rozhodne.

,,A mňa vidieť nemôžu prečo?" spýtala som sa zamračene.

,,Ver mi, Destiny, to nie je spoločnosť pred dievča," povedal a začal zrovnávať papiere na stole, podozrievala som ho z toho, že to robí preto, aby mi nemusel hľadieť do očí.

,,Vážne?" nadvihla som obočie. ,,Fajn a prečo so mnou nemôže ísť napríklad Seth?"

,,Ty máš niečo proti Chrisovi?" teraz nadvihol obočie Mike, zarazila som sa, ale nemusela som odpovedať, lebo on pokračoval. ,,Budem pokojnejší, keď budeš s Chrisom."

,,Pokojnejší?" znovu som sa zarazila. ,,Nie si drogový magnát a ani mafián, že nie?" pozrela som na neho trochu preplašene.

,,Nie," usmial sa. ,,Nič z toho, čo robím nie je proti zákonom," usmial sa pobavene.

,,Dobre, tak prečo Chris?" mračila som sa ďalej.

,,Poslúchni," zamračil sa.

,,Dobre," zabrblala som ,,Ale chcem Mercedes."

,,Pre mňa za mňa," Mika nevytočilo, že som si nadiktovala jedno z najdrahších áut. Na druhú stranu prečo by malo, keď mi už bol schopný kúpiť dom.

,,Chris, a dajte si na čas," pozrel na temného chalana Mike a strčil mu do rúk kreditku aj s nejakými bankovkami. ,,A nechcem vás tu vidieť skôr ako o šiestej."

,,Je desať!" pozrela som na otca šokovane. ,,Čo akože budeme robiť do šiestej?"

,,Niečo si vymyslíte," usmiala sa otec. ,,A pekne sa spolu zabavte," chcela som ešte výrazne protestovať, ale moje úmysly zhatila Chrisova ruka, ktorú mi položil na rameno. Môj žalúdok urobil salto a srdce vynechalo úder. Chris ma jemne potisol k dverám a ja som mu ako zbavená vôle vyhovela.

S tlmením vrčaním som odišla do svojej izby, aby som sa prezliekla, keď som vyšla von Chris sedel v jednom z áut a čakal na mňa. Otec ma poslal s Chrisom a ja som premietala, či nie je šialený. Ako ja asi pri Chrisovi vydržím? Nedokážem vydržať pohľad tých čiernych očí, ktoré röntgenujú všetko navôkol. Nedokážem byť v jeho blízkosti a už dupľom nie takej blízkosti, ako ponúkala kabína auta. Bláznim, keď sa ma dotkne, ako s ním mám byť asi celý deň?

Nastúpila som a Chris vyšiel cez bránu, prebehol lesom a už sa hnal po asfaltke.

,,Daj si pás," keď jeho temný a predsa hladký hlas preťal kabínu zľakla som sa, ale okamžite som ho poslúchla. Chris hľadel na cestu pred sebou, zvláštne zamyslene. Napadlo ma, že by ma nemal prichytiť, ako na neho čumím, ale ja som ho z takejto blízky videla, až dnes. Aj keď sa v mojej blízkosti ocitol, vždy priveľmi rýchlo odstúpil, aby som si ho poriadne prezrela. Už predtým som vedela, že je prekrásny, ale teraz som ho mohla sledovať detailne. Ten chalan mi vyrážal dych, naozaj sa mi zdalo, že sa mi nejako ťažšie dýcha.

Obzrela som si celkom jemné rysi jeho tváre, tenké zvodné pery, čierne vlasy mu lemovali tvár a po každé, keď do auta nakuklo slnko, zaleskli sa atramentom. Srdce sa mi zaseklo, keď sa zrazu po mne pozrel a ja som rýchlo odklonila pohľad dúfajúc, že si nevšimol ako som si ho obzerala, ale vedela som, že si to všimol.

,,Dúfam, že máš zo sebou vodičák," povedal a pozrel na riflovú kabelku v mojich rukách.

,,Hej," zamrmlala som.

,,Máme sa vrátiť s dvoma autami a tak potrebujeme dvoch vodičou," informoval ma. Myslí si, že som blbá alebo čo, to mi je jasné. ,,Chceš mlčať celú cestu?" spýtal sa z ničoho nič.

,,A čo mám robiť? Spievať?" spýtala som sa sarkasticky.

,,Povedz mi niečo o sebe," navrhol.

,,Ty o mne nevieš všetko?" spýtala som sa naoko prekvapene. ,,Myslela som si, že ty si ten, čo vie všetko."

