Po stopách vlkov

Autorka: Simča

17.

,,Takže tu v dome je nejaká knižnica?" šepla mi Larissa a ja som jej nemo prikývla. Teda sme nenašli vo svojej izbe a tak sme išli po dome a mierili si to na neskoré raňajky. V tom som skoro spadla, lebo okolo mňa sa prehnal Harper na skateboarde.

,,Čo blbneš?" štekal som po ňom. