Po stopách vlkov

Autorka: Simča

23.

,,Chris, nie," zavelila zrazu prestrašene Gardien, ale temný anjel si ju nevšímal. Prudko otvoril moje dvere, schmatol ma za ruku, doslova ma vytiahol z auta a následne ma šmaril o auto. Zasykla som, keď som chrbtom narazila do predných dverí auta. ,,EŠTE RAZ SA OPOVÁŽIŠ ZDRHNÚŤ A ...!" kričal na mňa Chris, ale ja som takéto jednanie nezniesla a tak som ho prerušila rovnakým hlasom, ktorý sa ozýval lesom. Rozmýšľala som či takto našu hádku nebudú počuť aj Sam s Larissou.

,,ZDRHNEM KEDY BUDEM CHCIEŤ! POKIAĽ SA MI PODARÍ ZDRHNÚŤ, TAK ZDRHNEM! A KEĎ NA MŇA EŠTE RAZ SIAHNEŠ, TAK TI GARANTUJEM, ŽE SI TO SCHYTÁŠ!" zrevala som späť a strčila som do neho, aby som sa mohla odlepiť od auta a chcela som sa naštvane vydať smerom k vile. Neprešla som ani dva kroky a on ma zase zdrapol za ruku, ale teraz, prvýkrát za celý ten čas to nebol dotyk bezbolestný. Naopak bolelo to, tuho ma zdrapol a držal. ,,AU, CHRIS PUSŤ, MA TO BOLÍ," zvreskla som na neho a pokúsila som sa mu ruku vytrhnúť.

,,Chris! Pusť ju ti šibe!" zrevala po ňom teraz už aj vystresovaná Gardien.

,,Tu si môžeš vrieskať koľko chceš!" oznámil mi rozzúrene a stále ma nepúšťal a stisk nepovoľoval. ,,My dvaja sa pohovoríme!" zvrčal.

,,Nie, nepohovoríme, lebo sa s tebou nechcem rozprávať nemám ti čo povedať!" zasyčala som sťa rozdráždený štrkáč. ,,Pusť ma!" rozkázala som už pokojne aj keď zamračene.

,,Na to zabudni mi dvaja si pohovoríme a keď nevieš ako sa správať, tak ťa to budem musieť naučiť!" zazúril znovu.

,,Chris, pusti ju," šepla Gardien za jeho chrbtom a snažila sa hovoriť pokojne, ale v jej hlase bolo cítiť úzkosť. Čoho sa bála, že by mi archaniel mohol ublížiť? Žeby mohol stratiť nervi úplne a niečo mi urobiť? Ja som sa ale nebála, držal ma za ruku a ja som bola tesne pri ňom tušila som, že keby ma udrel on, tak by som sa z toho asi tak ľahko nespamätala, ale ja som sa nebála, nebála som sa, že ma udrie, nebála som sa, že mi urobí čokoľvek, čo by mi mohlo ublížiť, ale Gardien evidentne môj názor nezdieľala.

,,Poviem to ináč," hovorila som stále zamračene, ale úplne pokojne, ako keby som to vysvetľovala decku. ,,Ty patríš Mikovi a ja osobne nepočúvam ani Mika a teba už vôbec nie. Keď na mňa ešte raz siahne, Chris, poviem Mikovi, že si ma udrel, že kvôli tebe a kvôli tvojmu zachádzaniu so mnou mám modriny," významne som pozrela na jeho ruku na mojom predlaktí, pustil ma. ,,A keď ešte raz na mňa zdvihneš hlas oľutuješ to," s tým som sa zvrtla na päte a odchádzala som k vile pomedzi smrekové a lipové stromy. Nevedela som prečo ma páve teraz napadlo, že som sa nikdy nezaujímala o to, že je tu veľa smrekov na to, že sme ešte neboli v takej výške, aby tu na divoko rástli, asi som si len chcela zamestnať myseľ, keď som sa blížila k vile. Nechcela som myslieť na Chrisovo zachádzanie som mnou. Len v kútiku mysle som si uvedomovala, že Gardien Chrisovi niečo naštvane hovorí.

Vedela som presne, čo teraz urobím. Chcela som Chrisa vytrestať. Kam, že som to išla? Za kým? Za Mikom. Chcela som dať Chrisovi príležitosť ma nájsť a keď to stihne do dvoch hodín plán bol taký, že sa o tom Mike nedozvie, ale keďže sa ku mne Chris správal, tak ako sa správal zlosť vo mne prevážila. Chcela som sa pomstiť. Chcela som ho vytrestať za to ako si dovolil som mnou zaobchádzať. Takto sa ku mne správať nebude.