,,Neviem o tebe skoro nič z obsahu tvojej kabelky a izby som sa o tebe veľa nedozvedel," povedal jemne.

,,Ty si sa mi kutral v izbe a kabelke?" zamračila som sa a dúfala som, že hrozne nepekne.

,,Len trochu," pripustil. ,,Chcel som o tebe niečo zistiť. Vytiahnuť na teba niečo, aby som mal pre každý prípad páku."

,,Páku na čo?" zamračila som sa.

,,Neviem," mykol ramenami. ,,Vždy sa zíde na ľudí okolo teba niečo mať, nikdy nevieš kedy ti to poslúži. Na každého v dome niečo mám. Okrem teba," vyzeral chvíľu zamyslene. ,,Na Teda a Josha mám ich malé, romantické tajomstvo na Mika, snáď všetko, čo sa o ňom vedieť dá, na všetkých mám niečo. Aj o tebe viem dosť, poznám ťa a predsa mám pocit, že mi niečo uniká. Neprezradíš mi, čo to je?"

,,Povedz, čo o mne vieš a ja ti poviem, či si niečo vynechal," navrhla som.

,,Nemám na teba nič podstatné," primračil sa nespokojne. ,,Viem akú hudbu máš rada podľa Cdčiek. Viem, že máš rada šperky, lebo si si ich dosť kúpila. Viem, že máš rada romány aj to aké zvieratá máš rada, to že musíš mať každý deň niečo s čokoládou, máš rada prírodu. A viem aj to, že si často zasnená, máš rada sarkazmus, často premýšľaš, nie si naivná ľuďom neveríš, prečo je mi záhadou. Si opatrná a v podstate lenivá a vieš si vytýčiť priority. Si flegmatička a ľudí väčšinou ignoruješ. A arogancia je ti tiež vlastná. Si milá a príjemná baba, ale vieš byť aj zákerná sviňa pokiaľ ťa niekto štve. Keď ťa niekto urazí napadne ťa, že teba môže uraziť len inteligent. Máš priateľky a milujúcich rodičov a v živote ti nikdy nič nechýbalo."

,,To nie je pravda," povedala som.

,,Čo nie je pravda?" nechápal a znovu po mne prekvapene pozrel.

,,Že mi nikdy nič nechýbalo," pozrela som na neho s úsmevom, bola som rada, že sa sekol aspoň v jednej veci. ,,Nehovorím o veciach materiálnych, ale sú dve veci, ktoré mi chýbajú až tak, že ma to ubíja."

,,Čo to je?" zaujímalo ho hneď a primračene rozmýšľal.

,,Vieš väčšinu si trafil, ale to, že ty si mal horší život ako ja, ešte neznamená, že si na tom bol v skutočnosti horšie," nadvihla som obočie. ,,Hovoríš o veciach, ktoré mám rada a o mojich kladoch a záporoch. Vlastne o mne nevieš viac, ako ktorákoľvek osoba s ktorou som sa pár krát rozprávala. Nevieš v podstate nič. Až mi povieš, čo sa mi preháňa v hlave, keď som zasnená, až poznáš, čo mi chýba, čo si doteraz nikto nevšimol, až potom môžeš povedať, že ma poznáš."

,,Rozumiem," prikývol. ,,Takže mi nič neprezradíš?" uisťoval sa.

,,Naviedla som ťa a to stačí," usmiala som sa.

Zastavili sme pred predajňou. Mala som dojem že, Chris je zvláštne napätý. Čiernymi očami stále röntgenoval okolie. Keď sme vošli, tak Chris prebodol pohľadom aj predajcu. Motala som sa medzi mercedesmi a predajca nám bol stále v pätách zo širokým úsmevom.

,,Chcem ten," ukázala som na čierny mercedes z jednou z najvyšších súm. Chris nadvihol obočie, ale nadšenému predavačovi prikývol.

,,Počkaj tu a ani sa odtiaľto nehni," povedal mi Chris, obzrel si zamračene okolie a odišiel s predavačom, aby zaplatil a vyriadil nejaké papiere.

Po kúpe som zafňukala, že som hladná a tak sme vošli do reštaurácie. Obaja sme si objednali a čakali na jedlo. Mlčala som a hrala som sa s pohárom v ktorom som mala colu.

,,Nad čím rozmýšľaš?" spýtal sa zrazu, bola som si vedomá toho, že ma pozoruje, ale pri jeho otázke som sa mykla.

,,O niečom," odvetila som vyhýbavo a on sa primračil.

