Po stopách vlkov
Autorka: Simča
6.
Ani neviem ako a bola som vo vile už dva týždne. Každý večer som volala
mame, tá sa už vypytovala, kedy mám v pláne sa vrátiť, ale ja som sa
vracať ešte nechcela a tak som to stále odkladala. Bolo mi tu dobre.
Dokonca som sa začala viac baviť zo služobníctvom a každý deň som sa
tešila, že niekde zazriem Chrisa. No hej, veľmi sa mi páčil. A
nezabúdala som ani na SMSky s Larissou.
,,Čo
ťa to napadlo?" spýtala sa mama, hneď ako som zdvihla zvoniaci telefón.
,,Mňa
niečo napadlo?" nechápala som, kam tým mieri. Ted sa vyvaľoval na mojej
posteli a listoval v jednej z mojich kníh.
,,Kúpiť
nám dom? Si sa zbláznila?" spýtala sa mama a teraz som sa zatvárila
vážne prekvapene. ,,Dom?" spýtala som sa Teda bezhlasne. Ten sa
primračil a nakoniec sa usmial.
,,Otec," šepol mi bezhlasne späť.
,,Ten dom, aha, už viem," nemala som predstavu o čom mama síce hovorí,
ale rozhodla som sa hrať na Mikeho notu.
,,Prišiel
za nami nejaký právnik, že si kúpila dom, že síce zostáva na tvojom mene,
ale vlastne nám ho dávaš, len chceš vrchnú izbu," mamin hlas ani neznel
tak naštvane, ale vyčítavo.
,,Vždy si mi hovorila, že raz sa ja budem starať o teba," povedala som
obhajobne. ,,Nenávidíš dom v ktorom bývame a pre mňa je malí a tak som
kúpila dom," rýchlo som sa do tejto lži dostala. Mike nemal zase až tak
od veci nápad.
,,Destiny,
mi od Mika nič nechceme," povedala mama z jasnou výčitkou.
,,Veď vi od Mika ani nič nedostanete," odvetila som. ,,Mike mi dal
peniaze, ktoré mi podľa neho právom náležia ako jeho dcére. Ja som ich
priala a za ne som kúpila dom. Tie prachy sú moje a ja vám môžem kúpiť,
čo sa mi zachce alebo snáď nie?"
,,Ja
viem, ale dom?" mamin hlas znel, akože moje stanovisko pochopila. ,,Dobre
mi ten tvoj darček prijmeme. Neznášam tento dom a budeme mať vlastný.
Zajtra si ho pôjdem hneď obzrieť."
,,To je prístup, ktorý som chcela počuť," povedala som nadšene. ,,Zatiaľ
pa mám ešte robotu," s tým som telefón zvesila. ,,ZABIJEM HO," zvreskla
som. ,,Mohol mi to aspoň povedať, aby som sa na mamu pripravila, ale on
nie nechá ma radšej sa smažiť!" zúrivá som sa vydala k dverám.
,,Kam to ideš?" zaujímalo hneď Teda.
,,Zabiť
nášho otca. Nie je to snáď jasné?" spýtala som sa naštvane.
,,Ako
chceš, veľa šťastia," poprial mi a znovu od začiatku listoval tú istú
knihu, čo pred chvíľou, to ma naštvalo.
,,Ted, nie sú tam obrázky, máš čítať tie pekné písmenká," zvrčala som a
prudko som za sebou zabuchla dvere.
,,Mike!"
zúrivo som vtrhla do jeho pracovne bez zaklopania. Mike som mu hovorila,
keď som na neho bola naštvaná a keď nie, často som mu hovorila otec.
Začínala som si na to oslovenie zvykať.
,,Deje
sa niečo?" pozrel na mňa spoza stola zo zdvihnutým obočím. Ja som sa
razom upokojila, keď som si všimla, že archaniel sedí v jednom z
kožených kresiel pred Mikom.
,,Ja...,"
zasekla som sa a razom som nevedela, čo povedať a dúfala som, že sa
nečervenám, keď som sem takto vletela. Chris si musel myslieť, že som
riadne šialená.
,,Tak, povieš mi to," upútal moju pozornosť zase Mike a ja som si
uvedomila, prečo som tu, ale po zlosti už nezostalo ani stopy.
