
		
		 
		
		Po stopách vlkov
		
		Autorka: Simča
		
		 
		
		5.
		
		,,Rozmýšľam, 
		či vstaneš ešte dnes," ozval sa nado mnou Tedov hlas a ja som zívla. ,,Alebo 
		je to jeden s tých dní, keď hodláš v posteli zostať celý deň?" 
		
		
		
		,,Radím ti, aby si okamžite vystrelil pokiaľ nie je minimálne desať," 
		sykla som zívajúc. 
		
		
		,,Bude jedenásť," vyhlásil brat a ja som konečne otvorila oči. Ted sedel 
		na kraji mojej postele a vyjedal s kelímu zmrzlinu. ,,Napadlo ma, že 
		keby si dnes vyliezla mohli by sme sa prejsť po pozemkoch na koňoch.
		
		
		
		Znovu som zívla. ,,Neviem jazdiť," odbila som ho. 
		
		,,Nevieš?" 
		nadvihol obočie. ,,Nevadí tak ťa naučím, ale musíš vstať ešte dnes."
		
		
		
		,,Dobre, zmizni nech sa prezlečiem," sykla som a poriadne sa na posteli 
		natiahla. Ted mi vyhovel a moju izbu opustil. Ja som sa rýchlo 
		prezliekla a dala si doniesť raňajky. Po raňajkách mi Ted sľúbil kone, 
		ale ja som si uvedomila, že ma ťahá späť do svojej izby. ,,Nechcel si 
		ísť na kone?" zatvárila som sa skepticky, keď ma vtiahol do svojej izby.
		
		
		
		,,Niečo ti chcem ukázať," povedal a vydal sa k svojmu písaciemu stolu na 
		ktorom mal notebook. Rýchlo ho zapol, zadal heslo a začal otvárať nejaké 
		zložky. ,,Po celom dome mám rozložené kamery. Nikto o tom nevie, ani 
		otec. Vieš je to užitočné keď chceš vedieť čo si o tebe sluhovia myslia.
		
		
		
		,,Ted," zatvárila som sa pohoršene, ale môj výraz rýchlo vystriedal 
		úsmev. ,,Kde všade máš tie kamery?" razom som sa mu nakláňala cez rameno 
		a hľadela na plochu kde bolo pootváraných kopec okienok a každé z tých 
		okienok ukazovalo nejakú miestnosť v dome. Zazrela som jedáleň, otcovu 
		pracovňu, niekoľko spálni a chodbu, ktorú som nepoznala, kuchyňu, 
		obývačku a milión ďalších izieb. 
		
		
		,,Ktorá je táto chodba?" to, že nepoznám niektoré izby ma netrápilo, ale 
		tú chodbu som si nevedela zaradiť. 
		
		
		,,Špehujem služobníctvo," pripomenul. ,,Nebola si na nej, bola hore po 
		schodoch, nad kuchyňou." Áno, už som si spomenula na schody, ktorými sme 
		nešli povedal, že sú tam izby služobníctva. 
		
		
		,,Včera večer som ich sledoval tiež a viedli rozhovor o tebe," usmial sa 
		na mňa Ted. ,,Tak som to nahral. Chceš to vidieť?" 
		
		
		,,Že váhaš," uškrnula som sa. ,,Chcem vedieť ku komu má byť odporná a ku 
		komu milá." 
		
		
		Ted na niečo klikol a otvorilo sa mu okno cez celú obrazovku. 
		
		
		
		,,Čo je to za miestnosť?" spýtala som sa predtým, než to pustil. 
		
		
		
		,,To je taká obývačka služobníctva," mykol plecami Ted. Videla som tam 
		televízor, vežu, dva počítače, gauče do U a stôl. Ted to zapol a pridal 
		zvuk Videla som Setha s Tom ako sa rozvaľujú na gauči, bol tam aj Chris, 
		ktorý znudene prepínal telku. Seth s Tomom, Zeekeom hrali karty a stále 
		sa na niečo dohadovali. Gardien sedela za vypnutým počítačom a lakovala 
		si nechty ešte s nejakou ryšavou babou, ktorú som nepoznala. 
		
		
		
		,,Kto to je?" ukázala som na ňu. 
		