,,Prečo zostávaš u Mika? Prečo si vôbec prišla do vili?" spýtal sa. Super, chce hrať dvadsať otázok, alebo čo?

,,Prišla som, lebo som ho chcela spoznať a hlavne som chcela spoznať brata," odvetila som. ,,A prečo zostávam? Neviem, asi mi je tu dobre. Z Mikom sa síce zvyknem hádať, ale Teda mám rada. Páči sa mi vo vile, ako si povedal v aute som lenivá a vo vile si to môžem plne dovoliť."

,,Neostávaš kvôli peniazom?" zaujímalo ho a ja som sa zamračila.

,,Nie," zamietla som okamžite, pod tým jeho pohľadom som sa priam skrúcala a táto reštaurácia vyzerala zbytočne romanticky. ,,Mne o peniaze nejde. Ale tak drahé auto som si vybrala, aby som naštvala Mika."

,,Takže si si ho nevybrala zo skúposti? Ale preto, aby si ho naštvala?" tomu nerozumel. ,,Mikovi je jedno aké je to auto drahé, má na to."

,,Ja viem," prikývla som a zamračila sa. ,,Ale keď som to auto vybrala mala som pocit, že je to pomsta."

,,Takže si ho kúpila, len preto, že ťa naštval," vyzeral zamyslene. ,,Účel svätí prostriedky, že je to tak."

,,Pochopil si ma," musela som sa pousmiať. 

,,Prosím," objavila sa servírka a zbytočne, hrozne milo sa na Chrisa usmievala. Ale keď k nej Chris zdvihol temný pohľad svojich očí, mala som pocit, že sa zachvela a nebolo pochýb, že strachom, lebo Chrisove oči neboli priateľské. Bola som skoro presvedčená, že baby ho obletujú vždy, ale teraz som bola presvedčená, že stačí jeho temný, nepriateľský pohľad a rýchlo sa stiahnu, cítia z neho nebezpečenstvo.

,,Čo ti tá servírka urobila?" spýtala som sa a schmatla som príbor, ako náhle servírka odišla.

,,Čože?" Chris nadvihol obočie v nechápavom geste.

,,Ale no tak," primračila som sa. ,,Ja som ťa videla. Vystrašil si ju a urobil si to naschvál. Ty vieš, že ľudia okolo teba sa ťa boja a ako vidím, vieš to dobre využiť," strčila som si prvý kúsok mäsa do úst.

,,Vážne?" Chris nadvihol obočie, ruky mal zložené pod bradou, prsti prepletené a cez pery mu prebehol úsmev. ,,A ty sa ma bojíš?" spýtal sa a uprel na mňa svoje temné oči.

Začalo sa mi ťažšie dýchať, moje srdce, akoby začalo byť nejako ťažkopádne, neochotne, môj žalúdok sa nervózne zachvel. Bola som nervózna, ale nemala som strach, nebála som sa ho. Nikdy som sa ho nebála, len sa ma zmocnila nervozita, ako pred písomkou na ktorú som sa nenaučila a je kľúčová. Ako keď sa máte stretnúť s vaším idolom a neviete, čo mu preboha poviete. Keď predo mnou sedel tento dokonalí archaniel, bola som nervózna, ale strach som necítila.

,,Nie," povedala som po pravde, ale jeho pery sa znovu vykrivili v úsmeve. Neveril mi to som si bola istá.

,,Klameš," potvrdil v okamžiku moju myšlienku.

,,Neklamem," bránila som sa, ale nie popudene, že mi neverí. Pokojne som mu hľadela do očí a hlas som mala pri tom vyhlásení pevný. ,,Mám taký pocit, že si si zvykol na to, že sa ťa každý bojí, ale ja z teba strach nemám. Som len nervózna." Vedela som to iste, nemala som strach, ako keď vám ku krku zlodej priloží nôž, ani keď vás postavia na mrakodrap, keď sa bojíte výšok, nebol to strach, ako keď prvýkrát skáčete bangejumping a to len preto, že vás naviedli a pritom ste to robiť nikdy nechceli. Nebolo to ako strach s pavúka. Bola to prosto nervozita.

,,Nervózna?" podvihol obočie Chris. Ja som videla v tých očiach šelmu, ale nebála som sa jej. Nejako som tušila, že keď tiger dôjde ku mne, ľahne si na bok, aby som ho poškrabkala po bruchu.

,,Áno," potvrdila som to a znovu som si do úst strčila mäso.