,,Ty si kúpil našim dom?" pozrela som na neho a spýtala som sa ho to
normálnym, konverzačným tónom.
,,No, vlastne som kúpil dom tebe," vysvetlil Mike. ,,Je napísaný na teba,
ale mal som dojem, že ty bez rodičov žiť ešte neplánuješ, tak som za
nimi poslal právnika z odkazom, že sa sťahujú."
,,Dobre,
ale prečo si my to nepovedal, ako som sa mala asi pripraviť na našich,
hneď mi aj volali," mračila som sa.
,,A odo mňa nič nechcú," skúsil to Mike. ,,Mám si svoje dary niekam
strčiť?"
,,Najskôr
by to povedali, ale ja som povedal, že som dom kúpila ja za peniaze,
ktoré si my dal, ako svojej dcére a tak mi náležia," mykla som ramenami.
,,To zobrali, ale pre budúcnosť si zapamätaj, že mi to máš povedať, aby
som sa mohla pripraviť."
,,Samozrejme,
chápem," prikývol Mike. ,,Inak dnes idem preč, ráno som to už Tedovi
hovoril, vrátim sa až večer. Nevadí?"
,,Ty si obvykle pýtaš povolenie?" nadvihla som obočie a on sa usmial.
,,Máš pravdu nie, ale chcem, aby si vedela, že tu do večera nebudem,
keby niečo sluhovia ti pomôžu," povedal a skladal nejaké papiere na
svojom stole.
,,Jasne,
dobre," prikývla som a vrátila sa späť do svojej izby. Ted stále ležal
na mojej posteli.
,,Destiny,
musím si ísť dnes niečo vybaviť," oznámil mi Ted, ako náhle som vošla.
,,Viem, že tu dnes nebude ani otec. Zvládneš to tu sama?"
,,Sama?" uškrnula som sa. ,,Dom je plný ľudí. Jasne, že to zvládnem,
pôjdem ku koňom alebo tak. Čo to vlastne musíš zariadiť?"
,,Nič podstatné," pohodil rukou v odmietavom geste a mnou prebehol
nepríjemný pocit, že Ted predo mnou niečo tají.
,,Aha," povedala som duto hľadiac von oknom. Čo predo mnou chce Ted
utajiť? Veď on predo mnou tajomstvá mať nechcel a teraz niečo tají.
Mala som pocit, že Ted počkal až bude otec preč a až potom sa so mnou
rozlúčil. Ja som sa hneď vydala k stajniam. Nebola som v nich dlho.
Odchytila som si jedno z mačeniec a sedela som v jednom boxe pri jednom
z mojich obľúbených koňov. A rozmýšľala som nad tým, čo predo mnou Ted
tají a prečo. Obišla som si pozemky a naobedovala som sa. Bola som sama
vo vile niečo vyše hodiny, keď som sa zase vrátila do stajní a začala
kone kŕmiť cukrom.
,,To je k zlosti," sykla som si. ,,Ty mi ich tajomstvá neprezradíš?"
spýtala som sa koňa pred sebou a poškrabkala som ho na nose.
,,On nie," ozval sa za mnou mrazivý hlas. Ja som sa mykla, cukor mi
vypadol z ruky a rozsypal sa po zemi. Chris stál predo mnou a pokojne si
ma obzeral.
,,Je mi jasné, že on mi neprezradí nič," odvetila som premeriavajúc si
chalana s čiernymi očami predo mnou.
,,Ale ja by som mohol," kútik jeho úst sa pobavene zdvihol.
,,Vážne?"
spýtala som sa. Žeby mi bol naozaj ochotný niečo prezradiť. ,,A
prezradíš mi niečo?" skúsila som to, ten chalan ma hrozne znervózňoval.
Chris urobil dva kroky ku mne, môj žalúdok urobil nervózne salto, a
naklonil hlavu na bok.
,,Nemôžem
ti prezradiť nič veľké, ale môžem ti prezradiť Tedove tajomstvo,"
povedal, jeho tvár bola bez výrazu. ,,On si myslí, že o ňom nikto nevie,
ale ja viem o všetkom, čo sa v tomto dome pohne. Viem aj o Tedových
kamerách," usmial sa.
,,Kamerách?" pokúsila som sa hrať nechápavú.