		
		,,To je Trisha," odvetil Ted. ,,A toto Dimitri," ukázal na hnedovlasého 
		chalana. ,,Carmen," ukázal na nejakú čiernovlásku. ,,Conor a Denis," 
		predstavil mi tých čo som nepoznala. 
		
		
		,,Koľko ľudí tu do prčic pracuje?" spýtala som sa. Ďalšie tváre ktoré 
		som nepoznala, ale mala som pocit že Conora som videla prvý deň 
		prechádzať sa na bráne, keď ma otec priviedol, ale bola tma tak som si 
		nemohla byť istá. 
		
		
		,,Tak čo pánova dcéra?" spýtala sa zrazu Carmen, ktorá sedela na zemi a 
		popíjala malinovku, teda asi to bola malinovka. 
		
		
		,,Od tej hádky, bola stále s Tedom," povedal Seth. ,,Nikdy som nevidel, 
		že by Mike niekto tak usadil," zachechtal sa. 
		
		
		,,Škoda, že som tam nebol," sklonil hlavu nešťastne Dimitri, ale bolo 
		jasné, že sa uškŕňa. 
		
		
		,,Pohádať sa s Mikom. Tá baba si koleduje," zamračila sa od laku 
		Gardien. 
		
		
		,,Prečo jej to Mike vôbec toleruje?" nechápal Zeeke. 
		
		
		,,Lebo ju nechce stratiť," ozval sa temný hlas a všetci ako na rozkaz 
		zmĺkli a otočili sa na Chrisa, ktorý prehovoril. Ešte aj jeho hlas znel 
		nebezpečne a aj keď som vedela, že je to len nahrávka žalúdok sa mi 
		nervózne rozochvel. ,,Ona je rázna a mám taký pocit, že druhú šancu 
		nedáva," keď Chris hovoril všetci na neho hľadeli a mlčali, ako keby mal 
		medzi nimi najvyššie slovo. ,,A keď Mike prepásane túto jedinú šancu, 
		tak to dievča stratíme." 
		
		
		,,A chceme ju tu vôbec?" spýtal sa Denis. ,,Ja neviem ako vy a nepoznám 
		ju videl som ju raz z diaľky, ale pokiaľ je to ona. Ted by mi ako 
		nástupca Mika nevadil, ale ona? Nič o nej neviem, čo keď je horšia ako 
		Mike." 
		
		
		
		,,Mike predsa neodchádza, nemá v úmysle vzdať sa svojho postu," povedala 
		Gardien.
		
		
		,,Nemá to v úmysle, ale čo ak tá baba zistí, že je lepšia a silnejšia 
		ako Mike?" spýtal sa Denis a ja som už nechápala o čom to hovoria.
		
		
		
		,,To sú len dohady," povedal Seth. ,,A naviac tá baba je fajn, teda ak 
		ju nebudíte skoro ráno. Keď ju budíte skoro ráno začne po vás hádzať 
		veci," na to sa väčšina rozosmiala, ale Denis sa tváril naštvane a Chris 
		zamyslene. 
		
		
		,,Nevieme, čo to dievča dokáže," povedal Chris a všetci zase okamžite 
		zmĺkli. ,,Mike nás vedie už dlho. Je koľko krát krutý a neúprosný, ale 
		môže niekto povedať, že je ako vodca zlý?" 
		
		
		Ozvalo sa mrmlanie, že Mike je skutočne dobrý vodca, silný. 
		
		
		
		,,Tak vidíte," povedal Chris. ,,Možno to dievča ani nie je ako mi. Jej 
		matka bola obyčajná. A jediná úloha toho dievčaťa v našom živote bude 
		to, že ju Mike bude mať rád a tak do nej bude pchať prachy a bude tu 
		tráviť prázdniny." 
		
		
		,,Možno obmäkčí Mikovo srdce a budeme sa mať lepšie," uškrnul sa Seth.
		
		
		
		,,A možno," pokračoval Chris, ako keby ho Seth neprerušil, ale preťal ho 
		naštvaným pohľadom, načo Seth sklopil hlavu. ,,Bude ako mi, ako jej brat 
		a zaradí sa ako Mikova poddaná. A možno sa stane to, čo si myslí Mike. 
		Možno ho ona vytlačí z jeho miesta a mi sa skloníme pred novou paňou. 
		Neriešte to, nemá to zmysel, len čas ukáže, ako to bude," s tým sa zase 
		vrátil k prepínaňu programov. Vlastne všetci začali robiť to, čo robili 
		do chvíle než sa na mňa Carmen spýtala a zrazu obraz na izbu nahradil 
		šum, ako nahrávka skončila. 
		
