Po stopách vlkov

Autorka: Simča

20.

,,Preberieš sa už," zvrčala som na Lairssu sťa podráždený tiger, keď sedela na mojej posteli a až príliš často jej na tvár vyskakoval priblbnutý úsmev.

,,Aký to bol vlastne film?" spýtal sa Ted, sedel vedľa Larissi a hodnotil jej blažený výraz.

,,Nemám tušenie," odpovedala Larissa skôr ako som mala príležitosť ja. Nadvihla som obočie, žeby som nebola jediná kto nesledoval film. Keď Larissa videla moje nadvihnuté obočie tak sa pustila do vysvetľovania. ,,No čo? Film som nevnímala, ako náhle vypli svetlo dokázala som myslieť len na to, aký je super a potom si cez moje ramená prehodil ruku. Myslela som, že sa zbláznim. Nič dokonalejšie som nezažila. On je absolútne perfektný," usmiala sa Larissa a zahľadela sa do steny s typicky zamilovaným výrazom. Pretočila som oči a vymenila si s Tedom výraz, tak tá je jasná.

,,Tak mi povedz o čom bol film ty?" otočil sa na mňa Ted a ja som si vtedy uvedomila, že musím dať rovnako cvaklú odpoveď ako Larissa

,,Myslíš, že sa dá sledovať film, keď vedľa teba sedí archaniel sám?" spýtala som sa a pozrela som na neho, ako na blázna, ale on pretočil oči a ten pohľad mi venoval späť a vtedy som si spomenula na to, čo ma v reštaurácii tak vytočilo. ,,Prečo si mi nepovedal, že Chris bol tvoj osobný strážca? To ma zaujíma viac," skrížila som ruky na prsiach.

,,Ja som ti to nespomenul?" spýtal sa Ted nezaujato. ,,Asi som na to zabudol. Myslel som si, že to vieš. Nie je to jedno?"

,,Tak to teda nie je," sykla som. ,,A načo si akože zabudol, že chalan, ktorého by si najradšej ohol cez stôl, bol tvoj osobný strážca? Na to sa nezabúda to vieme obaja," naštvane som na Teda vrčala zatiaľ čo Larissa upierala neprítomný pohľad do steny. Ted sa zamračil.

,,No a čo, keď bol Chris môj osobný strážca? Aký je s tým problém?" mračil sa na mňa a vzdorovito vystrčil bradu. ,,Bol najlepší a tak mi ho otec dal na stráženie, keď som bol malý, vtedy ešte bola možnosť, že možno som to ja. Keď sa zistilo, že som len ďalší otcov poskok tak sa zase všetko sústredilo na otca a teraz si sa objavila ty a ešte sa nevie čo sa s teba vykľuje. A otec teraz poveril Chrisa, aby ťa strážil, lebo teraz má všetko oči len pre teba."

,,Prestaň s rečami, ktoré mi nemôžeš vysvetliť," štekla som, ja viem, že som na neho. v poslednom čase zlá, ale to napravím neskôr. Najprv si niektoré veci musím vyjasniť. ,,Mňa teraz nezaujímajú vaše nezmysli. Ty sám tvrdíš no a čo, keď ma Chris strážil? Keď je to no a čo, tak prečo si mi o tom nepovedal. Ted, ty tajíš len podstatné veci a túto si mi zatajil. Prečo?" môj naštvaný hlas klesol a teraz bol skôr zúfalo prosebný. ,,Prečo si mi to nemohol povedať? A aj keby si nemohol stačilo mi povedať. Chris bol môj osobná strážca, Destiny, ale prečo tak to ti nemôžem povedať. "

,,Tu nejde o Mikov rozkaz," zamrmlal Ted a zamračene pozrel do periny.

,,Tak o čo?" teraz som to už nechápala vôbec. ,,Keď nešlo o Mikov rozkaz, ale o tvoje tajomstvo, tak prečo si mlčal? Myslela som si, že vieš, že mi môžeš povedať čokoľvek. Hlavne po tom, keď som vás prichytila s Joshom. Myslela som, že mi veríš?"

,,Verím," Ted sa na mňa rýchlo pozrel a zdvihol hlavu. ,,Ja som ti to nechcel povedať. Už som ti spomenul, že to pri Chrisovi som si viac-menej uvedomil, že som gay. A myslím, že teraz si už vieš predstaviť, keďže ho máš teraz ty, aké je ťažké mať ho stále po boku. Obzvlášť, keď som si uvedomil, že po ňom dosť túžim. Vieš si predstaviť, ako ma to vtedy vydesilo. Chris to vedel, vedel to skôr ako ja, že som gay o tom som presvedčený, ale bolo mu to jedno. Kľudne sa okolo mňa motal aj polonahý. Príliš taktu nepobral."

,,Myslím že pobral," vzdychla som, keď som si uvedomila, aké to naozaj muselo byť pre Teda ťažké. ,,Chris len rád provokuje ako som dnes zistila. Mali sme totiž spoločnosť, ako si to posledne nazval ty."

,,Čože?!" Ted sa zatváril prestrašene. ,,Napadli vás?"

,,Nie," vzdychla som a sadla som si na kraj postele vedľa Teda. ,,Neviem síce kto sú oni, ale nie nenapadli nás, ale Sama vytočilo to, že Chris ich provokoval tým, že nechcel odísť a stále tvrdil, že oni jeho netrápia, že toto územie je jeho."

,,Chris rád provokuje to je pravda," Ted vyzeral razom zamyslene. ,,Ale toto by nemal robiť, keď je s tebou. Nemal by provokovať oni sú už aj tak až príliš vyburcovaný tebou. Tvoj príchod k nám bola pre nich vyslovene provokácia, ešte viac ich provokovať nie je múdre, už aj tak sú na nervy a mi čakáme kedy zaútočia. Dlho im nervi nevydržia tým som si istý."

,,Nebudem sa pýtať na to kto sú oni?" zamračila som sa len a pozrela som tupo do steny.

,,Ale ja áno," ozvala sa zrazu Larissa a ja s Tedom sme sa až mykli. Síce sedela vedľa nás, ale sedela tak nehybne a ticho, že sme na ňu jednoducho zabudli. ,,Čo to bolo? Čo okolo nás tak lietalo?" zvrčala vstala z postele a prebodávajúc Teda pohľadom sa postavila naproti nám. ,,Hovor!" zrúkla na môjho brata. ,,Ty to vieš, tak to povedz."

,,Ja nemôžem," dostal zo seba Ted prekvapene. ,,Prepáč mi to, ale ja to nemôžem povedať. Rád by som, ale nie je to také jednoduché," Larissa sa nadychovala na nejakú rozhorčenú poznámku, ale zarazila som ju.

,,Larissa," povedala som trochu zvýšeným hlasom, aby som na seba upútala pozornosť. ,,Nekrič mi na brata. Nemôže nič povedať."

,,Ale on to vie," povedala naštvane a ukázala na Teda prstom. ,,Vie to, Destiny, tak prečo ho neprinútiť nám to povedať a bude po tajomstve. Bude po hľadaní kníh a spovedaní Mikovích sluhov. Nech nám to Ted prezradí."

,,Larissa, on nemôže," zopakovala som znovu pokojne, nevedela som totiž, či náhodou nie je v miernom šoku z toho, že sa okolo nás mihalo niečo až priveľmi rýchle a podľa Samovej reakcie aj nebezpečné. ,,Nekrič mi na brata, ako by sa ti páčilo, keby som ja zaútočila na toho tvojho," primračila som sa. Larissa sa narovnala a akoby v duchu uznala, že prestrelila. ,,Sadaj," buchla som rukou na posteľ vedľa seba z druhej strany ako sedel Ted. Ted hľadel do periny a ja som vedela, že rozmýšľa nad tým, ako by mi rýchlejšie pomohol odhaliť Mikové tajomstvá.

,,Čo to je?" Larissa pozrela medzi stromy odkiaľ sa ozývali tupé údery a občas vzdych bolesti. Bolo ráno ďalšieho dňa. Ja, Larissa a doprevádzal nás ako vždy Ted sme išli po okraji jazierka a rozoberali sme Sama. Rozoberali je asi silné slovo, lepšie povedané Larissa rozoberala a ja som ju ochotne počúvala a zdalo sa, že aj Ted. Ale vtedy sme započuli tie zvuky a pozreli medzi stromy.

