Po stopách vlkov

Autorka: Simča

3.

,,Vstávaj je ráno," po izbe sa rozlieval chlapčenský hlas. Ja som sa mykla zo spánku a videla som, že ten kto vtrhol do izby bol Seth, ale videla som ho len do vtedy než odtiahol škaredé, tmavé, zelené závesy a dnu udrelo pichľavé, slnečné svetlo, ktoré ma oslepilo. Rýchlo som schovala hlavu pod perinu a kukla na hodinky a vtedy sa ma zmocnila taká nálada, že sa veľmi ľahko mohlo stať, že sa ocitnem vo večerných správach a titulok v novinách bude: Umlátila mladíka stolnou lampou.

,,Zatiahni tie závesy," sykla som spod periny.

,,Prepáč, nemáš rada keď ťa budí slnečné svetlo? Tak ako ťa mám budiť vodou alebo tebou stačí zatriasť," počula som, ako zatiahol závesy a vedela som, že sa usmieva, aj keď som spod periny ešte nevykukla. ,,Je pol siedmej," zavrčala som, ako podráždený doberman.

On si asi môj tón nevšimol lebo hrdo vyhlásil. ,,Ja viem. O siedmej sú raňajky je načase vstávať," ten úsmev som doslova cítila. Čože to povedal? O siedmej sú raňajky? Ja neraňajkujem o siedmej, ale raňajkujem vtedy, keď vstanem a vstávam, kedy chcem obzvlášť, keď sú prázdniny.

Vyliezla som spod periny a zamračila som sa tak škaredo, že jeho úsmev razom zmizol. ,,Vypadni," sykla som ako podráždená kobra. ,,Padaj von!"

,,Ale tu sa raňajkuje...," nedopovedal nedala som mu príležitosť. Schmatla som budík zo stola a šmarila ho po ňom. Seth sa mu vyhol, ale už aj stál pri vchodových dverách. ,,Ale...," začal znovu, ale ja som schmatla zo stola ďalšiu vec, myslím, že to bol svietnik, ale to ma až tak nezaujímalo a šmarila to po ňom. On ale rýchlo vybehol von a zavrel dvere a tak svietnik narazil už do zavretých dverí. Ja som sa s pocitom zadosťučinenia zahrabala do teplučkých perín a behom pár minút som zase spala. Spalo sa tu naozaj dobre.

Keď som sa zobudila druhýkrát, čapla som po svojom mobile a zistila som, že je za desať dvanásť. Chvíľu som sa ešte prevaľovala a nakoniec som vstala. Obliekla som sa a vydala som sa von. Najprv som zaklopala na bratovu izbu, ale bolo ticho tušila som, že on už vstal.

Vydala som sa teda na chodbou k jedálni. Našla som ju za chvíľu predsa len som si niečo zo včerajšej prehľady pamätala.

,,Dobré ráno," pozdravila som s úsmevom, keď som vošla do jedálne, otec aj brat tam boli. Otec sedel na čele stola a evidentne obedoval. Ted sedel po jeho boku ďalej od otca a tiež sa rýpal v tanieri na ktorom bolo mäso. S úsmevom som si sadla oproti bratovi. Ten sa na mňa pozrel a potom hodil nervózny pohľad na Mika. Ani jeden sa mi nepozdravil, ale ja som sa rozhodla to ignorovať nechcem, aby si mysleli, že ma to rozhodilo, ale už som tušila, že som vyviedla niečo, čo som nemala, ale rozhodla som sa tváriť, že je mi putna, čo som urobila, aj keď som úprimne nechápala, čo som vyviedla. Videla som v miestnosti tú blondínu zo včera, Gardien, Toma a ešte nejakého chalana, ktorého som zatiaľ nepoznala. Zozadu predo mňa položil tanier s mäsom, ktoré jedli aj otec s bratom Josh, toho som si všimla až teraz. ,,Díky," pozrela som na mäso a vyzeralo to, že som tým Josha prekvapila. ,,Ale toto nechcem," povedala som a vtedy zdvihol tvrdý pohľad na mňa Mike a viacerý v miestnosti nervózne pozerali raz na Mika a raz na mňa. ,,Ja neraňajkujem mäso. Nenašiel by sa dole nejaký keks plus kakao," usmial som sa na Josha.

,,Ale teraz obedujeme, neraňajkujem," ozval sa zrazu tvrdo Mike a ja som už tušila blížiacu sa hádku. Josh vyzeral, že nevie čo má robiť a hľadel to na Mika to na mňa. Ted s ostatnými v miestnosti tiež preskakovali pohľadom. ,,Raňajkujeme o siedmej. Môžeš mi povedať kde si o siedmej bola?"

,,V posteli," odvetila som pokojne a vyrovnane. Ostatný vyzerali, že sa Mika boja, ale ja som strach necítila a to vôbec žiadny, bolo to ako debatovať s hocikým, kto ma začínal štvať.

,,Prečo si bola v posteli, keď si mala byť tu? Seth mi povedal, že si ho vyrazila z izby," bolo mi jasné, že tento jeho sykot asi obvykle na tých, čo boli v dome zaberá a asi čaká, že poslušne skloním hlavu, ospravedlním sa a zajtra tu budem o siedmej ako na koni. Tudle, to sa prerátal.

,,Vyrazila som ho z izby, lebo ma budil o pol siedmej cez prázdniny a bola som v posteli preto, lebo som tam byť chcela," informovala som ho a mala som, čo robiť, aby som nezvýšila hlas. Naše obecenstvo v podobe môjho brata a služobníctva na mňa pozerali ako na cvoka. Tušila som, že si nikto nedovolí takto sa s Mikom rozprávať, ale mne to bola naozaj šumák.

Mike vstal a rukami sa podoprel o stôl a naklonil sa mojím smerom, ale ja som bola od neho skoro dva metre a tak mi to až také pôsobivé neprišlo. Ted sa ale prikrčil a služobníctvo ani nedýchalo. ,,Raňajky sú o siedmej a ty tu ráno o siedmej budeš. V tomto domu platia určité pravidlá, ktoré ty budeš dodržovať," zvrčal. Mala som pocit, že sa Ted pod otcovým hlasom zachvel, ale ja som nadvihla obočia a moje pery sa vykrútili skoro do úsmevu. Vstala som a ruky som položila na stôl rovnako ako Mike a naklonila som sa k nemu.

,,Nie," sykla som. Ted sa už ani nesnažil predstierať, že sa venuje jedlu, hľadel na mňa vykoľajene, ako aj služobníctvo. Ja som si dala ruky zo stola, vystrela som sa a založila som ich na prsiach.

,,Čo si to povedala?" sykol otec tiež šokovane, teraz som už mala potvrdené, že jemu nikto nevzdoruje.

,,Vravím, že nie," precedila som zúrivo cez stisnuté zuby. ,,Musím ti pripomínať, že ja som už bola plnoletá, normálne by to nič neznamenalo, ale ty si tu pre mňa celých osemnásť rokov nebol. Nemáš právo mi niečo prikazovať, už tu nejde o to, či ma ty prijmeš za dcéru už mi nie sú štyri. Dnes ide o to, či ti učiním tú poctu, byť mi otcom," môj hlas sa zvyšoval. ,,Teraz to poviem na rovinu aj tebe, aby to bolo jasné," Mike na mňa hľadel v šoku, ako aj celá miestnosť. ,,Pre mňa tvoje pravidlá neplatia, budem rešpektovať tie pravidlá, ktoré budem chcieť. Keď sa rozhodnem vstať o pol siedmej budem hore o pol siedmej, keď sa rozhodnem vstať o jedenástej, budem hore o jedenástej, keď sa rozhodnem vstať o štvrtej, budem hore o štvrtej, pokiaľ sa rozhodnem celý deň nevyliezť z postele, tak z nej jednoducho nevyleziem, ak vstanem uprostred noci, budem hore v noci. Raňajkovať budem, kedy chcem a čo chcem, ako aj obedovať , či večerať, ak sa nerozhodnem ináč. Tvoje pravidlá môžu tak platiť pre tvojho syna o ktorého si sa celý život staral, ale ja tvoje pravidlá rešpektovať nemusí a keď sa mi nebudú páčiť, tak ani nebudem. A pokiaľ trváš, aby som ich dodržovala povedz mi to hneď a následne môžeš zaparkovať pred barákom auto a ja sa zbalím a okamžite sa vraciam domou a potom ma už neuvidíš to mi ver," môj hlas sa stal znovu sykotom. Mike vyzeral, že neviem, čo má robiť, služobníctvo aj Ted na mňa ďalej hľadeli vyjavene. ,,Rozumie si?" spýtala som sa, keď Mike mlčal už príliš dlho.

