Po stopách vlkov

Autorka: Simča

22.

,,Tak čo chcete robiť dnes?" spýtal sa nás nadšene Ted ráno na raňajkách. Bol štvrtok takže predposledný deň, ktorý sme mali stráviť vo vile. To že sa zajtra vraciame domov nepotešilo, ani mňa a ani Larissu.

,,Neviem," povedala som ani nie tak zaujato, lebo som rozmýšľala nad tým, čo ja do kelu budem robiť doma.

,,Napadol ma piknik, urobíme si spoločný deň bez otravných chlapov," usmial sa zo široka Ted. ,,A jedine ako sa chlapi môžu zúčastniť bude tak, že budú ohováraný alebo iným spôsobom rozoberaný."

,,Ja momentálne proti chlapom nemá nič," uškrnula sa Larissa a ja som vedela, že naráža na včerajšie rande so Samom.

,,Prečo ten tvoj ťa na, au," začala som hovoriť smerom k Tedovi, ale on mi uštedril kopanec pod stolom. Preťala som brata pohľadom, a až potom som si všimla, že do miestnosti vošiel Mike. A pri mojom ,,au" nás prebehol podozrievavým pohľadom.

,,Dobre tak o čom sa bavíte? O čom nemám vedieť?" spýtal sa, sadol si na čelo stola a rozložil si noviny, ktoré si doniesol zo sebou.

,,Keď o tom asi nemáš vedieť, tak ti to nebudem vykladať," odvrkla som a bola som nepríjemná na neho, aj keď by som mala byť na Teda za to, že ma kopol. Prečo si to odo mňa vždy schytala zlá osoba? Prečo som vždy bola nepríjemná na toho na koho som nemala? Tak to som netušila, ale málokedy si to odo mňa odniesla osoba, ktorá mala. Teda aspoň v poslednom čase.

,,Keď plánujete výlet za pozemky nezabudni na Chrisa," pripomenul mi Mike a ani nezdvihol pohľad od novín, asi ho môj nepríjemný tón nezaujal.

,,Nie bude to babská jazda. Idem ja, Larissa a Ted," povedala som a Mike ma v ten moment preťal ľadovým pohľadom. Vedela som prečo. Nechcel sa zmieriť s tým, že Ted je gay a keď som Teda nazvala dievčaťom, tak ho to muselo riadne vytáčať. ,,Hodláme rozoberať sexi chalanov. Ted má super vkus na dobre pevné zadky," mala som pocit, že Mike sa premáha, aby po mne niečo nešmaril. Viem že mi nič teraz neurobil, ale toto bola jednoducho dokonalá príležitosť, ako ho vytočiť a ja som na to mala náladu. ,,Ale neboj máme v pláne zostať na pozemkoch."

,,Destiny," Mike moje meno povedal z ľadovým pokojom. ,,Povedz prečo sa ma zase snažíš vytočiť, čo som urobil tento krát?"

,,Nič ja sa len vyžívam v tvojom rozčúlení," povedala som nevinne a usmiala som sa. Kurnik, prečo sa na to spýtal?

,,Tu to bude super," povedala Larissa a rozložila deku na jednom väčšom, trávnatom priestranstve. Bolo to miesto skoro pri plote, ktoré ohraničovali koniec Mikovích pozemkov.

,,Čo všetko sme priniesli?" spýtal sa Ted a vytrhol mi z ruky košík, ktorý som priniesla a ktorý mi sluhovia nabalili v kuchyni.

,,Nezožer všetko," zvrčala som na brata a sadla som si na deku, kde už sedela Larissa a hneď po mne si drepol aj Ted.

,,Ako večera vôbec dopadla schôdzka s Joshom?" spýtala som sa, aj keď som vedela, že je to dobre blbá otázka, ako asi mohla dopadnúť, keď celú dobu nevyliezli z izby.

,,Ako vždy," mykol plecami Ted.

,,To ako vždy znamená, že ste ani nevyliezli z postele?" overovala som si to o čom som bola skoro presvedčená.

,,Presne," prikývol mi Ted a otvoril balíček tyčiniek.