,,Neviem," mykla som ramenami ako vždy a vydala sa po zvukoch a Larissa s Tedom hneď za mnou.

,,To budú chalani," povedal zrazu Ted a mi sme sa po ňom otočili. ,,Čo je? Asi trénujú. Zvyknú si dávať tréningy, sem-tam." Žeby som odhalila tajomstvo vypracovaných tiel?

,,Zvyknú trénovať?" nadvihla som obočie a znovu som sa vydala po stope zvukov, ktoré sa ozývali lesíkom. Nezašli sme ďaleko, keď sme medzi stromami na väčšej čistinke uvideli Sama, Chrisa, Josha, Setha a Toma. Bojovali medzi sebou drevenými palicami alebo lepšie povedané Sam, Josh, Seth a Tom napadali Chrisa a on sa bránil. Bolo jasné, že Chris sa snaží medzi sebou a Samom držať trojicu ostatných chalanov, lebo narozdiel od nich Sam Chrisa dosť často udrel. Zdalo sa, že Sam je jediný, kto by mohol byť Chrisovi nejakým súperom.

,,Je dobrý," ozval sa za mnou, Tedom a Larissou, hlas. Prudko som sa otočila a pohľad mi padol na Mika a Harpera. Nevedela som, či teraz prišli alebo tu už boli, len som si ich nevšimla. Mike sa na mňa usmial. ,,Dokonalý stroj na zabíjanie. Preto som ti ho dal," povedal a hrdo pozrel na archaniela osobne a mňa zozadu objal, keď som sa otočila na bojujúcich chalanov. ,,Lebo viem, že ťa dokáže ochrániť."

,,Len stále neviem pred čím," odvrkla som. Podľa toho, čo sme včera večer videli s Larissou som odhadovala, že nebezpečenstvo naozaj hrozí a vysoké, ale pred Mikom by som to nebola priznala.

,,Niekedy je lepšie nevedieť," šepol Harper a pozrel mi do očí, ten pohľad som mu opätovala. ,,Ver mi." Bojujúci chalani nás zaregistrovali a keď sa tak stalo prestali po sebe útočiť a vydali sa pomalým krokom k nám.

,,Potrebujete niečo?" spýtal sa úctivo Sam môjho otca, ale Mike nevenoval pozornosť Samovi, ale Sethovi s Tomom.

,,Chcem, aby ste prečesali mesto," povedal Mike. ,,Viete že, nám včera Sam s Chrisom priviedli zaujímavé informácie a ja chcem vedieť koľko sa ich v meste presne nachádza. Chris včera zazrel štyroch," Mike pozrel na Chrisa a čakal na potvrdenie tohto čísla. Chris rýchlo prikývol. ,,Takže mi zistite, či sú len štyria alebo je ich viac a včera sa len štyria ukázali."

,,Samozrejme," prikývol Seth, mierne sa aj s Tomom uklonili a zmizli medzi stromami.

,,Josh," otočil sa Mike na ďalšieho z chlapcov, mala som pocit, akoby sa Josh premáhal, aby nevenoval Tedovi dlhší pohľad a keď ho Mike oslovil mala som pocit, že sa zachvel, bolo mi jasné, že sa Mika bojí, lebo si je až príliš vedomí, ako môže byť Mike nebezpečný. Bola som presvedčená, že Mike si všimol Joshov strach z neho, ale takisto som bola presvedčená, že Mike to pripisuje tomu, lebo je šéf, a tak sa ho Josh bojí, tak nejako automaticky. Mike to určite, ani náhodou nepripisoval tomu, že by chlapec mohol spať s jeho synom. ,,Choď za Gardien nech posíli ochranu vili a pripraví sa na možné problémy, oni sú veľmi blízko, čo je divné nezvyknú byť taký drzí, asi bude nutné započať lov."