,,Des? Čo sa stalo?" spýtala sa Larissa, ktorá čakala so Samom na nádvorí, keď videla môj výraz, netuším ako som sa tvárila. Nevedela som, či sa mi v tvári zračí zlosť, hnev, nenávisť, či je môj výraz úplne neprítomný, či som smutná, či sa tvárim previnilo alebo rozpoltene. Naozaj netuším ako som sa tvárila, lebo som sa cítila prázdna, bez emócii. Nevedela som preglgnúť, že si na mňa Chris dovolil kričať, že bol ku mne hrubý, ale ja som naozaj necítila zlosť, ani hnev, necítila som nič. Nevedela som, čo chcem urobiť, ale zrazu tá otupenosť emócii zmizla a mňa sa zmocnila čistá pomstychtivosť. Moja zranená pýcha urobila svoje, aj keď som hádku vyhrala, dnes mi to nestačilo.

,,Kde je Mike?" spýtala som sa.

,,Ja neviem, Destiny, čo sa stalo?" nástojila si na otázke Larissa, ale ja som jej neodpovedala namiesto toho som sa pozrela na vilu.

,,Mike!" vykríkla som a uvedomila som si, že v mojom hlase je zlosť. Mike ako keby stál pri vchodových dverách a na môj výkrik čakal, lebo za pár sekúnd vyšiel na nádvorie.

,,Čo je? Čo vrieskaš?" primračil sa a išiel smerom ku mne. Periférnym videním som videla, ako Seth zatiahol do dvora auto v ktorom sme s Gardien a Chrisom prišli. Chris a Gardien tiež práve došli na nádvorie.

,,Z Larissou sme zdrhli z pozemkov," oznámila som Mikovi a videla som ako Gariden s Chrissom stuhli.

,,Čože ste?" zvrčal nebezpečne

,,Chceli sme vedieť," pokračovala som, ako keby nič nepovedal, ako keby nezdvihol hlas. ,,Ako je tento pozemok zabezpečený, keďže viem ako si posadnutý bezpečnosťou. Zdrhli sme úplne v pohode a Chrisovi trvalo vyše hodiny nás nájsť," oznámila som mu to úplne pokojne. ,,Chris mal asi vtedy inú zábavu, ako to, že ma má strážiť.

,,Christopher," zahrmel otec a Chris stuhol ešte väčšmi. ,,Gardien," predrala sa z Mikových pier zlosť aj na ženu vedľa Chrisa. ,,Ku mne?!" zavelil im a jeho výraz bol vážne naštvaný. ,,Ako ste utiekli? Kde hovoríš, že to bolo jednoduché?" otočil sa otec na mňa, kde Chris s Gardien pristúpili k nám.

,,Jednoducho, preliezli sme plot," oznámila som mu z rukami skríženými na prsiach. Mikova tvár znovu nadobudla zúrivosť a otočil sa ku Gardien.

,,TY MÁŠ NA STAROSTI OCHRANU VILI A OBYČJNÉ DIEVČA TI UJDE!" zreval na ňu a Gardien sa prikrčila.

,,Pane ja sa ospravedlňujem, ja neviem ako mi to mohlo uniknúť," skuhrala Gardien, bola to dobrá pomsta za knižnicu, ale Gardien nebola tá ktorú som túžila vytrestať.

,,Chris sa príliš bavil s Marissou, aby si všimol môjho odchodu," nechcela som, aby si to Gardien schytala nejako veľmi za nič extrémne nemohla, aj keď som ju rada nemala, bola som spravodlivá, teraz za nič nemôže. Otec najprv pozrel na mňa a potom zúrivo na Chrisa.

,,TKŽE TEBE SA MARISSI ZACHCELO A SVOJU POVINNOSŤ SI SI NEKONAL," zvreskol Mike a aj Chris, tak isto ako pred chvíľou Gardien sa prikrčil pod naštvaným výrazom svojho šéfa.

,,Tak to nebolo, Mike," Chris sa pokúsil obhájiť. ,,Ako som mal vedieť, že ju napadne taká blbosť ako je preliezanie plota. Dával som pozor. Urobili si piknik a mi sme sa k nim pripojili. Nevedel som, že urobia takú blbosť, tak som im až toľko pozornosti nevenoval. Ona utiekla a dostanem za to ja?"