,,Prečo si zo mňa nervózna?" primračený zamyslením si ma obzeral. Ja som bola pod tým jeho pohľadom stále viac nesvoja. Bola som ako na tŕni. Pomaly som prežúvala a zvažovala odpoveď, ale keď som prehltla musela som odpovedať.

,,Čo ti mám povedať?" mykla som ramenami, nechcela som mu narovinu povedať, že som z neho mimo a ani som mu to nechcela naznačiť. ,,Jednoducho pri tebe necítim strach, len nervozitu. Nemyslím, že by si my mohol ublížiť."

,,Tak to si na omyle," sykol nebezpečne, vedela som, že to robí, aby ma zastrašil, ale ja som sa nezľakla.

,,Mohol by si mi ublížiť keby si chcel," povedala som na vysvetlenie. ,,Ale nemyslím si, že by si to urobil."

,,Nič o mne nevieš," vrátil mi.

,,Neviem," pripustila som, vedela som, že som ho naštvala, tak úplne som nechápala dôvod. ,,Ale povedal si Mikovi, že ma privedieš späť a v poriadku. Povedal ti, aby si na mňa dozrel. Vieš mám ten dojem, že aj keď si ten koho sa okolie bojí, inštinkt mi vraví, že ty sa aj tak kloníš pred Mikom."

,,Ale nechápeš prečo to tak je," zamračil sa a prudko sa pozrel cez okno, ako keby tam niečo uvidel a asi sa mu to niečo nepáčilo, lebo sa zamračil, ale po chvíli sa uvolnil. Pozrela som tým smerom, ktorým on, ale nič som nevidela, len ulicu po ktorej chodili ľudia.

,,Nemusím to vedieť," mykla som ramenami a ďalej som hľadela von z okna, vedela som, že on sa na mňa otočil späť, ale ja som mu pohľad nevenovala, premýšľala som, čo tam asi také mohol zazrieť, že na chvíľu vyzeral nespokojne. ,,Stačí mi len vedieť, že otec ťa mám pod palcom a ty urobíš prvé posledné, aby som bola v poriadku. Keby nebolo otca možno by som mala problém a dôvod báť sa, ale z otcom za chrbtom mám pocit, že nemám dôvod sa ťa báť."

,,Nie si nevšímavá," skonštatoval a jeho zúrivý výraz sa uvolnil. ,,Asi na Mikove tajomstvá dôjdeš skôr, ako si myslí. Ale aj tak zatiaľ nevieš, čo ma k tvojmu otcovi púta. Ale nie je tak úplne pravda, že ti odo mňa nič nehrozí len kvôli Mikovi, možno mám dôvod skloniť sa aj pred tebou. Možno mám dobrý dôvod ťa chrániť."

,,Vážne?" teraz som na neho pozrela zaujato. ,,A čo je ten dôvod?"

Chris si položil ukazováčik na pery a tie sa mu vykrivili do úsmevu pri ktorom môj žalúdok urobil salto tam aj späť. ,,Ššššť," potiahol a nahol sa ku mne cez stôl, primrzla som a moje srdce niečo pevne zovrelo. ,,To je tajomstvo," šepol mi potichu, keď sa odklonil musel vidieť, že som vykoľajená, ale vôbec to nekomentoval a konečne sa pustil do svojho jedla.

Jedli sme v úplnej tichosti. Moje oči k nemu, ale často skákali myslela som, že jeho prítomnosť nezvládnem a naozaj bolo ťažké mať ho na blízku, ale úspešne som to zvládala. Bolo to divné. Na jednej strane som túžila po jeho blízkosti a na strane druhej, tá nervozita, mi v tom hrozne vadila. Po jedle Chris zaplatil a mi sme z reštaurácie vyšli von.

,,Kam teraz?" konečne sa po tom dlhom tichu otočil na mňa.

,,Domou," vyhlásila som a vydala sa k autám.

,,Dobre vieš, že ti to nedovolím," Chrisom hlas ma doslova šľahol, aj keď boli tie slová v podstate tiché a jemné. ,,Ešte sa vrátiť nemáme."

Otrávene som pozrela na mobil, bolo len štvrť na dve, to znamená, že som mala byť vonku ešte niekoľko hodín.

,,Ale ja už nechcem robiť nič," zamračila som sa naštvane a ruky som s krížila na prsiach.

,,Čo tak kino?" navrhol. Chlapec sa na mňa asi pripravil. Neochotne som mu prikývla.