Chris so Samom asi pochopili, že od nich Mike nič chcieť nebude, lebo Sam sa pohodlne usadil do tieňa stromu a odtiaľ sa usmieval na Larissu.

,,Chris," povedal zrazu Mike, keď si Chris asi tiež plánoval už nejaký program, ale zdalo sa, že nie v našej blízkosti, lebo sa vydal medzi stromy. Ale keď okolie preťal Mikov hlas Chris sa otočil späť na Mika a čakal, čo od neho bude pán požadovať. ,,Tak ma napadlo, keď už ste začali s tým tréningom, aj keď ty budeš pri Destiny dvadsať štyri hodín denne, čo keby si dievčatám," pozrel Mike aj na Larissu. ,,Ukázal, ako sa brániť pred útočníkom. Dnešný svet je plný psychopatov a keď sa vie dievča brániť je to len na osoh." Chris vyzeral, akoby ho Mikova žiadosť vôbec nepotešila, ale prikývol. Mike si s Harprom a Tedom sadli blízko Sama, aby sledovali, čo nás bude Chris učiť. Ja a Larissa sme pristúpili k Chrisovi, keď na nás kývol.

,,Ja Chrisovi pomôžem," ponúkol sa rýchlo Sam a vyskočil smerom k Larissi. Jasné takže Sam bude učiť Larissu a mňa Chris? Tak to dopadne.

,,Myslím, že obidve poznáte spôsob, ako sa brániť pred chlapom, keď vám stojí čelom, vtedy je to dosť jednoduché," začal Chris a určite by bol pokračoval, keby som ho nepredbehla.

,,Jasne," prikývla som. ,,Stačí len vykopnúť kolenom smerom hore. Reakcia je okamžitá," žmurkla som na Larissu a tá sa pobavene uškrnula. ,,Ibaže pravda je taká, že každý dnešný normálny chlap alebo útočník, niečo také čaká," dala som si ruky v bok, aby som mu jasne naznačila, neviem sa brániť proti útočníkovi spredu, lebo on môj zákerný ťah čaká.

,,Iste," pritakal Chris a zamračil sa. ,,Ale je dobré vedieť brániť sa, keď ťa napadne zozadu," povedal a položil mi ruku okolo krku a postavil sa mi za chrbát. ,,Ako by si sa asi bránila tomuto?" spýtal sa a mňa napadlo, nebránila by som sa. Keby si bol útočník ty, Chris, rada sa nechám okradnúť, zabiť, ale dúfam, že by si ma chcel znásilniť. Pritískal si ma k sebe a ja som položila svoje drobné dlane na neho ruku, ale nesnažila som sa jeho ruku odtiahnuť to ani náhodou, páčilo sa mi, ako si ma u seba pridržiava.

,,Vedela by som sa z tohto dostať," povedala som úplne omámená jeho prítomnosťou a tak som sa snažila, aby môj hlas neznel ako horúci, vzrušujúci šepot.

,,Vážne?" spýtal sa a možno sa mi to len zdalo, ale bola som skoro presvedčená, že som v jeho hlase postrehla nervozitu, ale aj keby naozaj nervózny bol a mne sa to len nezdalo, tak by sa určite nabál toho, že ho dokážem nejako spacifikovať, ale bol by nervózny z mojej blízkosti. Prosí, prosím nech sa nepletiam. ,,Ako?" spýtal sa skoro šeptom.

,,Jednoducho," nútila som svoju myseľ, aby zase začala pracovať normálne, nútila som svoje telo, aby ma zase začalo poslúchať, nútila som svoj hlas, aby zase znel pevne. ,,Dupla by som ti riadne na nohu," odvetila som a bola som rada, že môj hlas znie aspoň ako tak pevne. Jemne som položila pravú pätu na jeho tenisku. ,,Potom by som ťa udrela lakťom do žalúdka a nakoniec sa prudko otočila," pomaly som sa v jeho náručí otočila, nechal ma. ,,A vykopla," šepla som mu do ucha. Počula som ako sa môj otec začal smiať.

,,Gurážne dievča, čo povieš, Chris?" smial sa Mike ďalej pobavene. ,,Zdá sa, že teóriu ovláda, ale čo prax?" uškrnul sa na mňa Mike.