		
		,,O čom sa to bavili?" pozrela som na Teda. 
		
		
		,,To ti nemôžem povedať," odvetil. ,,Musíš na to prísť ty sama a ja 
		chcem, aby si na to prišla. Nechcem, aby si bola klamaná, ale povedať ti 
		to nemôžem. Chcel som, aby si o tom začala uvažovať. Nehovor otcovi, že 
		som ti niečo ukázal. Mal by som veľké problémy." 
		
		
		,,Nepoviem," šepla som. Nechcela som ho nútiť, aby mi povedal o čo ide, 
		mala som pocit, že na to nemám právo, že mi naozaj pomohol viac, ako 
		mohol a je to iba na mne, ale už som vedela, že v tomto dome sa nachádza 
		nejaké veľké tajomstvo a ja musím prísť na to aké. Čo to predo mnou 
		všetci skrývajú? Vedela som, že som súčasťou toho tajomstva, len som 
		nevedela akého, teda zatiaľ. 
		
		 
		
		
		,,Tie kone sú veľké ako kone," povedala som s pohľadom upretím na 
		jedného z dvoch koňov, ktorých Ted osedlal a vyviedol zo stajne. Boli 
		krásne, ale hlavne obrovské, oba boli ryšavkasté. 
		
		
		,,To obvykle kone bývajú," povedal s nadvihnutím obočím. 
		
		
		
		,,Nemala by som sa učiť na poníkovi?" navrhla som. 
		
		
		,,Tých nemáme, ale možno sa tu niekde nájde koza, pokiaľ chceš niečo 
		menšie," navrhol Ted a ja som ho preťala zlostným pohľadom. 
		
		
		
		,,Na toto sama nevyleziem," frflala som s pohľadom na koňa. Ted pozrel s 
		úsmevom za mňa. 
		
		
		,,Chris, pomôž jej!" prikázal niekomu za mnou ja som sa prudko otočila. 
		K nám si to mieril archaniel sám. Jeho výraz bol neutrálny, keď mu Ted 
		dal rozkaz. Rýchlo som sa otočila späť na Teda. 
		
		
		,,On?" sykla som. ,,Ty nie si normálny," vrčala som potichu, tak aby ma 
		Chris nepočul. Ted mi venoval žiarivý úsmev a vyšvihol sa na svojho 
		koňa. 
		
		
		,,Potrebuješ pri vyliezaní pomoc," oznámil mi Ted nahlas, tak aby to 
		počul aj Chris. Chcela som sa otočiť na Chrisa a povedať mu, že to 
		zvládnem, ale zistila som, že je neskoro, lebo som zacítila Chrisovu 
		ruku na mojom ramene. 
		
		
		,,Musíte dať nohu do strmeňa," informoval ma temný, mrazivý hlas, ktorý 
		bol, ale zvláštne jemný. Prešla mnou triaška. Musel si to všimnúť, ale 
		nijako nezareagoval. Ja som tak veľmi vnímala Chrisa za sebou, že som mu 
		aj zabudla odseknúť, aby mi tykal. 
		
		
		,,Ja viem," zamrmlala som. Rukami som sa chytila sedla a nohu som 
		strčila do strmeňa. Vedel som, že sa musím vyšvihnúť a prehodil cez 
		sedlo nohu, keď som sa odrazila, zacítila som na bokoch Chrisove ruky, 
		aby ma istil. Podarilo sa a ja som pozrela na Chrisa pod sebou. Ten mi 
		zatiaľ podal vôdzku a od koňa trochu ustúpil, ale stále si ma pozorne 
		prezeral a vyzeralo to, že je ochotný okamžite ma zachytiť, keby som 
		začala padať. 
		
		Ja 
		som sa na koni usadila pohodlnejšie a môj kôň urobil dva kroky dopredu 
		Pustila som vôdzku a chytila sa sedla. ,,Nie čo robíš? Zostaň stáť!" 
		zahysterčila som, ale to už stál Chris zase pri koni a držal vôdzku.
		
