Po stopách vlkov

Autorka: Simča

4.

,,Ďalej," ozvalo sa spoza dverí a predtým než Ted vošiel ma schmatol za ruku a ťahal ma zo sebou, aby sa uistil, že pôjdem s ním.

Vošli sme do celkom veľkej miestnosti, nebola veľká ako moja izby, ale možno ten dojem vytvárali skriňami obložené steny, huňatý koberec na zemi a veľký dubový stvol s koženými kreslami. V jednom s tých kožených kresiel sedela Gardien a mňa sa zmocnil pocit, že tá baba tu nie je len slúžka a ten pocit nebol naozaj vôbec príjemný.

,,Destiny si musí zariadiť izbu. Potrebujeme peniaze," povedal Ted narovinu.

,,Samozrejme. Skoro som zabudol," prikývol Mike a pôsobil akoby na rannú hádku zabudol. Gardien si ma premeriavala pohľadom, ale nie nepriateľským ako včera a tak som bola pokojná, aj keď by na mňa tak čučať naozaj nemusela. Hľadela na mňa, ako keby na niečo čakala. ,,Dal som ti otvoriť účet," povedal Mike a strčil mi do ruky kartu aj s papierom, na ktorom bol napísaný kód.

,,Účet?" zareagovala som trochu pripečene.

,,Áno, si moja dcéra a tak ako môj syn máš v banke účet," primračil sa zamyslene Mike. ,,Máš tam viac ako Ted a to preto, lebo Ted si tie peniaze minul za tých osemnásť rokov, keď si tu ty nebola."

,,Mám viac ako Ted?" spýtala som sa prekvapene. ,,A koľko máš ty?" premietla som s úškrnom.

,,Niekoľko miliónov, prečo?" spýtal sa Ted.

,,Koľko?" vyšlo zo mňa skoro až hystericky. Ted sa zasmial.

,,Poď musíme ti zariadiť tú izbu," uškrnul sa Ted, schmatol ma za ruku a už ma ťahal von.

Po ceste von na nádvorie Ted vytočil na mobile nejaké číslo a oznámil Joshovi, že ideme do mesta a tak má pripraviť auto. Keď sme vyšli na nádvorie už tam postávalo čierne BMW.

,,Sedíš vpredu či vzadu?" spýtal sa ma Ted.

,,To je jedno, ako chceš ty," všimla som si, že Josh stále zostával v aute to znamenalo, že nám bude robiť vodiča.

,,Ja to ale neviem používať," mračila som sa naštvane pred bankomatom.

,,Daj to sem," povzdychol si Ted a strčil kartu do stroja naťukávajúc kód. Sledovala som ho pozorne, aby som si to pre budúcnosť zapamätala. Za chvíľu stroj vypľúval najväčšie bankovky.

,,Načo je nám toľko peňazí?" nechápala som.

,,Chceš svoju izbu kompletne prerobiť nie," mykol plecami Ted a znovu ma ťahal do auta, budem mu musieť pripomenúť, že nie som pes a ani decko, že trafím aj bez toho, aby ma stále ťahal.

Keď Josh zastavil v podzemných garážach bolo mi jasné, že sme v nejakom väčšom nákupnom obchode. Naša prvá zástavka bola v drogérie, Josh nám bol stále za pätami a ja som do košíka nahádzala pár nutných vecí na prežitie. Ako bol kondicionér, šampón, ktorý vyhovuje mojim vlasom, žiletky a pastu.

,,To nie je nákup. Chystáš sa žiť nadivoko do nejakej chaty?" pozeral zamračene do košíka Ted. ,,Zabúdaš, že máme plné vrecká peňazí a ty si môžeš kúpiť čokoľvek?"

,,Máš pravdu, prečo nie," vtedy mi to došlo, už sa nemusím obmedzovať nedostanem vynadané, že som prachy minula na sprostosti ktoré, ani nepoužívam a ktoré sú úplne zbytočné. Razom som do košíka začala hádzať mnoho ďalších vecí. Ďalšie šampóny, masky na vlasy, lesky, make-upy, aj keď som ich moc nepoužívala, laky, krémy a mnoho ďalších sprostostí. Razom bol košík plný a Josh skočil pre ďalší, lebo ja som ešte neskončila, ale brat sa začal tváriť spokojne až teraz.

