Po stopách vlkov

Autorka: Simča

2.

Prekvapilo ma, keď zišiel z hlavnej cesty na nejakú lesnú. Tá sa ešte niekoľko krát rozvetvovala a mi sme išli medzi stromami. Super sama v aute v podstate s cudzincom, ktorý si to mieri rovno do hustého lesa. Ako z hororu. Cítila som vôňu smrekový a lipových stromov.

,,Kam ideme?" spýtala som sa, trochu nesvoja a on si to všimol, lebo sa uškrnul.

,,Hovoril som ti, že žijem vo vile a tá potrebuje miesto a ja mám rád lesy a tak sa nachádza uprostred lesa," usmial sa. Mne to ale vtipné nepripadalo, ale zachvíľu som naozaj uvidela obrovskú drevenú bránu na ktorej sa potulovali dvaja mladíci, keď uvideli auto brána sa začala otvárať. Keď otec vošiel autom dnu pred očami som mala obrovské kamenné nádvorie a keď mi pohľad padol na vilu hneď ma napadlo, že vyzerá ako z telenoveli. Otec zastavil uprostred nádvoria a vystúpil z auta. Nasledovala som ho. Keby už nebola tma asi by som bola fascinovaná modernou vilou, ale teraz mi prepadala strašidelne.

,,Pane," mykla som sa, keď sa za nami ozval hlas. Otec na mňa zase pobavene pozrel a mi sme sa otočili.

,,Seth," povedal k modrookému, blonďákovi asi v mojom veku tvrdo a hodil mu kľúče od auta. Fešák. Napadlo ma hneď. Mladík menom Seth nečakal a okamžite do auta nastúpil. Otec vytiahol z auta moje veci a hodil ich ďalšiemu mladíkovi, ktorý vyšiel z tieňa. Seth auto naštartoval a zmizol vo jedných veľkých dverách vili. Pravdepodobne garáž.

,,Tom, odnes to do západného krídla. Vedľa Tedovej izby je voľná spálňa a tá bude patriť mojej dcére," Tom prikývol a prezrel si ma. Tom bol tiež chalan v mojom veku, tiež krásavec, ale on mal oči aj vlasy hnedé. Čiže vôbec nie môj typ. Obaja chlapci, či Tom alebo Seth pôsobil zvláštne zvieracie. Pohybovali sa elegantne a ticho. ,,Sú to sluhovia," vysvetlil.

,,Super," poznamenala som. ,,A koľko ich tu máš?" spýtala som sa.

,,Neviem," uškrnul sa otec. ,,Nepočítal som ich. Ted," zakričal, keď sme vošli do vili cez vchodové dvere. Ocitli sme sa v priestrannej hale v ktorej bol červenkastý koberec, jeden stôl na ktorom stála obrovská váza plná kvetou. A na stene viselo niekoľko obrazov. Inak bola miestnosť prázdna, teda až na obrovské schodisko oproti dverám a niekoľko dverí po oboch stranách miestnosti.

Ako som si tak obzerala miestnosť zrazu sa na schodoch ozval chlapčenský hlas. ,,Otec," prudko som sa otočila. Dole schodmi si to mieril usmiaty chalan naozaj nemohol byť mladší, ako o toho pol roka, bol pekný. Naozaj je to to samý pekný chalan. Ale toto bol môj brat. Jeho oči aj vlasy boli bledé, až dostávali nádych zlatej. A predsa aj v tomto chlapcovi bola nejaká elegancia a zvieracia divokosť, ale hlavne krása.

,,Destiny, toto je môj syn Ted," predstavil mi chlapca, ktorý sa zastavil tesne predo mnou a nadšene ku mne natiahol ruku, že by Mike nekecal a jeho syn ma naozaj chcel tak veľmi spoznať.

,,Ahoj," usmiala som sa na neho a stisla jeho ruku.

,,Som rád, že si prišla. Otec hovoril, že možno odmietneš, ale ja som veril, že dôjdeš," usmieval sa veselo. Vtedy Mikovi zazvonil telefón a Mike sa zamračil na číslo.