,,Mám otázku," otočila som sa zamračene na brata. ,,Ty si tvrdil, že Josha miluješ," Ted prikývol a žváchal tyčinku. ,,Ale na čom je založený váš vzťah? Ste spolu len, keď otec nie je doma a aj to sa len milujete."

,,Des, ja som mal dosť času na debaty s Joshom, keď sme spolu ešte nechodili. Pozri samozrejme, že sa celú tú dobu nevenujeme len milovaniu, ale čo máme robiť? Plánovať si spoločnú budúcnosť? Myslím, že to je dosť veľká hlúposť, veď to vieš. Ja a Josh sa buď to zmierime s tým, že budeme spolu len, keď nie je nablízku otec alebo sa rozídeme, ale na to ho príliš milujem, nechcem mu dať zbohom," Tedov hlas znel smutne, keď rozprával. Mal pravdu žili v zakázanej láske.

,,Venujme sa niečomu zábavnejšiemu a menej depresívnemu," zamračila sa na nás Larissa a tiež čapla po tyčinkách.

,,Pravda, na čo riešiť to čo nezmeníme," prikývla som a vytiahla som z košíka nejaké koláčiky.

,,Dúfam, že si to ty," povedal potichu Ted a pozrel na mňa. Stuhla som. Vety typu; možno si to ty. Myslia si, že si to ty. Uvidíme, či to budeš ty. Som poznala, ale nevedela som o čom je reč. Nevedela som, čo mám byť ako ja, ale Ted sa o tom nezvykol zmieňovať. ,,Pokiaľ áno," pokračoval a nevšímal si môjho stuhnutia. ,,Bude to na tebe či my dovolíš stretávať sa s Joshom. Lebo budeš môcť dať otcovi rozkaz. Chcem aby si to bola ty všetko by sa tým vyriešilo." Zdalo sa mi to alebo som naozaj v jeho očiach zazrela nádej, keď sa na mňa díval.

,,Keď som čo?" spýtala som sa dúfajúc, že mi tentoraz niečo prezradí, že sa prekecne.

,,Niekto kto nás má právo viesť," šepol s úsmevom. ,,Nový šéf tohto všetkého."

,,Šéf čoho?" nechápala som a vedela som, že môj hlas znie priamo prosebne.

,,Sľúb mi sestrička, že pokiaľ to budeš ty. Pokiaľ vystriedaš Mika, tak zrušíš jeho hlúpy zákaz, ktorý mi bráni byť s Joshom. Sľúb mi, že s ním budem môcť byť," položil svoju ruku na moje stehno a hľadel mi prosebne do očí. Videla som v tých očiach nádej.

,,Dám ti čokoľvek, čo si tvoje srdce zažiada," povedala som a on sa usmial. Síce som nevedela o čo ide, ale stále viac a viac som mala pocit, že mám po Mikvi niečo zdediť. Prebrať jeho zodpovednosť za niečo. Nevedela som za čo, ale prišlo mi to dôležité. A mala som pocit, že Mikove príkazy sa plnia do puntíku, lebo keď nie trest za neposlúchnutie je hrozný. Preto mi nikto nemohol nič povedať, preto sa Ted tak panicky bál, že sa na Josha príde. Keď som to ja, aj keď neviem, čo to mám vlastne byť, budú aj mňa počúvať na slovo? Bude pre nich môj rozkaz zákonom? Bude niečím, čo musí byť za každú cenu vyplnené?

Počula som, ako sa Larissa s Tedom bavia. Ted jej niečo zo smiechom oznamoval.

,,Takže Chris bol taká tvoja platonická láska," smiala sa Larissa a mňa to meno vytrhlo zo zamyslenia.

,,Čože?!" pozrela som na nich trochu vykoľajene. ,,O čom sa to bavíte?" priznala som, že som nedávala pozor, lebo mi prišlo, že som prepásla niečo, čo by ma mohlo zaujímať.

,,Len hovorím, že som si uvedomil, že som gay, keď som sa zamiloval do Chrisa," oznámil mi Ted veselo.

,,Počkaj, moment," pokrútila som hlavou ako keby som sa snažila odohnať otravnú mušku. ,,Ty mi chceš povedať, že si Chrisa miloval?"