Po drogérii sme zamierili kúpiť nejaké závesy a pár druhov obliečok, poväčšinou, boli hladké, čierne. Následne sme boli vybrať skrine a stoly s tmavého dreva, Ted sa dohadoval s obchodníkom, koľko by stál okamžitý dovoz, našla som aj veľké zrkadlo, ktoré sa mi páčilo, vybrali sme aj farby ktorými som chcela izbu natrieť, vybrala som si tmavú modrú. Skočili sme aj do elektroniky, kde som si vybrala telku, vežu aj notebook s tlačiarňou a ešte som si spomenula aj na budík, ktorý som ráno rozbila. Nakoniec sme vybrali ešte veľkú koženú sedačku.

,,To je myslím všetko," zamýšľala som sa nad svojou izbou a rozmýšľala som, čo by som tam ešte také chcela.

,,Máš plno skríň a políc, ale nemáš v nich veci," pripomenul mi Ted. Josh medzi časom odišiel, aby odniesol domou veci, ktoré sme už kúpil.

,,Fakt," mračila som sa. ,,Čo nejaké Cd," navrhla som.

,,Myslel som skôr oblečenie, ale ty si šéf," pokrčil ramenami Ted a už sa vyberal k ďalšiemu obchodu.

,,Vybrala som si svojich obľúbených spevákov, speváčky a kapely, aj keď som vedela, že niektoré z tých Cd si nikdy nevypočujem, ale Cdčká, ktoré som nakúpila by mohli zabrať jednu policu a nejaké knihy som kúpila tiež, boli to väčšinou tie čo som už mala doma, ale to mi bolo jedno, čo keď ma prepadne potreba prečítať si ich vo vile a nebudú po ruke, to som nemohla riskovať. Potom sme vyberali oblečenia a už sa k nám stihol vrátiť aj Josh s prázdnym autom, ktorý od nás preberal tašky a nosil ich dole do auta. Keď som mala už hŕbu oblečenia, Ted ma schmatol a potiahol do obchodu zo spodným prádlo.

,,Na toto by sa mi hodila skôr kamarátka," poznamenala som, keď som si vyberala spodnú bielizeň. Ted sa zachechtal.

,,Snáď sa predo mnou nehanbíš," uškrnul sa pobavene. Ted mi hodil pár fakt pekných kúskov, až som sa divila, ako môže mať chalan, taký dobrý vkus.

,,Ideme sem," vyhlásila som nadšene a potiahla som ho do hračkárstva.

,,Čo chceš tu?" nechápal.

,,Pár plišákov, aby zabrali miesto na policiach, kým neprídem na to, čím ich zaplniť," mykla som plecami.

Vošla som aj do bižutérie a zlatníctva v oboch som pár vecí kúpila.  

,,Keď budeš vyhadzovať prachy za zlato a šperky, tak budem za chvíľu po finančnej stránke viesť zase ja," uškrnul sa, keď som obrovské prachy nechala v zlatníctve a kúpila som si aj peknú šperkovnicu.

,,Nebudeš, pretože moje prachy budú uložené v tom, čo môžem kedykoľvek predať aj za väčšiu suma, ako som to kúpila," usmiala som sa na neho. ,,Cena zlata stále stúpa," pripomenula som mu. ,,Niečo mi do tej izby stále chýba. Mám pocit, že bude stále prázdna."

,,To bude, ale čo by si tam ešte chce...," nedovolila som mu dopovedať.

,,Koberec," došlo mi, keď som si spomenula na krémový koberec v izbe.

,,Tak to, aby sme sa vracali tak kde sme už boli," poznamenal Ted. Vybrala som si čierny koberec a tmavomodrým vzorom. ,,Tebe tá modrá a čierna nejako imponuje."