,,Ted, poukazuj sestre dom," pozrel prísne na syna a ten prikývol. ,,Destiny, neviem, či sa uvidíme ešte dnes, ale keď nie, tak sa určite uvidíme ráno na raňajkách. Ja musím ešte niečo vybaviť," s tým sa odporúčal do jedných z mnohých dverí.

,,Zaujímaví týpek," zhodnotila som to ja a Ted sa na mňa s úškrnom pozrel.

,,To hej a ide z neho strach," potvrdil mi Ted, ale ja som sa na neho zamračene pozrela.

,,Strach?" nepripadal mi strašný. Teraz na mňa prekvapene pozrel Ted.

,,Teba asi len tak niečo nevydesí, tak to pri ňom budeš mať lepšie," skonštatoval brat.

,,Ako to myslíš?" mračila som sa.

,,To je jedno nechaj tak, veď ti na to prídeš. Poď," mykol na mňa a už išiel do schodov. Ted mi poukazoval celí dom. Bol zariadení väčšinou draho a luxusne. Až sme prišli k poslednému krídlu domu, ale Ted tie dvere obišiel.

,,Sem nejdeme?" ukázala som na dvere.

,,Nie, tam je len kuchyňa a izby pre sluhov," povedal a mieril si to chodbou ďalej, ale ja som sa od dverí ani nepohla. ,,Naozaj tam nie je nič zaujímavé," povedal mi, keď zistil, že ho nenasledujem.

,,Mne príde jedlo celkom zaujímavé. Neviem, ako ty, ale ja jem," pozrela som na neho.

,,My do kuchyne chodiť nemáme," odporoval Ted. ,,Len povieme sluhom, čo chceme a oni nám to prinesú."

,,Ale ja často neviem, čo chcem kým to nevidí. Keď otvorím dvere chladničky hneď nájdem načo mám chuť a kým tie dvere neotvorím, ani neviem, že som mala chuť akurát na to," mykla som ramenami.

,,Dobre, tak poď," zatváril sa Ted nesúhlasne, ale už si to mieril cez chodbou do ktorej ísť pôvodne nechcel. ,,Na poschodí sú izby zamestnancov," ukázal hore po schodoch a tamtie dvere sú kuchyňa. Teraz poďme," povedal a zase chcel odísť, ale ja som ho zdrapla za tričko.

,,Chcem vidieť kuchyňu," trvala som si na svojom.

,,Prečo?" zavil nespokojne, ale ja som zložila ruky na prsiach. Ted sa zatváril porazene a vydal sa k dverám kuchyne.

Kuchyňa bola veľká miestnosť s kopou skríň, zazrela som niekoľko chladničiek, šporákov, drezov, myčiek a kopec iných sprostostí, ktoré do kuchýň patria.

,,Páni," zatiahla som, brat vedľa mňa sa tváril nespokojne, ako keby nechcel, aby ho tu niekto videl. Ale mne vtedy pohľad padol na partiu chlapcov stojacich pri jednom z dresov. Keď sme vošli veselo sa bavili, ale keď nás uvideli, okamžite zmĺkli a sledovali nás.

Usmiala som sa a podišla som k nim. Obvykle som takú odvahu nemala, ale teraz som oficiálne bola paňou domu, tak prečo nie. Ted išiel nešťastne za mnou. Každý z tých chalanov mal v sebe podtón nejakej divokosti a predsa elegancie a všetko to boli náramný fešáci, každý z nich bol svojim spôsobom dokonalí.

,,Ahoj," usmiala som sa na nich. Hneď som poznala Setha s Tomom.

,,Ahoj," nadvihol obočie Seth. ,,Čo tu robíte?" zamračil sa na mňa.

,,No brat mi ukazuje dom, tak som chcela vidieť aj kuchyňu," mykla som plecami. ,,Nemôžem snáď?" usmiala som sa.

,,Pani, je to váž dom. Môžete čokoľvek, len nás to prekvapilo," ozval sa dlhovlasí, čiernovlasí chalan so šedými očami a pozoroval ma.

,,Prečo mi prosím ťa vykáš. Mám osemnásť nie štyridsať," pozrela som na neho zarazene. ,,Inak ja som Destiny," vážne nechápem, kde sa vo mne tá odvaha brala. Oni na mňa hľadeli, ako keby som hovorila latinsky. ,,A vy?" skúsila som to. ,,Viem že vy dvaja ste Seth a Tom," usmiala som sa na dvoch chalanov z nádvoria.

,,Ja som Zeeke," kývol na mňa chlapec, ktorý ma nazval, pani.

,,Ja som Josh," kývol na mňa ďalší modrooký v podstate blondiak.

,,Tim," premeral si na pohľadom, zelenooký, čiernovlasí chalan.

,,Rich," kývol posledný z chlapcov, hnedooký, hnedovlasí chalan.

,,Takže vy všetci pracujete pre otca?" overovala som si správnosť svojej dedukcie.

,,Áno, tak to bude," potvrdil Josh. ,,Zaujímalo by ma ale, čo vy potrebujete, že ste medzi nás prišla sem."

,,Tykajte mi," zamračila som sa, určite som bola od niektorých chalanov tu o niečo mladšia.

,,Čo tu robíš?" ozval sa naštvaní ženský hlas a Ted razom trochu zbledol. ,,Tu nesmiete byť," podišla k nám modrooká blondína, veľmi pekná, ale hádala by som jej vyšší vek, ako chalanom. Možno dvadsať päť. Počkať. Povedala, že tu nesmieme byť a ona o tom odkedy rozhoduje? Šestica chalanov sa tiež ako keby prikrčila pod jej hlasom. To ma naštvalo, ale ešte viac ma vytočila Tedova reakcia.

,,Prepáč Gardien, ale Destiny chcela vidieť aj kuchyňu. My už padáme," brblal ospravedlňujúco.

,,Možno ešte nechcem preč," otočila som sa na brata.

,,Tu nemáš ty a ani tvoj brat, čo robiť," sykla na mňa dlhovlasá blondína. Zapamätala som si meno Gardien, ktoré brat vyslovil.

,,A to povedal kto, ty?" založila som ruky na prsiach. Vždy som sa k ľuďom chovala ako sa oni chovali ku mne a ona bola nepriateľská. No tak budem aj ja, čo už. Nemala som v pláne sa tu z niekým hádať alebo si inak robiť problémy, ale ona mi nedala na výber.

,,Nemáte tu čo robiť a nemáte sa rozprávať zo služobníctvom pokiaľ pre nich nemáte rozkaz, tak k nim nemáte prehovoriť, ani slovo," sykla na mňa. Ted vyzeral akože o tom vie a mrzí ho, že sem prišiel.

,,Ešte raz sa pýtam, a to povedal kto?" mala som chuť jej odseknúť, že môj rozkaz znie, aby mlčala a odporúčala sa, ale až taká drzá som byť nechcela. V každom prípade som videla, ako na mňa chalani vykoľajene hľadia, asi sa s touto blondínou takto nikto baviť nezvykol. Ted na mňa tiež pozeral šokovane.

,,V tomto dome platia pravidlá, ktoré sa dodržiavajú už roky a ty ich budeš akceptovať tiež," povedala mi tá blondína už pokojnejším hlasom, asi som ju tiež prekvapila.

,,A keď nie?" spýtala som sa a sadla som si na dres.

,,Destiny," sykol na mňa brat.

,,Tak si to vybavuj s otcom," odvetila a vtedy som sa rozosmiala.

,,Tak to sú otcove pravidlá," zoskočila som zo smiechom z dresu. ,,Môj otec si bude musieť zvyknúť na mňa. Mňa sa pravidlá netýkajú. Robím si čo chcem a kedy chcem a keby sa to môjmu otcovi nepáčilo...," pohodila som rukami v geste. ,,Je mi to fuk. Pravidlá sa tu budú meniť, lebo z vás mám pocit, ako keby ste boli mučení, keď prevrhnete pohár mlieka," povedala som a za stáleho chechtania som sa vydala von z kuchyne. Ted mi bol v pätách a vedela som, že ma vyprevádzalo aj niekoľko prekvapených pohľadov.

,,Byť tebou dávam si pozor na ústa, lebo keď to niekto z nich vykecá otcovi tak...," Ted nedopovedal, lebo som mu to nedovolila.

,,Tak čo? Čo mi urobí, Ted?" spýtala som sa. ,,Nič mi neurobí. Je mojim otcom len biologicky, keď o mňa stojí bude po mojom. Mne nie je šesť. Nemôže si ma už vychovať podľa svojich pravidiel na to je neskoro."