,,Ja som skôr teoretička, ako praktik," usmiala som sa na Mika. ,,Naozaj neviem, ako by mi to išlo v skutočnosti, ale teoreticky viem, ako by som to mala urobiť."

,,Je dobré ovládať aspoň teóriu sebaobrany a dúfať, že ju nikdy nebudeš musieť použiť, keby si ju musela použiť to by sa mi nepáčilo," Mikov pohľad sa zavŕtal do Chrisa.

,,To by som nikdy nedovolil, Mike," Chris sa mierne poklonil. Periférnym videním som videla, ako Sam ukazuje nejaký obranný úder Larissi a obaja sa smejú. ,,Nikdy by som nedopustil, aby sa niečo stalo tvojej dcére."

,,O tom som presvedčený," povedal Mike spokojne. ,,Tak by si ma predsa ty nesklamal, som presvedčený, že by si aj život za ochranu mojej dcéry položil."

,,Položil," potvrdil Chris a Mike sa zatváril ešte spokojnejšie. ,,Položil rovnako ako za tvojho syna, či za tvoj," Chris pozrel ponížene do zeme a mňa sa zmocnil zenechutený pocit. Nohy mu ísť bozkávať nechceš? Všetci tu preukazovali Mikovi úctu, ale Chris až posvätnú a to mi prišlo nechutné. Prečo sa chlapec tak ponižoval? Žeby mal Mike na Chrisa nejakú páku. V tom ma zo zamyslenia vytrhol hurónsky smiech Sama a Larissi. Nevenovali sme im pozornosť, kým sa nezačali tak bláznivo rehotať. Môj pohľad zmäkol, keď som na nich pozrela. Sam držal Larissu okolo pása a Larissa mala ruky okolo neho krku a doslova na ňom visela, asi sa pošmykla, keď skúšala nejaký obranný úder a Sam ju musel zachytiť. Bola som rada, že Lariissa sa smeje.

Počas doby, čo som tu bola som si uvedomila, že okruh ľudí, ktorých milujem sa o jedného zvýšil, takže teraz boli v celku traja. Áno pripúšťam si to, som citovo neprístupný človek. Vedela som, že milujem svoju mamu, tak ako deti zvyknú milovať to k čomu sa môžu schovať, keď vedia, že rodič zaženie nočnú moru.

Milovala som Larissu, taký spôsobom, akým sa milujú verný priateľa. Vedela som, že sa na ňu môžem spoľahnúť, že jej môžem povedať všetko a ona to nikomu nevykecá, že bude strážiť moje najtajnejšie tajomstvá. Vedela som, koľko som ochotná pre Larissu obetovať. Niekde som raz počula, že medzi ženami nemôže byť skutočné priateľstvo, lebo oni si vždy budú navzájom závidieť krásu, frajerov či úspech. Možno to pre niekoho platilo, ale ja by som jej nezávidela. Naopak priala som jej šťastie, priala som jej dokonalí život a tajne som dúfala, že raz napríklad o desať rokov sa stále budeme spolu stretávať, že si budeme navzájom strážiť deti a budeme stále jedna pre druhú bútľavé vŕby, dúfala som, že sa naše priateľstvo ničím nepokazí, že nás nikto nerozdelí. Viem, že raz niekto múdry povedal, že verný priateľ je lepší, ako tisíc príbuzných a ja som tomu skutočne verila. Bola proste niekto, s kým som bola schopná minúť si všetok kredit.

A nakoniec som milovala Teda, môj brat bol práve ten o ktorého sa okruh ľudí drahých môjmu srdcu zväčšil. Teda som milovala taký spôsobom, aký sa miluje mladší brat, bola by som za neho život položila. Spokojnosť a šťastie môjho brata boli pre mňa dosť veľkou prioritou. Túžila som ho chrániť pred celím svetom, pred každým kto by mu chcel nejako ublížiť, či už by to bol aj náš otec. Keby som sa modlievala, modlila by som sa za šťastie svojho mladšieho brata. Bol to môj malý maznáčik, áno skutočne som tak svojho bračeka brala, ako môjho malého maznáčika, ktorého musím chrániť a nedovoliť, aby sa mu stalo niečo zlé. Ted nebol mama ani Larissa.