,,MOJA DCÉRA ROBÍ HLÚPOSTI A TEBA SOM POVERIL JEJ STRÁŽENÍM PRÁVE PRETO, ALE KEĎ SI UŽ ÚPLNE NESCHOPNÝ...," reval po ňom Mike.

,,Nie, Mike, môžeš sa na mňa spoľahnúť, veď to vieš," zaskuhral Chris.

,,Mohol som sa, ale teba zdá sa teraz viac trápi, ako dlhú sukňu má tvoja kolegyňa Marissa," sykol Mike, hoci teraz už hovoril potichu jeho hlas bol hrozbou.

,,Tak to nie je, Mike, musíš mi veriť," zaprosil temný chlapec. Zdalo sa, že i Mike nie len Harper, ktorý teraz celé divadlo pozoroval od dverí, keď započul krik prišiel sa aj s Tedom pozrieť, čo sa deje, má pre Chrisa slabosť. Ale mne to nestačilo, oheň strácal silu, ja som nebola spokojná a tak som sa rozhodla prihodiť ešte jedno drevo do ohňa.

,,Mike, ešte by som ťa mohla poprosiť, aby si mu povedal," ozvala som sa a všetci na mňa pozreli a čakali, čo poviem, videla som, že Chris ma pohľadom zaprisaháva, aby som už mlčala, ale ja som chcela pomstu a teraz ma nezaujímalo aké problémy mu narobím. ,,Aby sa ku mne nechoval tak hrubo. Nechcem aby po mne kričal a už vôbec nechcem, aby sa po mne sápal, mám po tom modriny. Určite budem mať modrinu aj tu," ukázala som si na predlaktie. ,,Keď ma tak surovo chytil bolelo to," zaskučala som a urobila som na otca smutný kukuč, ale ten bol zbytočný, lebo Mike sa s každým mojim slovom tváril rozzúrenejšie až vtedy som si uvedomila, že som urobila chybu. Mike sa totiž nenaštval, tak ako sa naštve obyčajne, teraz zúril.

,,Mike ja...," Chris ani nestihol dopovedať, mne ani nestihlo dôjsť, akú obrovskú chybu som urobila a Mike sa zahnal a jedna presne mierená päsť poslala Chris k zemi. Chris sa pokúsil vstať, ale Mike ho surovo kopol do brucha a Chris sa zvalil na chrbát a už sa ani nepokúšal vstať.

,,VSTÁVAJ!" zreval Mike nepríčetne. ,,SIAHNUŤ NA MOJE DIEŤA! VSTÁVAJ!" zreval znovu a Chris sa pokúsil Mikov rozkaz poslúchnuť, ale Mike ho zase päsť poslal k zemi. Mala som pocit, že by sa Chris vedel nejako brániť, ale nechcel sa Mikovi postaviť.

,,Otec prestaň!" skríkla som a zavesila som sa mu na ruku ktorou sa chystal Chrisa znovu udrieť. ,,No tak, dosť!" postavila som sa pred neho a pozrela som smerom na Harpera s nemou prosbou o pomoc. Harper pozrel na mňa, ale ani sa nepohol. Vyzeralo to ako by mi hovoril, ty si to zavinila, ty to naprav. Mike ma ľahko jemne odstrčil a Chrisovi venoval ešte pár úderov a kopancov, než ho moje, ,,Otec, prosím," zastavilo. Mike sa otočil smerom ku mne. ,,Udrel ťa niekedy?!" spýtal sa stále zúriac.

,,Nie, nikdy, len ma silnejšie schmatol," šepla som zhrozená, až teraz som si uvedomila, čoho je ten chlap schopný. Naozaj by asi Josha zabil, keby na neho prišiel. Chris mi nikdy vážne neublížil, jeho dotyk bol bolestný dnes prvýkrát. Cítila som, ako mi po tvári stiekla slza. Len okrajovo som si uvedomovala, že na nás hladí aj vystrašená Larissa a Sam ju objíma.

,,Neklameš mi? Nikdy ti ináč neublížil?" overoval si ďalej.

,,Nie toto nebolo nutné, stačilo mu povedať, aby...," nedopovedala som, lebo hlas sa mi zlomil, keď som videla, že Chris sa na zemi bolestne pohol. Nekrvácalo mu pred chvíľou obočie? Nerozrazil mu náhodou Mike pred chvíľou peru? Chris vyzeral skoro v poriadku, držal sa za rebrá, ale ja by som prisahala, že pred chvíľou mal niekoľko tržných rán a že po takých úderoch by sa tak skoro nespamätal. Mike sa na neho znovu zúrivo otočil. Chris sa ležiac na zemi znovu schúlil, keď k nemu Mike podišiel.