,,Nemudruj," samozrejme som si bola vedomá, že si musel všimnúť, že som si vyberala aj tmavé oblečenie, nie len zariadenie izby.

Keď sme sa vrátili domou bolo pol siedmej. Nakúpili sme naozaj šikovne, ale ja som nikdy nebola na veľké vyberanie. Bola som skôr typ, ktorý nabehne, vezme čo potrebuje a uteká ďalej. Vošli sme s Tedom do mojej izby. V mojej izbe bolo šesť chalanov, vedela som, že sú tu na to, aby mi pomohli rozložiť veci, lebo vysedávali medzi skriňami a čakali kým dôjdem. Koberec už bol na zemi a po koberci, ktorý to bol predtým nezostalo ani pamiatky, aj závesy boli vymenené. Vymenili to, čo vedeli, že tak budem chcieť na ostatné zatiaľ nesiahli len na mňa čakali. V izbe bol Seth, Tom, Josh sa k partii pripojil tiež, bol tam Zeeke a potom nejaký chalan ktorého som nepoznala a temný Chris. Keď som ho uvidela skoro som zamrzla, ale snažila som sa to nedať na sebe najavo.

Začala som chalanom hovoriť, kde čo chcem a oni sa pustili do roboty. Najprv som im chcela pomôcť, ale Ted ma stiahol na posteľ s tým, aby som ich len dirigovala a nemotala sa im pod nohami, tak som počúvla. Chalanom išla práca od ruky a ako keby nemali s ťažkými skriňami žiadny problém, ale keď prišlo na vybaľovanie malých vecí a ich umiestňovanie. Poslala som ich preč, že to si už urobím sama.

,,Keby si niečo potrebovala budem na chodbe," povedal mi Seth a vyšiel von.

,,Tak isto," povedal Josh a pozrel na Teda.

,,Čo tak isto?" nechápala som, a tak som sa otočila na Teda, keď chalani odišli.

,,Keby som niečo potreboval, tak bude len tu," pokrčil ramenami Ted a vzal do rúk veľkého, plišového zajaca. ,,Je to môj osobný sluha, tak ako je tebe Seth."

,,My máme osobných sluhov?" spýtala som sa prekvapene.

Ted vzdychol. ,,Áno, čo si si myslela, že tu ráno Seth robil. Má ťa na starosti, tak ako Josh mňa," povedal to trochu zvláštne, ten podtón horkosti som nechápala.

,,To je fajn, asi," primračila som sa. ,,Z čoho si taký zdeptaný?" nerozumela som mu.

,,Ale to je jedno," mykol plecami Ted. ,,Uložíme tie veci," ukázal rukou na hromadu oblečenia a ostatných vecí. Prikývla som a postili sme sa do roboty. Zistila som, že do kúpeľne už naozaj nič nepotrebujeme. Skvelo som obložila police rôznymi výrobkami z drogérie.

Asi o ôsmej mi zazvonil mobil a ja som si spomenula, že som našim sľúbila, že im zavolám a neurobila som to. Zabudla som, no čo už. Zdvihla som mobil a nechala Teda ďalej ukladať veci, ale keď si všimol, že som mobil zdvihla zastavil svoju činnosť a pozoroval ma.

,,Ahoj mamy," pozdravila som sa. ,,Mama mi volala z Terensovho mobilu. Mala som dojem, že som na reproduktory, asi aby ma počul aj otec. U mňa v izbe bolo také ticho, že ja som reproduktor dať, ani nemusela a Ted počul každé slovo mojej matky.

,,Povedala si, že zavoláš," vytkla mi.

,,Ja viem, prepáč, ale bola som v meste a mala som prácu zo zariaďovaním izby, dostala som tu izby, verila by si," oznámila som jej nadšene, aby pochopila, že sa tu mám dobre a že sa mi tu zatiaľ páči.

,,Vlastnú izby? Má Mike veľký dom?" zaujímala sa mama a razom už nie tak napätím hlasom.