,,Aby si nezmenila názor," povedal mi trochu vykoľajene. ,,Radšej poď ukážem ti tvoju izbu."

Ted ma zaviedol do veľkej izby, ktorá musela byť cez deň riadne slnečná vzhľadom na obrovské okná od podlahy až k stropu, s obrovskou manželskou posteľou bledými, kvetinovými návlečkami. V miestnosti bolo niekoľko skríň, písací stôl táto izba celkovo vyzerala ako naozaj dlho neobývaná a tá izba naozaj bola na môj vkus príliš bledá a hlavne neútulná, bola veľká a v podstate prázdna. Ted si asi všimol, že sa netvárim nadšene, lebo rýchlo povedal.

,,Je to tvoja izba, ale otec povedal, že ti ju dá zariadiť, ako budeš chcieť," pozrel na mňa. Ja som otvorila skriňu a videla som, že v nej je sú už moje veci. Tom ma asi musel už vybaliť alebo niekto iný.

,,Aspoň mám vlastnú kúpeľňu," poznamenala som, keď som zistila, čo sa nachádza za dverami v mojej izbe. Kúpeľňa bola ladená do tmavomodrej, táto bola zariadená celkom útulne. Bola tam vaňa aj sprchový kút. Páčilo sa mi to. Len poličky zívali prázdnotou, teda až na jeden šampón a dva kusy mydla.

,,Pôjdeme zajtra nakupovať," navrhol Ted, keď videl, že som skrivila tvár pri pohľade na prázdnu kúpeľňu.

,,Som tu len na prázdniny. Nepotrebujem toho veľa," pokrčila som ramenami.

,,Ja som myslel, že by sa toto mohlo stať tvojím novým domovou alebo skôr druhým domovom. Vieš, že by si sa striedala. Raz tu a raz z rodičmi," primračil sa Ted smutne.

,,Za chvíľu ti začnem liezť na nervi," uškrnula som sa a zavrela dvere do kúpeľne.

,,Nezačneš, sľubujem," hovoril horlivo.

,,Prečo tak veľmi chceš, aby som tu zostala?" nechápala som, ale jeho smútok z toho, že by som odišla sa mi páčil.

,,Som tu často sám," zamračil sa.

,,Nevodíš si sem kamarátov?" nechápala som. ,,Je tu veľa miesta na blbnutie."

,,Ja nemám kamarátov," pozrel Ted do zeme. Ja som síce tiež neoplývala veľa kamarátmi, ale keď sa mi von chcelo vždy sa našiel niekto komu som mohla zavolať a von ho vytiahnuť.

,,Nejakých určite máš," pozrela som na neho.

,,No, nájde sa pár spolužiakov s ktorými sa bavím, ale väčšinou ma berú za podivína, síce si za to môžem sám, ľudí často odháňam," mračil sa smutne.

,,Uvidíme, ale myslím, že to zatiaľ vyzerá tak, že by som tu zostať mohla," mykla som ramenami a jeho tvár sa hneď rozžiarila.

,,Vážne?" spýtal sa nadšene a ja som z úsmevom prikývla. ,,To by bolo super, ale aj tak si myslím, že odídeš," zatváril sa zase nespokojne. Chcela som namietnuť, ale predbehol ma. ,,Mali by sme ísť spať," vyhlásil a pozrel na vchodové dvere.

,,Súhlas, som unavená," prikývla som, bol to psychicky vyčerpávajúci deň.

Keď Ted odišiel umyla som sa, myslela som si, že budem mať problém s čistotou v kúpeľni, to ma vždy vytočilo na dovolenkách, že kúpeľne boli katastrofálne, ale keď som si uvedomila, že vaňa a vlastne celá kúpeľňa vyzerá, ako keby ju drhli každý deň aj keď bola čistá, bola som razom veľmi spokojná. Vošla som do izby a chcela zaliezť do postele, ale všimla som si budíku na nočnom stolíku. Za desať pol siedmej? Komu šibe? Rýchlo som budík pretočila na pol tretiu a praskla ho späť na stôl. Z myšlienkou, že túto izbu, bude treba úplne prerobiť a hlavne stemniť som zaspala.