,,Ešte raz siahneš na moju dcéru alebo ti utečie, bude mi jedno, čia to bude vina alebo za akých okolností to bude, schytáš si to rozumieš!" zahrmel Mike a naposledy Chris prudko kopol, rukou som si zhrozene zakryla ústa. Chris na zemi doslova zaskučal a Mike sa pobral späť do vili. Prešiel okolo brata a ani na neho nepozrel. Rýchlo som si k Chrisovi čupla a položila som mu ruku na plece. Mykol sa pred mojim dotykom a zúrivo na mňa pozrel. Gardien k nemu natiahla ruku a túto pomoc Chris zase znechutene odmietol, neprijal moju pomoc, lebo od nikoho pomoc neprijíma, ale takisto nehovoril nikomu o svojej minulosti. Mala som pocit, že ja som človek, ktorému Chris dôveruje, ale po dnešku to už asi neplatilo a platiť nebude. Harper k nám podišiel pričom ma preťal naštvaným pohľadom a pomohol svojmu synovi vstať. Chris sa jemu nevzoprel. Harper bol ten kto mohol. Chcela som ho vytrestať, ale toto som ani náhodou nechcela. Harper pomohol Chrisov i do vili a tým mi zmizli z dohľadu.

,,Dúfam, že už si spokojná," sykla na mňa Gardien a odchádzala takisto smerom k vile. Harper Chrisovi pomohol, až potom, čo nechal svojho brata sa na ňom vyzúriť. Kašlal na Chrisa kým ho Mike bil. Prečo? Prečo svojho skoro syna nezačal brániť hneď? Prečo sa len prizeral.

,,Toto som nechcela," šepla som do zeme. Vedela som, že Larissa, Sam a Ted ku mne pristúpili.

,,Netráp sa tým, poď," povedal Ted a natiahol ku mne ruku.

,,Netráp sa tým?" šepla som tú otázku v neuverení a pozrela na bratovu ruku, ktorá mi ponúkala pomoc. Rozmýšľala som, či si ju zaslúžim. ,,Chris mi nič neurobil, chytil ma silnejšie, ale nič vážne mi neurobil. Neublížil mi. Prečo som sa len chcela pomstiť?"

Neviem, ako som sa dostala do svojej izby, ani neviem, či som prijala Tedovu ruku a vstala. Možno hej, ale takisto ma mohol zo zeme niekto zdvihnúť a zaniesť do vnútra. Pozrela som na hodinky, bolo pol šiestej, sedela som na svojej posteli a uvedomila som si, že sa dívam na Teda a Larissu ako hrajú karty. Sam sedel vedľa postele a stále sa snažil Larissi pomáhať, ale tá ho odháňala.

,,Kde je Chris?" spýtala som sa ticho zvláštne chrapľavo. Trojica na mňa pozrela trochu vykoľajene, ale hlavne to vyzeralo, že sa im uľavilo.

,,Ty si prehovorila? No sláva, mysleli sme si, že si v šoku," povedal Ted a usmial sa na mňa. Je možné, že by som bola v šoku?

,,Myslím, že je u Harpera," odpovedal mi Sam a zamyslene sa na mňa mračil.

,,Idem za ním," povedala som a vstala som z postele. Ale Sam ma chytil za ruku a pozrel mi do očí.

,,Myslím, Destiny, že si momentálne ten posledný človek, ktorého túži vidieť," šepol mi.

,,O tom som presvedčená a práve preto za ním musím. Musím mu povedať, že je mi to ľúto ja som nevedela ako otec zareaguje," šepla som priškrtene. Vytrhla som si ruku zo Samovej a vyšla na chodbu. Nesnažili sa ma zastaviť, asi vedeli, že by ma zastaviť ani nedokázali, bola som pevne rozhodnutá. Nešla som chodbami dlho, keď som si uvedomila, že som nikdy v Harperovej izbe nebola, najprv som pre istotu skontrolovala, či Chris nie je u seba, nebol a tak som si zastavila Zeekeho.

,,Nepoviem ti to, Chris ťa určite nechce vidieť," pretínal ma rozzúreným pohľadom Zeeke, keď som po ňom chcela, aby mi povedal, keď sa nachádza Harperova izba. Takže to už vie celá vila a ja som tu určite za nenávidenú mrchu.