Uvedomovala som si, ako každú lásku beriem inak, pri mame som čakala podporu a úkryt. Proste to bola láska dieťaťa k rodičovi. Larisse som priala šťastie a chcela som, aby vedela, že keď bude potrebovať tak tu budem, ale tiež som sa na ňu chcela spoľahnúť a tiež som ju brala ako bezpečný prístav, kde sa môžem v búrke schovať. Pri Tedovi to bola láska ochraniteľská, mohol sa pri mne ukryť, veriť mi a ja by som ho vždy bránila, ale od Teda som nič nečakala, nečakala som ochranu od neho, ani pomoc či podporu, v tom to vzťahu som len dávala, nič som nebrala. Pri mama som skoro len brala, dávala máličko. Pri Larissi som brala aj dávala a pri Tedovi som len dávala.

Rozmýšľala som, aké city sa vo mne vytvorili k Chrisovi, Mikovi, či Harperovi. Rodinu z maminej strany plus Terensa, tak to neboli žiadne veľké city. Jasene som citovo neprístupná. Ku mne sa treba nejako prekopať cez fiktívny, hrubý kameninový múr alebo lepšie povedané oceľový.

Mike ma až príliš často štval a nezdalo sa mi, že by sa nejako snažil cez ten múr dostať, ale na druhej strane možno o ňom nevedel. Harper bol zvláštne dôveryhodný, možno som mu dôverovala preto, lebo mu dôveroval Chris, bola som presvedčená, že keby Harper chcel tak by ten múr hravo prebúral, možno to bolo jeho veselou, úprimnou povahou. A Chris? Netušila so čo k nemu cítim, bolo to zmetené, ale silné tým som si bola istá. Nový druh lásky, ktorý som nepoznala? Dosť možné. Už som sa naučila, že láska má príliš veľa podôb.

,,Takto to neotvoríš," vyhlásil znudene Ted, ktorý ležal s Larissou na mojej posteli a hral s ňou faraóna.

,,Nejako to ísť musí," zvrčala som a šmarila som knihu v ťažkej väzbe na zem, tak silno, až to zadunelo.

,,Najlepší nápad bude, keď tú knihu vrátiš, kým Mike nezistí, že tam miesto nej má kuchárku," pozrela na knihu na zemi Larissa.

,,Vieš ako sa tá kniha dá otvoriť?" ozval sa znovu Ted a vyhodil jednu zo svojich kariet. Larissa sa začala mračiť na tie svoje. ,,Kľúčom," povedal to slovo, ako keby hovoril s duševne chorou. ,,To je taká malá, obvykle kovová vecička, ktorou sa otvárajú zámky," uškrnul sa na mňa.

,,Nejaký chytrý," zasyčala som na neho. ,,Ale kde mám ten kľúč asi zobrať? Ty nevieš kde je, že nie, Ted?" zamračila som sa na neho podozrievavo.

,,Pozri síce ti nemôžem povedať kopu vecí, ale to neznamená, že by som ti aspoň takýmto spôsobom nepomohol," bránil sa Ted. ,,Keby som vede, kde je kľúč tak ti to poviem," zatváril sa urazene, že si môžem myslieť opak.

,,Dobre, tak prepáč," ospravedlnila som sa trochu mrzuto, lebo som bola naštvaná na knihu a na jeho podpichovanie.

,,Neviem, ako vy baby, ale ja idem spať," povedal naštvane Ted, keď ho Larissa opäť porazila v kartách, vstal z postele a vydal sa k dverám. ,,Dobrú," prehodil ešte cez rameno, než vyšiel z izby. Obe sme za ním tiež zamrmlali, dobrú noc, a ja som sebou hodila na posteľ, kde do teraz sedel Ted. Ležala som na chrbte a nohy mi viseli cez okraj postele. Larissa sedela v tureckom sede hneď pri mne a spratúvala karty.