,,Dom? Nie, má vilu, žije je v obrovskej vile plnej služobníctva a drahých aut. Je to pracháč," oznámila som zo smiechom. ,,Ale to nie je také podstatné. Podstatné je, že mám super brata. Naozaj je hrozne fajn," hovorila som nadšene ďalej, lebo čím nadšenejšia som bola ja, tým nadšenejšia a pokojnejšia bola ona. Ted sa na mňa pri zmienke o ňom žiarivo usmial.

,,Takže brat je fajn?" spýtala sa mama na niečo, čo už vedela.

,,Je super a ešte k tomu ty
čo sa starajú o dom sú väčšinou chalani, hrozní fešáci. Mám tu naozaj zaujímavý výhľad," drmolila som ďalej. ,,A máme aj kone a videla som tu aj pár mačiek."

,,Takže sa máš dobre?" viac konštatovala, ako sa pýtala.

,,No jasne, ráno som sa trochu pohádala s Mikem, lebo chcel, aby som bola o siedmej hore, ale to sme si vyriešili," usmievala som sa do mobilu. ,,Ale inak sa mám dobre, veď som ti dokonca zabudla zavolať. Je tu veľmi fajn. Až prídem domov budem ti rozprávať."

,,Dobre, už sa teším, tak zavolaj zajtra, keď zabudneš zavolám ja. Tak ahoj," rozlúčila sa som mnou.

,,Ahoj," povedala som nadšene späť.

Keď sme mali všetko hotové bolo už deväť preč. Povedali sme Joshovi a Sethovi, našim osobným sluhom, to sa mi celkom páčilo, aby nám doniesli nejaké jedlo. Potom sme si pozreli na mojej novej telke nejaký film a potom sa Ted odporúčal do svojej izby. Ja som sa umyla a nahádzala som špinavé veci do koša na prádlo, čo ma prekvapilo, bol prázdny, to znamená, že moje včerajšie veci niekto odniesol. Žeby to niekto hneď pral.

Vyšla som z kúpeľne a mykla som sa. Predo mnou stál Mike a obzeral si izbu.

,,Takže ju chceš ešte vymaľovať?" spýtal sa, ako si ju obzeral. Ja som si sadla na posteľ.

,,To je plán," prikývla som a vtedy sa Mike konečne pozrel na mňa.

,,Ako bolo v meste?" spýtal sa a sadol si na kraj postele, zatiaľ čo ja som vliezla do stredu.

,,Dalo sa," dala som mu zase suchú odpoveď. Prečo je tu. Chce sa snáď o niečom baviť. Je Seth za dverami? Pomohol by mi keby niečo? Áno, bol to môj otec, ale bol to hlavne cudzí chlap, ktorého som ráno asi naštvala a vzhľadom na to, že sa ho bál aj jeho syn nemohla som vedieť, či netrpí násilníckymi sklonmi.

,,Ty sa ma bojíš?" spýtal sa. Odkiaľ ten parchant zase vie, že som z neho nervózna.

,,Mala by som?" vrátila som otázku a Mike sa zasmial.

,,Zase to robíš. Zase odpovedáš na otázku otázkou," usmial sa. Ten úsmev bol prívetivý nebol nebezpečný.

,,Čo už, stáva sa," odvetila som a kútik úst mi zacukal, lebo jeho tvár bola mojou odpoveďou pobavená. Vtedy sa jeho ruka ku mne natiahla, mala som nutkanie ucuknúť, ale neurobila som to, nechcela som, aby si myslel, že sa ho bojím, aj keď teraz som sa bála. Možno zbytočne, ale bála. Nechala som sa ním potiahnuť k sebe. Jeho ruka ma pohladila po tvári.

,,Si my podobná," zamrmlal. ,,Si mi podobná viac ako tvoj brat. A hlavne silnejšia, asi to budeš ty."

,,Čo budem ja?" spýtala som sa dúfajúc, že sa mi hlas netrasie, ale on sa usmial.

,,Nechaj tak, len blábolím," šepol. Pritiahol si moju tvár bližšie a dal mi bozk na čelo. ,,Spi už je neskoro," s tým vstal a opustil moju izbu. Tak toto bolo divné, aspoň tie reči určite.