,,Zeeke, láskavo ma neštvi," zasyčala som. ,,Pred chvíľu sa mi podarilo docieliť to, že Mike Chrisa zmlátil, čo si myslíš, že mu stačí povedať, aby si si to schytal ty?" toto odo mňa nebolo pekné, ale Zeeke razom zbledol a okamžite som mnou spolupracoval.

Zaklopala som na dvere do Harperovej izby. Započula som kroky a dvere do izby sa otvorili. Harper sa oprel o rám dverí, skrížil ruky na prsiach a nadvihol obočie.

,,Čo ti asi potrebuješ?" spýtal sa.

,,Je tu Chris?" spýtala som sa na rovinu. Nechcelo sa mi chodiť okolo horúcej kaše, aj keď som mala taký dojem, že Harper bude ťažší oriešok, ako Zeeke.

,,Možno?" pripustil tú možnosť Harper. ,,Nie je to jedno? Určite nemá akurát náladu na teba," oznámil mi Harper tvrdo.

,,Ja viem, ale musím s ním hovoriť," šepla som a pozrela som do zeme.

,,Chceš si do neho kopnúť aj ty?" spýtal sa pohrdlivo. ,,Nestačí ti, že si proti nemu poštvala Mika?"

,,Prestaň," zvrčala som. Z čoho si ma to dovolí obviňovať? ,,Ja som nevedela, ako Mike zareaguje. Chcela som ho zastaviť, keď na Chrisa zaútočil, ale ja na neho predsa nemám silu. Prečo si mu ty nepomohol? Prečo si sa nepostavil za chlapca, ktorý je ti ako syn? Pozeral si sa na to ako ho mláti úplne kľudne. Vôbec nič si neurobil, aby si mu pomohol," zazúrila som.

,,Dávaj si pozor z čoho ma to obviňuješ," sykol Harper. ,,Si moja neter, ale pozor Destiny. Nikdy nehovor, že som k Chrisovi ľahostajný. Nepomohol som mu, lebo som nemohol. Nemohol som sa postaviť Mikovi."

,,Ale za Teda si sa postavil. Postavil si sa za neho, keď na neho Mike vybehol, len kvôli tomu, že je gay," povedala som a preťala som ho pohľadom.

,,Ale Ted v tom bol nevinne," odvetil Harper pokojne. ,,Nenechám Mika urobiť chybu, ale trestanie je úplne na Mikovi. Ted nič neurobil bol v tom nevinne, nemôže za to čím je, ale Chris ťa vážne spustil z očí, vážne na teba zdvihol hlas a surovo ťa zdrapol a Mike ho potrestal. Neadekvátne, ale potrestal."

,,Aj ty sa Mika bojíš, že je to tak," obzrela som si Harpera znechutene. ,,Bojíš sa ho tak, že by si ním nechal Chrisa zabiť. Že je to tak?"

,,Sú veci ktoré nechápeš," povedal Harper, ale znel smutne. ,,Až to pochopíš, potom sa o tom môžeme rozprávať," môj znechutený výraz sa prehĺbil. Neplietla som sa.

,,Pusť ju dnu, Harper," započula som Chrisov hlas z izby. Celú dobu tam bol len Harper neotvoril dosť dvere, aby som videla dnu. Harper mi ustúpil a pustil ma dnu. Chris sedel na posteli, čo ma prekvapilo bolo, že bola zariadená temne, ako tá moja, žeby som mala s Harperom podobný vkus? Podišla som k posteli. ,,Nechaj nás," povedal Chris Harperovi. ,,Prosím," šepol a Harper poslúchol. Počula som ako sa za mnou zavreli dvere. Chris vyzeral úplne v poriadku, divné, keďže som videla niekoľko tržných rán, keď ho Mike bil.

,,Ja sa chcem ospravedlniť," šepla som a keď som mu pozrela úzkostlivo do očí cítila som ako mi po líci stiekla slza. ,,Ja...," vzlykla som, ale on ma prerušil.

,,Ššššt," chytil ma za ruku a stiahol si ma k sebe na posteľ a tuho ma objal, vzlykala som mu do trička a zmáčala ho slzami, ale vyzeralo to, že jemu to nevadí. ,,Tíško," šepkal mi. ,,To nič to nevadí. To nič. Ja sa na teba nehnevám, nikdy, ššššt, moja malá, neplač," šeptal mi a ja som cítila, ako mi občas vtisne bozk do vlasov. Keby som si nepripadala tak previnilo a nebola tak rozrušená z toho čo sa stalo na dvore tak by moje srdce bilo ako divé a túžila by som sa mu vrhnúť na pery, ale teraz bola moja jediná myšlienka to, len nech sa na mňa nehnevá, nechcela som, aby mu Mike ublížil.