		
		
		,,Nesmiete sa báť, lebo to zacíti a zhodí Vás," informoval ma ticho 
		Chris. 
		
		
		,,Tak nech stojí a ja nebudem hysterčiť," zamrmlala som. 
		
		
		
		Ted popchol koňa smerom k nám. ,,Chris, daj mi jej vôdzku, budem ju 
		ťahať," zachechtal sa Ted, asi sa bavil nad mojim sústredeným výrazom.
		
		
		
		Chris Tedovi vyhovel a podal mu ju. Ted si pritiahol môjho koňa k 
		svojmu, že sme boli bok po boku, teda on bol kúsok predo mnou. 
		
		
		
		,,Díky za pomoc, Chris," prepustil Chrisa Ted. 
		
		
		,,Ted, nechoďte ďaleko," varovalo ho zrazu Chris primračene a očami 
		röntgenoval neďaleký les. 
		
		
		,,Ideme len k jazeru," povedal Ted. ,,Prečo?" Ted sa zamračil tiež a 
		rýchlim pohľadom preletel les. 
		
		
		,,Pre istotu," šepol Chris, tak potichu, že som ho skoro nepočula a 
		myslela by som si, že ho Ted nemal šancu počuť vôbec, ale ten prikývol, 
		že mu rozumel. Chris hodil ešte jeden pohľad k lesu a vydal sa späť k 
		stajniam. 
		
		
		,,Mám sa pýtať?" otočila som sa na brata. ,,Alebo mi to nemôžeš 
		vysvetliť?" 
		
		
		,,Nepýtaj sa, nemôžem," pritakal mi Ted a popchol svojho koňa ťahajúc 
		mňa za sebou. Išli sme ďalej na rozľahlejšie priestranstvo a tam ma Ted 
		učil jazdiť. Väčšinu času mi nadával, ale neskôr som prišla na to, ako z 
		koňa nezletieť, ako držať telo a nechať koňa pokojne klusať tým smerom, 
		ktorým chcem ja. Z koňov sme zliezli pri jazere. Teda ja som z neho skôr 
		zletela, ako zliezla, ale to zletenie, bola aspoň trochu elegantné.
		
		
		
		Namočila som si nohy v príjemne vlažnej vode. ,,Jááj," pochválila som 
		si, ako mi nohy viseli z provizórneho móla. 
		
		
		,,Teba tá jazda nejako zničila," uškrnul sa na mňa brat a sadol si vedľa 
		mňa. 
		
		
		,,Bolí ma zadok," skonštatovala som. ,,A nohy mi zostanú do široka už 
		asi natrvalo." 
		
		
		,,Che, to sa prvýkrát stáva," prezrel si ma pobavene. ,,Aj tak si na tom 
		koni vyzerala občas hrozne smiešne, tak strnulo." 
		
		
		,,Rob si zo mňa srandu ešte chvíľu a dostaneš pohlavok," vyhrážala som 
		sa. ,,Vieš čo ti závidím?" môj tón sa zmenil. 
		
		
		,,Závidíš?" nechápal Ted a mračil sa, keď nad tým rozmýšľal. 
		
		
		
		,,Bojíš sa Mika, ale Chrisa nie," pozrela som na neho. ,,Mike mi nepríde 
		strašný, ale som dosť nervózna z Chrisa."  
		
		
		,,No ja Chrisa poznám skoro od malička a on bol vždy môj podriadený, 
		takže som nikdy nemal dôvod sa ho báť," mykol ramenami Ted. ,,Zato otca 
		to hej, ten mi dával dôvodov dosť." 
		
		
		,,Od malička? Veď ten chalan môže mať tak dvadsať," zamračila som sa.
		
		
		
		,,Vyrastali sme spolu," odvetil Ted. 
		
		
		,,Vyrastali?" pozrela som na Teda prekvapene. ,,A čo Chrisova rodina?"
		
		
		
		,,Zomreli, je to dávno," zamračil sa do jazera Ted. ,,A otec Chrisa 
		zachránil pred sirotincom s podmienkou, že bude pracovať u nás. Chris 
		prijal, nechcel ísť do decáku." 
		
		
		,,A decká práca otcovi nič nehovorí?" nadvihla som obočie. 
		