,,Áno, veď to vieš, čo si taká prekvapená?" nechápal Ted a mierne sa primračil.

,,Neviem," prebodla som ho pohľadom. ,,Neviem, Ted, ty si mi povedal, že si si pri ňom uvedomil, že si gay. Myslela som si, že preto, lebo ťa jednoducho vzrušoval. Je to sexi chalan. Nevedela som, že si sa do neho buchol," pozrela som na Teda, ako keby ma podviedol. Hnevalo ma, že mi nepovedal pravdu, len neviem, čo ma štvalo viac to, že mi to nepovedal alebo to, že miloval chalana, ktorého som možno milujem ja sama. Ted mi chcel niečo povedať, keď...

,,A vy tu čo porábate?" ozval sa za nami pobavený hlas.

,,Ahoj, Harper," Ted nadvihol obočie. ,,Sam," povedal, lebo hneď za Harperom sa vynoril zeleno oký, tmavší chalan. ,,Viete my sme chceli byť dnes sami," dopovedal úplne zbytočne Ted, lebo Harper si už urobil pohodlie vedľa mňa a Sam už niečo šeptal do ucha Larissi.

,,Vadíme?" spýtal sa ma pobavene Harper.

,,Ani nie," mykla som ramenami a Ted ma preťal zlostným pohľadom. ,,No čo? Vadia nám hádam? Jedla je dosť," šmarila som do prostred deky košík. ,,A možno nás zabavia," dokončila som.

A mala som pravdu Harper mne a Tedovi rozprával, čo zažil na lekárskej fakulte a my sme sa museli smiať. Hlúposti ktoré zo spolužiakmi vymýšľal sa úprimne nehodili na študentov vysokej školy, skôr na nejakú učňovku, ale aj tak to bolo vtipné. Tie príhody Harper rozprával nám všetkým, ale Sam s Larissou boli tak zabratý sebou, že nám nevenovali ani štipku pozornosti. Ja by som ich tiež asi ignorovala, keby som nezbadala, ako sa Sam k Larisse naklonil a pobozkal ju na pery. Larisse sa na tvári vytvoril jemný remenec. Usmiala som sa. Sam je fajn chalan, ale už som si zvykla, že mnoho chalanov sa javí ako fajn a nakoniec sa z nich vykľujú hnusný, zradný sukničkári. Už kvôli Samovi samotnému som dúfala, že taký nie je. Lebo mal chlapec až príliš dobré postavenie v mojom živote. Sluha môjho otca. Zničila by som mu život keby jej ublížil. Keby to bol chalan, ktorého nepoznám alebo chalan nad ktorým nemám žiadnu moc, boli b y to len silácke reči, ale Sama som mohla ovládať a vedela som byť sviňa. To značí jediné. Mal by si dať pozor. Ale teraz Sam vyzeral, že je na Larisse závislí. Že sa mu hrozne páči a že ju začína mať rád. V jeho dobro som dúfala, že to tak je.

,,No a tak sme leteli tou krčmou a tam profesorka biológie," Ted a Harper sa pustili vedľa mňa do hurónskeho smiechu na nejakej príhode, ktorej pointu som prešvihla, lebo som sa zaoberala Samom a Larissou.

,,Des, počúvaš ma?" spýtal sa Harper, keď si všimol, že ja som na nich len rýchlo pozrela a pousmiala sa.

,,Prepáč nepočúvala som ťa nad niečím som rozmýšľala," odvetila som popravde, ale nemala som v pláne sa priznať nad čím. Vlastne to bolo až smiešne. Larissa a Sam ešte spolu ani nechodili a ja už som plánovala, ako ho zničím, keď Larisse ublíži. K môjmu ospravedlneniu mi buď pripísané to, že by som nenávidela predstavu, že by jej Sam alebo iní trkvas ublížil.

,,Počuť vás až na druhej strane areálu," to sa práve objavil Chris s kamenným výrazom, ale jeho oči boli zúrivé a pretínali plot za nami. Keď sa hneď vedľa jeho boku vynorila Marissa prešla mnou zlosť. ,,Mali by ste tú party presunúť niekam viac do prostred pozemkov," povedal Chris a zamračil sa na nás.