,,Ja som sa ti chcela pomstiť za to, že si sa ku mne tak choval a za M...," chcela som to dopovedať, ale jeho slová ma zase umlčali.

,,Tíško, netráp sa," šeptal mi nežne, prečo som, ale v jeho hlase cítila potlačenú túžbu. Tuho ma objímal a jeho ruka mi nežne prechádzala po chrbte. Som pre neho len dieťa, malé dieťa, ktoré má ochrániť. Bola som o tom presvedčená, ale prečo bývali chvíle, keď som mala pocit, že sa na mňa nedíva ako na dieťa, že sa na mňa nedíva ako na prácu, ale na dievča po ktorom neskutočne túži. ,,Ššššt, netráp sa, nič sa nestalo, nič rozumieš, neplač maličká, neplač mačiatko, " jeho nežný šepot ma uisťoval, že ma berie, len ako dieťa, ale prečo som mala pocit, že naozaj počujem v jeho hlase ešte niečo viac. Neviem ako ale vzlykajúc som zaspala.

Zobudila som sa až ráno, moja prvá myšlienka bola, že už je piatok, a až potom mi došlo, čo sa stalo včera. Rýchlo som sa posadila a obzrela. Toto bola nepochybne moja izba. Ale ako som sa sem zase dostala som netušila. To sa mi teraz stávalo nejako podozrivo často, asi je čas navštíviť cvokára.

,,Des?" ozval sa odo dverí hlas a ja som sebou trhla, bol to Ted a vedľa neho postávala Larissa. Stáli vo vchodových dverách. ,,Nechceli sme ťa zobudiť, prepáč," pokračoval brat.

,,Zobudiť?" nechápala som o čom to hovorí.

,,Iste zobudiť," povedala Larissa a aj s Tedom sa vydali k moje posteli a ja som zase padla do vankúšov. ,,Keď sme vošli tak si sa zobudila," potvrdila mi Larissa znovu. Museli vstúpiť, len sekundu pred tým, než som vstala.

,,Ako som sa sem včera dostala?" spýtala som sa a Ted s Larissou si vymenili divné pohľady. ,,Čo je?" spýtala som sa panicky. Žeby som včera došla úplne normálne a teraz si to nepamätám? Žeby sa začínali báť o moje duševné zdravie? ,,Pamätám sa, že som včera išla za Chrisom a...," vetu som nechala visieť vo vzduchu, keďže som si až príliš živo pamätala, ako ma objímal a šeptal mi, aby ma upokojil. Čakala som, že sa so mnou nebude baviť, že ma vyhodí, alebo bude ku mne nepríjemný a nieže ma bude tíšiť vo svojom pevnom náručí.

,,A čo?" spýtal sa zaujato Ted. Zamračila som sa.

,,Tak dosť," znovu som sa posadila. ,,Čo mal znamenať ten váš podivínsky pohľad? Ako som sa včera dostala do izby?"

,,Nechceš nám radšej povedať čo sa stalo, keď si bola s Chrisom?" spýtal sa Ted opatrne, ale bolo to podivné, ako keby mi tým chcel niečo naznačiť. ,,Pozri, otec zúril, keď sa dozvedel, že sa k tebe Chris správal nevhodne, ako si myslíš, že by zareagoval na toto."

,,Na čo?" spýtala som sa už zjavne podráždená. ,,Pozri, Ted, ja nemám tušenie o čom hovoríš. Včera som bola unavená. Zašla som za Chrisom ospravedlnila som sa mu a zaspala som, len mi povedzte ako som sa dostala späť do izby." Ted a Larissa si vymenili zmetené pohľady.

,,Destiny, čo presne sa stalo včera s Chrisom?" spýtala sa Larissa a tvár sa jej pokrčila v primračenom zamyslení.

,,Nie je to jedno? Ja si nespomenie na všetko o čom sme sa rozprávali prehodili sme pár slov a potom som zaspala," nechcelo sa mi líčiť, ako si ma Chris vtiahol do náruče, ešte by si urobili nesprávne závery. A vtedy mi to trko, oni si ich už urobili, preto sa chovajú tak divne, ako dlho som len bola s Chrisom sama? Vyvalila som na nich oči keď mi došlo kam celú tú dobu smerovali. Nadýchla som sa k obhajobe, že to tak nie je, ale Larissa prehovorila skôr.