Chris kúpil lístky a zapadli sme do kinosály. S kinom som problém nemala, ale obrovský problém nastal, keď vypli svetlá. Moje srdce sa poplašene rozbehlo. V temnej kinosále, som si až priveľmi jasne uvedomovala Chrisovu prítomnosť. A hrozne naštvaná som zostala, keď som si uvedomila, že film na, ktorý Chris kúpil lístky je horor.

,,Ty si kúpil lístky na horor?" sykla som smerom k nemu.

,,Chcel som si ho pozrieť," prikývol Chris. ,,Pýtal som sa ťa, na čo chceš ísť a ty si povedala, že je ti to jedno."

,,Áno, ale horor," zvrčala som. ,,Komédie im došli?" spýtala som sa sarkasticky, dostal ma do veľmi nepohodlnej situácie. Nevedela som, či si to uvedomuje alebo nie, ale naštvaná som bola v každom prípade.

,,Ale snáď sa nebojíš?" uškrnul sa na mňa Chris. Nebála som sa hororov cez deň, keď bolo svetlo, ale v tme kinosály som sa bála. Takže teraz som bola nie len naštvaná, ale aj nervózna, ak tam budú príliš strašidelné scény budem sa báť a bude to na mne vidieť. Rozhodla som sa mu povedať pravdu, aby ma nechytil pri klamstve. Načo tvrdiť, že sa nebojím, keď sa možno báť budem, bolo by hlúpe, keby ma prichytil pri takejto lži.

,,Neviem," rozhodla som sa povedať mu celú pravdu. ,,Záleží od filmu. Horory zvykne pozerať zásadne len keď je svetlo a tu je tma, takže dosť možno sa báť budem."

Zazrela som jeho úsmev neviem, či sa bavil na tom, že sa možno budem báť alebo ho potešilo, že som si nehrala na hrdinku, ktorá sa potom bude mykať a zakrývať si oči.

Zo začiatku film nebol taký katastrofálny a myslela som, že ho presedím v kľude, ale o nedlho som sa mykla, keď z rohu na to ho chlapíka vyskočilo niečo rohaté. Na konci filmu som mala naozaj dosť v kinosále bola tma a ja som sa začínala mykať pri každom zvuku. Hrozne som sa zľakla, keď chlapíkovi za mnou potichu zavibroval mobil. Jeden s tých čo ho nevedia na dve hodiny vypnúť.

,,Vyzeráš bledo," skonštatoval Chris po filme. Zabočili sme do prvej kaviarne a ja som teraz usrkávala horúcu čokoládu, čo mi Chris schváli, lebo je dobrá na upokojenie nervov. Mal som sto chutí niečo po ňom hodiť a povedať mu, že na upokojenie nervov potrebuje niečo on, lebo stále sa obzeral a premeriaval si ľudí okolo nás. ,,Je zaujímavé, že mňa sa nebojíš a to som skutočný a filmu sa bojíš. Divné."

,,Tak som asi divná," odvrkla som, ten chalan ma ani nie že vytáčal, ale skôr ma dráždil.

,,Povedz, čoho sa bojíš najviac?" spýtal sa a naklonil sa ku mne, akože ho tá odpoveď veľmi zaujíma.

,,To ti nepoviem," usmiala som sa a nadvihla som obočie. ,,Nechcem, aby si na mňa mal páku."

Chris sa uškrnul a mala som pocit, že ľutuje fakt, že mi to tak na rovinu povedal. Nemal povedať, že proti mne hľadá páku, teraz sa mu to vymstilo.

,,Tak ako si sa mala?" usmial sa na mňa veselo Mike. Ted stál kúsok za ním a prebodol ho naštvaním pohľadom. Žeby tu niečo neprebehlo dobre? ,,Krásne auto dobrá voľba," usmieval sa ďalej nadšene otec a ja som si v duchu zanadávala, že aj tak mi to drahé auto bolo prd platné, lebo jemu je zrejme naozaj jedno koľko som za neho minula.

,,Dalo sa, ale chcela som byť doma," sykla som na neho.

,,Som rád, že tento dom už považuješ za svoj domov," usmieval sa tak, že som sa rozhodla, že mu ten blbí úsmev z tváre zmažem.

,,Považovala, ale zjavne mylne, doma je totiž miesto odkiaľ ťa nevyháňajú," odsekla som a podala som Sethovi kľúče, aby moje auto zatiahol do garáže, kam si to už mieril Chris s tým v ktorom sme z domu odišli.

Mikov úsmev sa v okamžiku zmenil na naštvaný, ale nijako nekomentoval, keď som ho obišla, schmatla som Teda za ruku a ťahala ho k domu.