,,Ty si sa dnes zo Samom celkom bavila," zaksichtila som sa na ňu, keď sa natiahla a položila karty na nočný stolík.

,,Celkom hej," usmiala sa na mňa tým záhadným, zasneným úsmevom zamilovaných dievčat. ,,Je fajn," priznala.

,,Ja som to vedela, buchla si sa do neho," zaškerila som sa ešte viac.

Prestaň," štuchla mi do ramena a na tvári sa jej objavil ľahko pobavený výraz. ,,A navyše ty máš čo hovoriť, videla som ťa, moja zlatá, a vravím ti, že ty si buchnutá do Chrisa, priznaj to," skrížila ruky na prsiach a privrela oči.

,,Nič nepriznávam, lebo neviem," vzdychla som a prestala som sa škeriť. ,,Pripúšťam len to, že som do neho možno zamilovaná. Ako sa človek cíti, keď je zamilovaný?"

,,Neviem," Larissa mykla ramenami. ,,Asi chce toho dotyčné stále vídať, často nad ním rozmýšľa je z neho v rozpakoch...," Larissa sa odmlčala. ,,Neviem," povedal znovu primračene. ,,Ale som si istá, že ja do Sama buchnutá som, ale len tak ľahké to mať nebude. Viem, že sa mu páčim a tak to môžem mierne využiť."

,,Trochu ho ponaťahuješ a potrápiš?" spýtala som sa s lišiackym úsmevom, ten istý prefíkaný úsmev sa na tvári objavil aj Larissi.

,,Samozrejme nech sa chlapec trochu posnaží," potvrdila mi svoj zámer.

,,Presne," prikývla som jej a ukázal na ňu prstom v geste. ,,Čo si ľahko vybojujú to si nevážia, čím to bude pre nich zložitejšie, tým si nás budú skôr vážiť. Teda dúfam."

,,Mám taký pocit, že aj ty sa hodláš pokúšať o Chrisa," uškrnula sa na mňa vševedúcne, ale ja som opäť len vzdychla.

,,Prečo by ma chcel? Čím by som asi ja zaujala chalana, ako je on?" spýtala som sa smutne, boli to len rečnícke otázky, ale ja som vedela, že na nich aj tak Larissa zareaguje. ,,Nie som ani len tak pekná, ako ty a mám pocit, že jeho srdce je dosť kamenné. Ja nie som dievča, ktoré by niečím mohlo jeho zaujať."

,,Čo to zase trepeš?!" vyštekla Larissa. Vedela som, že nemá rada, keď hovorím, že nie som pekná. ,,Stále kacáš blbosti. Chrisovi sa iste páčiš a keď nie, tak je to len debil, ktorý si tvoju pozornosť, ani len nezaslúži," mračila sa na mňa. A potom, aby som ju nemala rada. Veď to nešlo.

,,No priznajme si, že Chris má naviac, ako som ja," povedala som znovu smutne, čím sa Larissin výraz nesúhlasu ešte prehĺbil.

,,Naviac?!" spýtala sa zase naštvane. ,,A kto je viac? Nejaká tupá fiflena? Viac som iba ja," vyhlásila a obe sme sa rozosmiali, bola som rada, že takto odľahčila situáciu.

,,Niečo tu smrdí, žeby samochvála," smiala som sa.

,,Ale teraz vážne," prestala sa Larissa uškŕňať. ,,Ja viem, že chlapi nemajú vo zvyku myslieť hlavou, ale taký čo hlavou aspoň občas nemyslia nám môžu byť ukradnutý."

,,Máš pravdu," pritakala som a posadila som sa. ,,Keď mu nebudem dosť dobrá nech si chumaj trhne."

,,Moja reč," usmiala sa Larissa viac ako veselo. ,,My rozhodneme, či sú pre nás dobrý oni a nie na opak a hotovo," obe sme sa zase mierne zasmiali.

,,Zostaneš tu dnes večer?" spýtala som sa a pozrela som na hodinky ukazovali už pol jednej v noci.

,,Môžem," prikývla. Larissa v mojej izbe zostala, zaliezli sme pod perinu a kecali sme tak dlho, kým nás spánok úplne neskolil.