		
		
		,,Ťažko sa vynášanie odpadkov a utieranie prachu dá považovať za detskú 
		prácu," uškrnul sa Ted. ,,Otec ho, nakŕmil ho, ošatil, dal mu strechu 
		nad hlavou. Bol skoro ako jeho syn až na to, že dostával iné rodičovské 
		príkazy, ako ja." 
		
		
		,,Tak to je iné," primračila som sa tiež. 
		
		
		,,Prečo sa Chrisa bojíš?" spýtal sa ma zaujato Ted. 
		
		
		,,To nie je ani tak strach, ako skôr nervozita, áno to je to správne 
		slovo som z neho hrozne nervózna," pozrela som si na nohy vo vode. ,,On 
		je prosto nádherný, dokonalý. Viem, že ako chalan moje stanovisko 
		nechápeš, ale som z neho nervózna, ako by si bol asi ty, keby si uvidel 
		dokonalú babu," uškrnula som sa na neho. 
		
		
		,,Myslím, že chápem viac, ako si myslíš," šepol. Ja som sa primračila.
		Čo zase týmto myslel? ,,Páči sa ti," usmial sa na mňa. ,,Si z 
		neho nervózna, lebo sa ti páči." 
		
		
		,,Komu by sa nepáčil," potvrdila som mu jeho dedukciu. ,,Je dokonalí, 
		nepoznám ho ako človeka a pôsobí skôr nebezpečne, ako vtipne a milo, ale 
		aj tak. Je jednoducho...," nenechal ma dopovedať. 
		
		
		,,Fyzicky nádherný," uškrnul sa Ted. ,,Chris je vo svojej podstate 
		dobrák, len sa skrýva za ľadovou maskou a ľudí si k telu nepripúšťa. 
		Možno preto, že mu niekto ublížil," mykol plecami Ted. ,,O Chrisovi toho 
		veľa neviem je väčšinou tajomný." 
		
		
		,,Ako celé toto miesto," vzdychla som. 
		
		
		,,Asi máš pravdu," prikývol Ted. ,,Chcel by som ti povedať všetko, ale 
		nemôžem," pozrel na mňa strápene. 
		
		
		,,Pokoj, ja na to časom aj tak prídem," žmurkla som na neho a on sa 
		pobavene usmial. 
		
		Na 
		koňa, keď sme sa vracali k stajniam, som vyskočila úplne v pohode, ale 
		bála som sa zoskoku z neho. Už pri jazere som z neho viac-menej zletela, 
		bol jednoducho veľmi veľký. Vošli sme na koňoch až do stajne. 
		
		
		
		,,Ja z neho zletím," zamrmlala som si a zoskočila z neho. Naozaj by som 
		bola spadla, keby ma zozadu nezachytili dve silné ruky a ja som sa 
		zachvela. Prudko som sa otočila a bol to presne ten, čo som si myslela, 
		že to je. Chris ma obišiel chytil za ruku aj Teda, keď zoskakoval a 
		istil ho, aby nespadol. 
		
		
		,,Díky, Chris," povedal Ted. ,,Odsedlaj ich a vráť do boxov," povedal, 
		podišiel ku mne a spolu sme odchádzali na večeru. Aj keď som Mikeho 
		pravidlá nedodržiavala. Hladná som už bola, tak prečo tam neísť na čas.
		
		
		
		,,Rád ťa vidím," usmial sa na mňa Mike, keď sme si s Tedom sadli. 
		
		
		
		,,Neteš sa som tu len preto, lebo už som hladná," povedala som mu to 
		narovinu, aby si nemyslel, že som sa zrazu jeho pravidlá rozhodla 
		dodržiavať. 
		
		
		,,Nič iné som si ani nemyslel," usmial sa. ,,Teba človek pravidlami 
		nespúta, že je to tak?" 
		
		
		,,Ale áno spúta, ale nie hlúpymi pravidlami," odvetila som, keď predo 
		mňa Seth položil tanier. Viacerý po mne šľahli pohľadom typu, tá naozaj 
		nie je normálna, keď sa s ním takto baví. 
		
		
		,,Hlúpymi pravidlami?" zamračil sa Mike. ,,To, že niečo neuznávaš ešte 
		neznamená, že je to hlúpe." 
		