,,Ja
viem aj to, že ty o nich vieš," usmial sa pobavene, ten úsmev bol, ale
príliš šelmí. ,,Viem o všetkom, čo sa v tomto dome deje. Poznám
tajomstvá Mika aj Teda a dokonca tajomstvá ostatných sluhov. Ja som ten,
čo všetko vidí, ale nehovorí nič."
,,Takže mi nič neprezradíš?" uisťovala som sa. On sa znovu jemne usmial.
,,Neprezradím,
ale urobím to, čo robí Ted. Navediem ťa," povedal mi. ,,Viem, že Ted ti
ukázal a povedal viac, ako by si ktokoľvek z nás želal a tak ja ťa
navediem k Tedovmu tajomstvu."
,,Ako?
Ako ma k nemu navedieš?" spýtala som sa. Bola som nervózna a archaniel
urobil ku mne ďalší krok.
,,Choď do jeho izby, teraz, nie neskôr, ale teraz v tento moment a
odhalíš jeho tajomstvo," šepol a odchádzal preč. ,,A neklop," otočil sa
na mňa znovu a z úškrnom odchádzal
To
je všetko?
Mračila som sa zamyslene za Chrisom, ale rozhodla som sa, že jeho typ
skúsim. Nepripadalo mi nebezpečné, prečo by aj malo, len vojsť do
Tedovej izby, nič zložité. Rýchlo som sa vrátila späť do domu a keď som
už bola na chodbe trochu som znervóznela. Prečo sa dnešok hodil viac,
ako iný deň, keď vojdem do Tedovej izby bez povolenia? Čo je tam dnes
ináč? Nadýchla som sa a vošla som do bratovej izby.
Zabudla som sa nadýchnuť, ako ma polial šok a prekvapene. Môj brat nebol
preč, bol tu, bol doma. Ležal vo svojej posteli a keď ma uvidel zatváril
sa hrozne previnilo.
,,Destiny?
Ja ti to vysvetlím," vykoktal nervózne.
Keď som vošla do izby pohľad mi totiž padol na Teda a Josha, spolu v
posteli. Neviem či boli nahý, ale bolo mi jasné, že bez trička sú určite.
Keď som vošla obaja sa bozkávali a blúdili rukami po tele druhého
chlapca.
Teraz na mňa ako Ted, tak aj Josh hľadeli vykoľajene a nervózne.
,,Jasne,"
dostala som zo seba, vyšla z Tedovej izby a zavrela dvere mieriac si to
k sebe. Sadla som si na posteľ a uvažovala som nad tým, čo som teraz
videla. Ako to, že mi to nedošlo. Ted bol príliš milí, príliš dobrý,
príliš rozumný, príliš normálny na to, aby nebol gay.
,,Destiny,"
Ted vošiel nervózne do mojej izby, už bol oblečený, neležala som tu ani
dve minúty, takže sa asi len rýchlo obliekol a vybehol za mnou.
,,Áno,"
zareagovala som otupene.
,,Ja
ti to vysvetlím, nie je to tak ako...," nedopovedal, nenechala som ho.
,,Len prosím nehovor, že to nie je tak, ako to vyzerá, lebo obaja viem,
že je to presne tak," zamračila som sa. Ted sklopil hlavu. ,,Prečo si mi
to nepovedal," sykla som.
,,Čo
som ti mal povedať, že som gay? Nechcel som, aby si ma hneď odpísala,"
zamračil sa a nešťastne hľadel do zeme.
,,Odpísala?"
nechápala som ho. ,,A prečo? Lebo si gay?" spýtala som sa. Ted zdvihol
pohľad a pozrel mi do očí. Prikývol. ,,Ja neodpisujem ľudí kvôli
orientácii," sykla som.
,,Takže, tebe je jedno, že...," Ted nechal vetu visieť vo vzduchu a ja
som prikývla. Zasmial sa. ,,Ďakujem," vrhol sa mi okolo krku.
,,Tušila som, že si na chalana až príliš normálny a reaguješ až príliš
dievčensky," uškrnula som sa. Ospravedlňujúco na mňa pozrel. ,,Mne to
nevadí," informovala som ho rýchlo.
,,Destiny,
keď sa to otec dozvie, tak ma zabije," začal Ted, ale ja som ho
nenechala pokračovať.
,,Dozvie
sa to len, keď mu to povieš," usmiala som sa.