,,Uvoľni sa, Chris," zasmial sa Harper, aj on asi spozoroval hnev v Chrisovích očiach. ,,Je bieli deň, čo by tu robili. No nie?" otočil sa s úsmevom na Teda.

,,Tiež neviem," pritakal Ted. ,,Problém je s nimi predsa v noci," pozrel na Chrisa, ale Chris Teda preťal takým pohľadom, že brat rýchlo sklopil pohľad. Mala som chuť na Chrisa niečo zvrčať, vždy je k Tedovi nepríjemný.

,,To je jedno, túto časť máme menej pod dozorom. Láskavo sa presuňte," požiadal, ale znelo to viac ako rozkaz. Zamračila som sa a to riadne, prešpikovala som temného chlapca rozzúreným pohľadom. Neznášam rozkazy.

,,Nepresunieme sa. Tu je nám dobre," povedala som každé slovo pekne pomaličky, aby si všimol, že ho rozhodne odmietam poslúchnuť, ale neuvedomil si to len on, ale aj zbytok ľudí okolo mňa, lebo aj Larissa so Samom stíchli a hľadeli na nás.

,,Má pravdu. Je tu dobre," usmiala sa Marissa, aby pretrhla chvíľkové ticho v ktorom som sa z Chrisom prebodávala pohľadom a sadla si na deku vedľa Sama.

,,Pridáš sa tiež?" ukázala som na deku a hľadela som Chrisvi do očí. Ten si z povzdychom drepol vedľa Marissi. To že Marissu nikto nepozval ona nevzala na vedomie. Zase som sa začala venovať Harperovým historkám a úplne som na prítomnosť štvorice za mojim chrbtom zabudla, teda do chvíle, keď sa mi po boku neobjavila Larissa zo znechuteným výrazom.

,,Čo je?" šepla som potichu, aby som Harpera pri rozprávaní nerušila. Larissa mi nič nepovedala, iba mykla hlavou smerom za chrbát. Otočila som sa a uvidela som, ako Marissa leží. Hlavu mala položenú v Chrisovom lone a nohy zase v tom Samovom. Chalani ju počúvali, ako sa zdalo hovorila niečo zábavné, lebo nie len Sam, ale aj Chris sa sem-tam uškrnul. Prešiel mnou prudký príval žiarlivosti. ,,Vypadnime," šepla som Larissi a tá prikývla. ,,Ideme na WC hneď sme späť," povedal som Harperovi a bratovi, trojicu sme si nevšímali a zdalo sa, že ani oni si nevšimli, že sme sa odkradli.

,,Plánuješ sa vrátiť?" spýtala sa ma Larissa zvláštne mŕtvym hlasom.

,,Nie," odvetila som a čo ma prekvapilo môj hlas mal rovnaký mŕtvy tón ako ten jej. ,,Nie pokiaľ je tam ona," môj hlas sa teraz rozhodne zmenil na podráždený.

,,Sú z nej nejaký hotový," povedala kyslo Larissa a kopla do nejakého dreva na zemi 

,,Dlabať na nich," povedala som mrzuto a vtedy mi do očí udrel strom po ktorom by sa dalo pekne vyliezť na plot a z plota viedlo hneď niekoľko stromov. ,,Zdrhneme," oznámila som Larissi nadšene.

,,Čože?" nechápala pozrela na mňa tým spôsobom; si úplne zhúlená ty, či som si niečo šľahla ja?

,,Chris sa najviac bojí toho, že opustím pozemky," oznámila som jej. ,,Tak to urobme. Pozri," ukázala som na stromy a plot. ,,Z toho stromu ľahko prejdeme na plot a potom prelezieme po hentom hrubom konári na strom ktorý je za plotom a sme vonku."

,,A oni budú mať u Mika problém, že sme im zdrhli," Larissa sa na mňa zákerne usmiala. ,,A možno to potom zvalia na Marissu, keby sa s ňou neboli zabávali, nezdrhli by sme."