,,Áno, rozumieme," dostal zo seba z ťažka a znovu si sadol za stôl venujúc sa svojmu tanieru, aj keď zvláštne dreveno.

,,Výborne," povedala som s úsmevom, zdvihla som svoj tanier s jedlom a strčila som ho Joshovi do rúk. ,,Kakao a keks, prosím," usmiala som sa milo. Josh šokovane prikývol a zmizol v prvých dverách.

Všetci sme počas jedenia mlčali, aj keď som si všimla, že Ted má čo robiť, aby sa nezačal smiať, keď som Teda uvidela, tiež som mala pocit, že sa každú chvíľu rozosmejem, ale snažila som sa držať kamennú tvár. Keď otec dojedol odporúčal sa preč bez slova a vtedy Ted vyprskol, ruku si položil na ústa a smial sa. Pri pohľade na smejúceho sa brata som to nevydržala ani ja a začala som sa smiať tiež.

,,Videl som toho už veľa, ale to aby nášho otca niekto zosadil, tak to ešte nie," smial sa Ted pobavene ďalej.

,,Ja to nechápem, prečo sa ho všetci tak bojíte?" pozrela som na brata stále tomu nerozumejúc.

,,Máš pravdu, nechápeš to," odvetil a bolo mi hneď jasné, že nemá v pláne mi to vysvetliť, ale veľmi mi to nevadilo, veď ja na to časom prídem.

Ted mi dnes robil exkurziu po pozemkoch, keď som sa dozvedela, že majú viac ako dva kilometre štvorcové padla mi sánka, skoro doslova. Zistila som, že na pozemkoch sa nachádza malé jazero, to že garáž mám plnú luxusných áut a to, že máme stajne plné koňov. Ted ma práve viedol popri otvorených, drevených dverách do stajne, keď som ho uvidela. Bol ako zo sna. Nie môjho sna, ale naozaj vyzeral ako keby si ho niekto vysnil, taký nádherný chalan predsa existovať nemôže. Zarazila som sa a zostala na neho hľadieť ako blbá, ešte šťastie, že mi nevenoval žiadnu pozornosť.

,,Takže ty si si všimla Chrisa?" ozval sa za mnou Tedom smiech.

,,Koho?" spýtala som sa priškrtene a skoro bezhlasne.

,,To je Chris," ukázal na chlapca v stajni. Znovu som len otvorila a zatvorila ústa ako ryba na suchu. Tento chalan bol príliš dokonalí, aby nebol len výplodom mojej fantázie, teda až na to, že keby som si ja predstavovala dokonalého chalana bol by to asi zelenooký, bledohnedý až blonďavý chalan. Ale tento chlapec nemal rozhodne vlasy bledé a oči zelené nemal už vôbec. Bol ako temný anjel, archaniel, nádherný, dokonalý a temný. Chlapec predo mnou nemohol mať viac ako dvadsať rokov. Tento chalan už od pohľadu vypadal nebezpečne. Mal na sebe čierne rifle s vybíjaným opaskom na ktorom viseli reťaze rôznej šírky a dĺžky a na nohách mal čierne tenisky. Ale jeho oblečenie nebolo to zarážajúce. Zarážajúce bolo, že chlapec mal neprirodzene bledú kožu, čierne oči, až sa mu leskli a vlasy tak čierne, že keď sa mu do nich oprelo svetlo preletel cez nich odtieň atramentovo modrej a jeho vlasy boli dlhé a rovné, zostrihané postu pne, až mu siahali pod bradu. Nemal na sebe tričko a tak som si mohla všimnúť dlhé, húževnaté svaly, ktoré sa mu ťahali pod kožou, dokonale tvarované brucho silné ruky. Dúfala som, že som už zavrela ústa, lebo som si tým nebola istá, vnímala som len toho chalana a Teda ako sa vedľa mňa pochechtával. Archaniel bol v stajni a prehadzoval, seno do jedného z boxov. ,,Chceš sa s ním zoznámiť?" spýtal sa ma Ted a to ma vytrhlo zo zamyslenia.