,,A ako dlho si s ním asi bola z toho čo si pamätáš?" spýtala sa, ale ja už som vedela kam mieri.

,,Pár minút, ja som s ním nespala," zvrčala som.

,,Nie," Ted nadvihol neveriacky obočie.

,,Nie," odsekla som nevrlo. ,,Prečo si takú šialenosť vôbec myslíte?" spýtala som sa podráždene.

,,No tak ja ti to poviem prečo," povedala Larissa. ,,Večer keď si odišla sme sa rozhodli ťa počkať. Sam bol presvedčený, že za chvíľu si späť, lebo Chris sa s tebou nebude chcieť rozprávať. Hrali sme karty do jedenástej a ty stále nikde. Sam odišiel a ja s Tedom sme tu zostali. Zaspali sme a zobudilo nás otváranie dverí. Bol to Chris, mal ťa v náručí a pozeral na teba taký spôsobom, akým sa chlap zvykne pozerať, keď si hovorí, toto by som si s tebou rád zopakoval," vtedy som ju prerušila.

,,A to ty vieš odklial ako sa chlap tvári, keď sa tvári s tebou by som si to rád dal znova, neviem o týchto tvojich skúsenostiach," usmiala som sa pobavene. Ona sa len zamračila a pokračoval Ted.

,,Pozeral sa tak, ja ti to môžem potvrdiť spoľahlivo, ako vieš ja skúsenosti mám," povedal s úškrnom. ,,Všimol si nás, ale veľa pozornosti nám nevenoval stále na teba pozeral. Potom ťa položil do postele, zakryl a veľmi nežne ti prešiel prstami po líci. Keď odišiel pozreli sme na hodiny boli tri preč. Takže mi povedz čo ste robili vyše deviatich hodín."

,,Ja osobne som určite už o siedmej spala," povedala som, lebo som si uvedomila, že Chrisa som odišla hľadať po pol šiestej, viac ako pätnásť minút mi netrvalo ho nájsť, prehodili sme pár slov a ja som zaspala. ,,Možno Chris zaspal tiež a keď sa zobudil, tak ma odniesol sem, to by dávalo zmysel, nie?" pozrela som na nich.

,,Kde si zaspala?" spýtala sa Larissa a ja som nevedela, ako z odpovede vykorčuľovať.

,,No, vieš," začala som nesvoja a obaja ma preťali pobavenými pohľadmi a ich výrazy jasne hovorili, pokiaľ nám to nepovieš prinútime ťa. Vzdychla som. ,,Chris bol naozaj u Harpera, sedel u neho na posteli, začala som sa Chrisovi ospravedlňovať a myslím, že som pri tom plakala, bolo mi to ľúto," vysvetlila som, ale Larissa len prikývla, že to ju nezaujíma nech pokračujem a brat sa tiež tváril netrpezlivo. ,,Stiahol ma k sebe na posteľ a objal viem, že sa ma snažil utíšiť a ja som zaspala. Zaspala som skoro hneď o siedmej som určite spala."

,,Ale spala si v Chrisomvom náručí," usmiala sa Larissa lišiacky a žmurkla na mňa.

,,Tak to pripúšťam," povedala som a nervózne som sa hryzla do spodnej pery. ,,Nie je to jedno nič to neznamená."

,,Nič to neznamená," pozrel na mňa brat neveriacky. ,,Ale on sa nehneval? Čo to nechápeš? Kvôli tomu, že si sa sťažovala ho Mike vytrestal a on ťa tíši? Ako to, že sa na teba vôbec nehnevá? Ako to, že ťa z izby nevyrazil? Destiny, poznám Chrisa. Mike ho tou bitkou dokonca pred svedkami ponížil. Pre služobníctvo v tejto vile nie je nič ponižujúcejšie, ako byť potrestaný našim otcom. A Chrisa Mike ešte nikdy nevytrestal nebol dôvod. Chrisa tu každý pozná ako najvernejšieho a najspoľahlivejšieho Mikovho sluhu. A on sa na teba nehnevá? Naviac ťa nedoniesol do izby hneď, ale až po dlhej dobe. Myslíš, že ťa zvieral v náručí niekoľko hodín, lebo si mu ukradnutá. Myslím, že Chris bol na teba riadne napružený, ale keď uvidel tvoje slzy a vedel, že ti to je ľúto, zabudol, že ho niekto ponížil a v očiach ostatných sluhov klesol. Čo to vôbec nechápeš? Jemu nie si ľahostajná."