,,Dobrý nápad nie," usmiala som sa sprisahanecky. Larissa mi s lišiacky úsmevom prikývla. ,,Tak ideme?" zatvárila som sa ako bohyňa pomsty a pozrela som smerom z ktorého sme prišli. Larissa nasledovala môj pohľad, hoci sme ich už nevideli vedeli sme si predstaviť, že stále ležia rovnako, ako keď sme ich opúšťali.

,,Ideme," potvrdila Larissa a obe sme pobehli k vhodnému stromu na lezenie a na následné preliezanie. Ako malá som z bratrancami lozila po stromoch stále. Babka mala pred bitovkov šesť veľkých gaštanov a v podstate sme na nich vyrástli. V dobe gaštanov sme gaštany obíjali zo stromov a v ostatnom období sme ležali a vysedávali na konároch. Tento strom ponúkal dobré konáre na vylezenie na plot. Z Larissou sme ľahko na plot vyliezli a následne ďalším stromom zliezli.

,,Bacha," upozornila som Larissu, keď zoskočila zo stromu tesne vedľa mňa.

,,Kam teraz?" spýtala sa ma a pozrela medzi stromy.

,,Musíme, čo najďalej od plota, aby nás strážcovia na plote nezbadali," zamudrovala som a vydala sa smerom od plota. Larissa šla za mnou, keď som zhodnotila, že sme od plotu tak ďaleko, že nás nevidieť zamierili sme doprava. Tento les nebol nijako hustý a rýchlo sme sa dostali na najbližšiu asfaltku. Vydali sme sa po nej. Okolo nás svišťali autá a za chvíľu sa pred nami otvorila akási dedina. ,,Zapadneme do nejakej slušnej krčmi?" spýtala som sa. ,,Ja osobne im totiž hodlám dať dve hodiny na to aby nás našli. Pokiaľ nás nenájdu volám Mikovi," vyhlásila som pevne.

,,Tak dobre, to beriem," prikývla mi Larissa. ,,Malú šancu nájsť nás im dáme."

Našli sme dve krčmi, ale boli to totálne pajzle a nakoniec sme mali to šťastie, že sme tu našli reštiku. Zašili sme sa tam a objednali sme si palacinky. Bola to mála reštaurácia, ale bola pekne útulná.

,,Myslíš, že nás nájdu?" spýtala sa Larissa zamračene a pozrela na hodinky, ktoré viseli na stene. Boli dve hodiny, takže Mikovi som hodlala volať chvíľu pred štvrtou, veď sme hľadali túto reštauráciu a to som do dvoch hodín zahrnula tiež, ale zase som im dala k dobru pol hodinu, čo sme zdrhli a dostali sa do dediny.

,,Dúfam, že nie," povedala som pomstychtivo. ,,Páčilo by sa mi keby im Mike prečistil žalúdky."

,,Zaslúžia si to," vydýchla Larissa, ako keby o tom presviedčala samú seba. A ja som vedela, že sa jej nepáči predstava, že narobí Samovi problémy, ale Sam nebol našim strážcom, takže mne bolo jasné, že on si to schytá len okrajovo. Ten koho Mikov hnev zastihne najviac bude Chris a Gardien, strážkyňa pozemkov. To že som bola presvedčená, že Gardien si to zlizne tiež sa mi viac ako len páčilo.

,,Áno zaslúžia," povedala som tvrdo, keď ma napadla scéna na deke, to ako chalani Marissu nechali, aby sa po nich váľala. A Larissa na to asi myslela tiež lebo pevne a odhodlane prikývla. Vtedy pred nás servírka položila naše palacinky.

,,A Sam si to až tak neschytá," povedala som a nožom som pichla do palacinky. ,,Nie je strážcom. A príležitosť vytrestať Chrisa si ja osobne nemôžem nechať ujsť," z Larissou sme si prikývli a pustili sme sa do palaciniek.

K mojej zlosti ani nie o trištvrte hodinu sa v dverách do reštaurácie objavil Chris, Sam a čím to, že ma vôbec neprekvapilo, že aj Gardien. Chris a Gardien sa tvárili vrcholne naštvane a Sam skôr starostlivo.