,,Ďakujem,"
šepol Ted znovu.
,,Ale už predo mnou nemaj takéto tajomstvá," zamračila som sa na neho.
,,Už nie, sľubujem," usmial sa. ,,Čo si vlastne potrebovala v mojej izbe?"
primračil sa.
,,Dobrá víla mi prezradila, že tam odhalím tvoje tajomstvo," usmiala som
sa.
,,Čože?
Kto ti to povedal?" Ted sa tváril razom vystrašene. ,,Veď o mne a
Joshovi nikto nevie."
,,V tomto dome je niekto, kto vie viac ako si myslíš," usmiala som sa.
,,Kto?"
trval si na otázke Ted.
,,Niekto
kto to neprezradí a kto to je, bude zase moje tajomstvo. Ja ho
neprezradím, tak ako ty neprezradíš otcove tajomstvá," usmial som sa.
Ted sa na mňa frustrovane pozrel. ,,Neboj on to nikomu nepovi, tak isto
ako ja."
,,Uvedomuješ
si aké je toto riskantné?" spýtal sa ma Ted primračene. ,,Až sa to otec
dozvie, mňa vydedí a vyrazí na ulicu a Josha, vyrazí tiež, ak ho rovno
nezabije."
,,Nepreháňaj,
vždy keď ide o Mika tak to všetci hrozne preháňate," pretočila som očami.
,,To tvrdíš, lebo ho nepoznáš," zamietol Ted.
,,Jasne,"
povedala som neveriacky. ,,Kedy si zistil, že si gay?" spýtala som sa.
,,Už chápem, prečo si povedal, že ma chápeš ohľadne Chrisa."
Ted pokrčil ramenami. ,,Že som gay som zistil dávno a asi to bolo práve
tým, že som zistil, že sa mi Chris hrozne páči, len škoda, že je hetero,"
uškrnul sa Ted.
,,Možno nie je, ako vieš?" uškrnula som sa.
,,Chris
nie je gay, to je isté," usmial sa Ted. ,,Môžeš ho skúsiť zbaliť ty, keď
už nebude môj," navrhol.
,,To určite," odsekla som. ,,Som z neho strašne nervózna, pamätáš?"
pripomenula som mu rozhovor pri jazere.
,,Dobre,
ja musím ísť upokojiť Josha, že u teba je naše tajomstvo v bezpečí,"
vzdychol Ted a opustil moju izbu.
Počas večere, na ktorú sa Mike vrátil, som sledovala, ako sa Ted s
Joshom dokážu k sebe odmerane správať, naozaj ako keby medzi nimi nič
nebolo a predsa, teraz keď som to vedela, som v každom ich pohľade v
každom na oko nevinnom dotyku videla niečo viac. Joshove oči si ma počas
večere nervózne obzerali, akoby sa chcel uistiť, že sa to nerozhodnem
povedať. Opätovala som mu tie dlhé pohľady, vedela som, že aj tak vo mne
čítať nedokáže.
Asi uprostred večere som si všimla aj dve čierne oči. Chris stojaci v
rohu bol dobre ukrytý pre zrakom, ako keby ani nechcel, aby sa o ňom
vedelo. Keď som ho zbadala pozeral niekam do steny a vyzeral zamyslene,
ale za chvíľu mi pozrel do očí, ako keby dobre vedel, že ho pozorujem.
Chcela som sklopiť pohľad, ale keď ma jeho čierne oči zachytili mala som
pocit, že ma nechcú pustiť. Tak ako som vedela, že Josh vo mne čítať
nedokáže, tak som mala pocit, že som pod Chrisovým pohľadom nahá, že
každá moja myšlienka, je pred ním odhalená, že nedokážem skryť žiadne
tajomstvo.
,,Čo
ste robil, kým som tu nebol?" spýtal sa Mike a ja som mu bola vďačná,
lebo vtedy náš očný kontakt Chris pretrhol a ja som sa konečne spamätala,
nepríjemný pocit z toho pohľadu, že on o mne vie všetko, aj to, čo som
nikdy nepovedala, však zostal.
,,Boli
sme pozrieť v stajniach a väčšinu dňa sme sa len tak váľali," odpovedal
Ted.
,,No, nič moc," podporila som bratovu verziu a zdalo sa mi, že si Josh
vydýchol.