,,Spriadaš dve na tri," odvrkla som. ,,Čo by na mne niekto ako Chris asi mal?" zvrčala som a skrížila som ruky na prsiach. Nechcela som, aby vo mne Ted vzbudzoval plané nádeje. Ešte som si nebola istá, či Chrisa milujem, ale bola som presvedčená, že ho minimálne ľúbim.

,,Neviem o čom zase hovoríš," zvrčala Larissa, pochopila som, že hádku s Larissou nevyhrám a tak som radšej cúvla.

,,Dobre, dobre, tak by na mne mohol niečo mať," ukolísala som ju slovami, aj keď ja som tomu neverila. ,,Inak čo ti včera Sam povedal v tej reštike? Vyšla si odtiaľ nejaká vysmiata," povedala som rýchlo, keď som si všimla, že Larissa sa nadychuje k tomu, aby ma presviedčala, že Chris by ma mohol mať rád. Usmiala sa.

,,Keď ste vy vyšli von tak on ma tam zdržal," začala s úsmevom. ,,Pýtal sa prečo sme utiekli. Ja som mu odsekla, že ho do toho nič, ale on sa zatváril tak smutne, že som mu povedala, ty si mal inú zábavu ako mňa. Vtedy Sam pochopil, že ide o Marissu a začal sa smiať. To ma naštvalo a chcela som ísť za tebou, ale on ma chytil za ruku, že sa mi ospravedlňuje, ale on a Marissa, to je hlúposť, on o ňu záujem nemá. Mohol ju mať, ale nechcel a že sa mu hrozne páči, že som žiarlila. To som samozrejme poprela. Potom mi povedal, že on ma ľúbi a nech sa na neho nehnevám. Vraj sa nemal chovať ako idiot a mal Marissu úplne ignorovať, len chcel byť zdvorilí, lebo je to kolegyňa. No a potom ma pobozkal. Ale bol zlatý," zakončila Larissa s úsmevom.

,,Ty sa mala teda deň zaujímavejší," usmiala som sa a vtedy ma napadlo to, čo ma včera tak šokovalo. ,,Ted," otočila som sa zamračene na brata. ,,Včera, keď Mike tak zmlátil Chrisa, by som bola prisahala, že mal Chris niekoľko tržných rán a že po takej bitke sa len tak nepostaví, ale on bol zrazu úplne v poriadku."

,,Jediné čo môžem urobiť, Destiny, je to, že ti to potvrdím," povedal Ted a tak ako pred chvíľou ja sa nervózne hryzol do spodnej pery. ,,Chrisovi otec naozaj spôsobil niekoľko tržných rán."

,,Kde sú teda tie rany?" spýtala som sa a dúfala som, že mi odpovie.

,,Zahojili sa," povedal Ted. ,,Tak ako sa rany hoja už celé veky."

,,Až na to, že žiadna rana sa nezahojí behom pár sekúnd," šepla som. Už som sa naučila brať podivnosti, už ma niečo takéto nemohlo šokovať.

,,Ale jeho sa zahojili," povedala Larissa a otočila sa na Teda. ,,Asi mi nám nepovieš, ako je to možné, že?" Ted len záporne pokrútil hlavou.

Dnes sme iba rýchlo obehali pozemky a zbalili sa. Sam si na hodinu šlohol Larissu a odišiel s ňou k jazeru, lúčili sa. Ja som tú hodinu trávila rozlúčkou zo svojim malý bratom. Každého a všetko som si ten deň odfotila. Ešte aj chalani zo služobníctva mi radi zapózovali. Odfotila som les, jazero. Izby v ktorých som sa zdržiavala, fotila som všetko. Úplne som zapratala jeden so siedmych Tedových digitálnych foťákov, ktorý mi dal. Zmestilo sa do neho až tristo dvadsať snímkou a ja som ho aj tak zaplnila.

,,Ešte dva týždne a uvidíme sa v škole," usmiala som sa. Tento rok som mala aspoň malý dôvod sa tam tešiť.

,,Dlhé dva týždne," zahuhlal nespokojne Ted.

S Larissou sme nespokojne nastúpili do auta a nechali sme sa odnášať od pozemkov vili. Preč od môjho domova. Preč od vône lakovaného dreva, líp a smrekov.