,,Dievčatá," vydýchlo Sam a pobehol k nám. Bolo mi jasné, že je rád, že sa nám nič nestalo. ,,Čo vás to napadlo? Ujsť s pozemkov. To si neuvedomujete aké to je nebezpečné?" Sam to hovoril priam naliehavo. Natiahol pri tom k Larissi ruku aby ju pohladil po tvári, ale tá sa prudko jeho ruke vyhla. Sam sa prekvapene a nemilo zarazil.

,,Vy ste mali inú zábavu," odvrkla nepríjemne. V duchu som sa nadšene usmievala. Páčilo sa mi, že mu dala jasne najavo, buď to ja alebo ona. Všimla som si, že Chris podišiel k servírke a pravdepodobne za nás zaplatil.

,,Zbaľte sa a padáme!" precedil skrz zuby sťa rozzúrené zviera, keď k nám aj s Gardien podišiel. ,,Ideme domou!" aj keď hovoril potichu, boli to rozhodne rozkazy. Gardien z rukami v bok pretínala pohľadom raz mňa, raz Larissu, ale viac rozzúrených a vraždiaci pohľad hádzala ku mne.

,,Nikam nejdem," vyhlásila som, oprela som sa dozadu o stoličku a zložila som ruky na prsiach. Ja viem bolo to tvrdohlavo detské, ale ja rozkazy od neho neprimám. Chris položil ruky na stôl, týčil sa nado mnou a sykol mi do tváre.

,,Ideme hneď domou a o tom sa nehodlám baviť! Okamžite sa zdvihni a makaj!" zasyčal.

,,Nie," odvetila som úplne pokojne a vyrovnane. Nikdy ma nevedel vystrašiť a na tom sa nič nezmenilo. Nebála som sa ho, jediné čo som pocítila, keď sa ku mne naklonil nebol strach, ale naopak nadšenie, že znovu ucítim jeho dych.

,,Chceš tu robiť scény," sykla smerom ku mne aj Gardien. ,,Poďme sa o tom porozprávať aspoň von."

,,Dobre prečo nie," rozhodla som sa jej vyhovieť a mala som v pláne jačať ako najatá keby ich napadlo strkať ma do auta násilím. Ja, Gardien a Chris sme vyšli von, Larissa chcela ísť za nami, ale Sam ju chytil za ruku a začali sa spolu o niečom potichu baviť.

,,Takže o čom chcete, aby bola reč?" spýtala som sa, keď sme stáli pred reštikou. Po ulici vedľa nás prešli nejaké dve tetky na druhej strane cesty si zase vykračovali dvaja zamilovanci. Chris ulicu na ktorej bolo dosť ľudí prebehol pohľadom.

,,Pohovoríme si doma," povedal rozhodne. ,,Nastúp!" ukázal na jedno z dvoch luxusných áut, ktoré stáli pre reštauráciou.

,,Povedz, prosím," vyhlásila som pevne. ,,A aj ty," usmiala som sa aj na Gardien.

,,Č č č čo pros sím?" Gardien moja požiadavka tak zaskočila, že sa zakoktala.

,,To nemyslíš vážne," zazúril Chris, tvár sa mu zračila hnevom, ale v očiach mal rozhodne riadny šok.

,,Neprijímam rozkazy a už dupľom nie od vás," odvetila som arogantne. ,,Takže keď niečo po mne chcete tak povedzte prosím," keď som to dopovedala všimla som si, že Sam a Larissa už vyšli z reštaurácie a dobre sa na nás bavia.

,,Nikdy," sykol Chris s privretými očami.

,,Na to vážne nech slečinka zabudne," zareagovala okamžite Gardien. ,,Mám ťa prosiť, aby si sa vrátila, keď si ušla? Nie, ani náhodou."