,,Si sa zbláznil," sykla som. ,,Čo by som mu asi tak povedala? Keď ho zavoláš zakokcem sa," sykla som v hrôze.

,,Je to iba chalan, aj keď dokonalí," šepol vedľa mňa Ted a ja som sa na neho prekvapene otočila. ,,On je jeden z otcových najvernejších," povedal rýchlo Ted, aby zahovoril predošlú poznámku v ktorej skôr zaznieval obdiv ako trpkosť. Myslela som si, že Ted bude skôr nešťastný, že aj keď je krásny pri tom chalanovi bledne, ale on to povedal skôr obdivne

,,Najvernejších?" tak túto poznámku som nechápala to majú aj najvernejšieho sluhu, či čo?

,,To je zložité, to nerieš," povedala Ted a odchádzal od stajní smerom k vile.

,,To nerieš to je zložité?" zopakovala som štiplavo. ,,Otcov najvernejší, otca sa každý bojí," syčala som, keď som išla Tedovi za chrbtom. ,,Čo to má prosím ťa znamenať? Ste snáď mafia?"

,,Destiny," vzdychol Ted, prudko sa na mňa otočil a tým sme obaja zastavili. ,,Nerieš to, prosím. Ja ti nemôžem povedať nič a nikto tu, ti nič neprezradí. Musí ti to povedať otec a to povie, až vtedy, keď to uzná za vhodné a ja sa bojím, že ti to povie," posledné slová šepol a pozrel do zeme.

,,Prečo sa bojíš, že mi to povie?" nechápala som. ,,Nech je to už čokoľvek."

,,Nechcem byť viac sám," odvetil a zase sa vydal k domu.

,,Prečo by si mal byť sám?" nechápala som. ,,Mňa nestratíš. Si fajn a ja keď ma Mike naštve a ja ho už nebudem chcieť nikdy vidieť, tak mi dvaja v kontakte zostaneme. Sľubujem. Budeš mať moje číslo, môžem ti ho hneď dať a e-mail ti dám tiež a môžeme sa stretávať a ...," nevedela som, čo by som ďalej povedala, ale ani nebolo treba, lebo Ted sa na mňa znovu otočil.

,,Vážne?" spýtal sa s nádejou.

,,Pozri otcovi dám kopačky kedykoľvek, keď ma naštve, ale ty sa ma už nezbavíš s tým nepočítaj," usmiala som sa a vtedy Ted urobil niečo, čo som nečakala a čo by ma nenapadlo, vrhol sa mi okolo krku. Musela som sa zasmiať na chalana reagoval vážne smiešne, ale vďačne som mu objatie opätovala.

,,Prepáč," pustil ma a ospravedlňujúco na mňa pozrel.

,,Mne to nevadí," usmiala som sa. ,,Len som to nečakala."

,,Nechcela by si dnes ísť do toho mesta? Začneme pracovať na tvojej izbe," usmial sa na mňa a asi chcel to objatie zahovoriť.

,,Jasne môžeme," súhlasila som nadšene a potom ma to trklo. ,,Vlastne ja nemám aj deravý groš."

Ted sa zasmial. ,,Máš otca miliardára a trápia ťa peniaze, ale netrep," povedala a znovu sa vydal k domu, bola som mu v pätách.

,,Ale ako si si všimol ja som sa s otcom ráno pohádala a ako si mám od neho asi pýtať peniaze, keď som mu pre dvoma hodinami povedala, že sa nebudem riadiť jeho pravidlami, ale jeho prachy chcem," hovorila som zanietene.

,,Ale on ťa sem pozval a jeho povinnosťou je o teba sa postarať," povedal Ted a mieril si to cez nejakú chodbu vo vile. No všetky chodby som si nezapamätala. V tom sa zastavil a zaklopal.