		
		,,Otec," oslovila som ho tak, ako som ho ešte neoslovila a on na mňa 
		prekvapene pozrel, Ted a služobníctvo mi tiež venovali zarazení pohľad. 
		,,Sú hlúpe preto, lebo ty nemôžeš niekomu pravidlami vsugerovať, či je 
		alebo nie je hladný. Raňajky o siedmej, obed o dvanástej, večera o pol 
		siedmej. To je hlúposť, iste telo si na takýto program zvykne, ale je to 
		blbosť. Každý deň sme hladný ináč, záleží na to čo cez deň robíme a 
		podobne. Preto si myslím, že je to hlúposť." Mike sa chvíľu tváril 
		nesúhlasne, ale nakoniec pokrčil ramená. 
		
		
		,,To je tvoj názor a ja ho akceptujem," povedal, načo po ňom celá 
		miestnosť hodila šokovaný pohľad. ,,Čo ste inak dnes robili?" spýtal sa 
		možno preto, aby to zahovoril. 
		
		
		,,Ted ma učil jazdiť, keď už tu mám tie kone," pokrčila som ramenami.
		
		
		
		,,Vážne a ako ti to šlo?" spýtal sa venujúc sa svojmu jedlu. 
		
		
		
		,,Ale celkom dobre, nie?" otočila som sa na brata. 
		
		
		,,Áno, dobre," prikývol Ted. 
		
		
		Vtedy do miestnosti vošiel Chris. Rýchlo sa k Mikovi nahol a niečo mu 
		šepol. Nerozumela som čo. Mike sa chvíľu mračil a potom Chrisovi niečo 
		šepol späť, ten prikývol a zase odišiel. 
		
		
		,,Nejaký problém?" spýtala som sa. 
		
		
		,,Nič závažné," usmial sa Mike a ja som vedela, že mám pred sebou ďalšie 
		tajomstvo. Nedala som to na sebe poznať, ale začínalo ma to štvať.
		
		
		
		Keď som sa večer zašila do izby uvedomila som si, že som na niekoho 
		zabudla. Larissa. Moja najlepšia kamoška, ešte nič nevie. Vynadala som 
		si do tupých husí a čapla som po mobile. Väčšinou sme si písali, len 
		SMSky, ale to čo som jej chcela povedať by sa do jednej SMS nezmestilo a 
		tak som vytočila číslo a dúfala, že bude mať na mňa desať minúť. 
		
		
		
		,,Áno," započula som v mobile Larissin hlas. 
		
		
		,,Ahoj, potrebujem ti nutne niečo povedať," vyhlásila som. ,,Kde si?"
		
		
		
		,,Doma, prečo?" nechápala. 
		
		
		,,Potrebujem, aby si šla do svojej izby, ak je momentálne prázdna a 
		sadla si," vyhlásila som. ,,Toto bude na dlhšie a ja nemám čas čakať, 
		kým sa stretneme. Potrebujem ti povedať niečo dôležité a ver mi, že mi 
		ani nebudeš chcieť veriť." 
		
		
		,,Sedím," vyhlásila. ,,Ale čo mi tak nutne potrebuješ povedať?" 
		
		
		,,Prepáč, 
		že som ti nezavolala skôr mala som ti zavolať hneď ten večer," 
		ospravedlnila som sa rýchlo. ,,Ja som len nevedela, kde mi hlava stojí a 
		sama som tomu neverila." 
		
		,,Čomu?" 
		povedala už trochu otrávene. 
		
		,,Môj 
		otec nie je môj otec," vyhlásila som. 
		
		,,Čože?" 
		teraz som jasne počula jej nechápaví hlas. 
		
		,,Terens 
		nie je môj otec. Pred dvoma dňami mi to naši povedali, lebo sa do mesta 
		vrátil môj skutočný otec volá sa Mike," a tak som brblala o Mikem, o 
		jeho pravidlách, o vile v ktorej momentálne som, o prachoch, ktoré mi 
		dal, o bratovi, o tajomnom Chrisovi, o Gardien, o Joshovi a Sethovi, o 
		ostatnom služobníctve koňoch a o ďalších veciach. Naozaj mi skoro 
		neverila a musela som jej sľúbiť, že už sa jej o tak dôležitej veci 
		nezabudnem zmieniť a tak sme sa rozlúčili s mojím opätovným, prepáč.