,,Tak ja potom nikam nejdem," povedala som pevne a skrížila som ruky na prsiach. Ale Chris nemal náladu na paktovanie a silno ma chytil za plece, ale jeho dotyk, bol taký ako vždy, pevný, ale nie bolestný. Chlapec, ale nevedel, že so mnou sa zahrávať nemá. Akonáhle ma chytil ja som sa pustila do bláznivého jakotu. Vedela som, že ľudia sa začnú po nás okamžite obzerať a Chris zareagoval presne tak ako som čakala. Pustil ma, o krok ustúpil a začal sa obzerať po ľuďoch na okolo. Hneď ako to urobil ja som prestala jačať. Nikdy mi nevadilo, urobiť scénu hoci aj pred ľuďmi, keď to vyžadovala situácia. Moje scény podkopával len ten fakt, že keď som bola naštvaná, tak som až príliš gestikulovala a afektovala, ale teraz som hovoriť nepotrebovala nič, len vrešťať, takže môj úspech bol zaručený.

,,Zbláznila si sa!" zrúkla na mňa tlmeným hlasom Gardien. ,,Odídeme z reštaurácie, aby sme nenarobili scénu a ty toto," Gardien to síce hovorila naštvane aj keď potichu, ale obzerala sa po okolí. Ľudia sa totiž teraz zastavovali a zvedova na nás hľadeli.

,,Urob to ešte raz a...," ale vyhrážajúceho Chrisa prerušil môj ďalší jakot. Videla som ako Sam tlmí smiech a Larissa sa už teraz na danej situácii chechtala. Chovala som sa ako malé decko pripúšťam, ale oni so mnou takto jednať nebudú.

,,Dobre, dobre, prosím nastúp," povedala Gardien tak, aby prekričala môj jakot a ja som stíchla.

,,Čo si to vravela?" spýtala som sa hrajúc sa na nahluchlú. ,,Neviem, čo si to hovorila, nepočula som ťa cez ten hrozný hurhaj tu. Môžeš to zopakovať." Gardien pretočila oči, už asi pochopila, že kým nedostanem, čo chcem, tak sa bez scény nikam nepôjde.

,,Vravím," povedala pomaly, nahlas a dôrazne, lebo vedela, že keď to nepovie tak ako budem chcieť ja nechám ju to ako v tých blbých filmových scénach opakovať dookola. ,,Mohla by si prosím ťa nastúpiť do auta, aby sme ťa mohli odviesť domou," pobavilo ma, že ona naozaj prosila, ale asi je dobrá herečka. Ale mne jej prosím nestačilo otočila som sa so zdvihnutým obočím aj na Chrisa.

,,To nemyslíš vážne," sykol cez zuby. Dnes to robil nejako často. ,,Ja neprosím skoro nikoho a už teba vôbec nie," povedal, ale keď som sa zamračila, spustila ruky a vydala sa smerom k reštaurácií jeho povzdych ma zastavil. ,,Destiny, prosím mohla by si nastúpiť do auta, aby som ťa zobral domou?" dostal zo seba, jasne a zreteľne, ale na jeho hlase bolo poznať, že sa veľmi premáha . Mala som pocit, že Sam s Gardien až pootvorili ústa, asi naozaj nebolo zvykom, aby Chris prosil.

,,Samozrejme, že môžem," usmiala som sa a nastúpila som, dozadu, keďže on mi držal dvere. ,,Vidíš, stačí to povedať slušne," povedala som stále s tým istým úsmevom. On vykrivil znechutene pery a zavrel dvere na aute.

Cesta domou bola tichá záležitosť, a ja som cítila, že týmto to neskončilo. Tie pohľady, ktoré na mňa vrhal Chris a Gardien v spätnom zrkadle neveštili nič dobré. Teraz som mierne ľutovala, že neprišli jedným autom a Larissa je so Samom. Nešli sme dlho keď autá prešli vchodovou bránou. Videla som ako Sam zastavil auto na nádvorí, ale Chris nie. Chris hnal auto ďalej až do lesíka na pozemkoch. Jejda, žeby malér? Napadlo mi. Vedela som, že sa chce vyhnúť zraku a sluchu Mika ako aj ostatného osadenstva vili a tak ma viezol od nej čo najďalej. Zastavil auto a prudko vystúpil. Gardien tiež rýchlo otvorila dvere spolujazdca a obozretne Chrisa sledovala. Ja som si dvere neotvorila zostala som sedieť vzadu a čakala som čo sa ďalej asi stane.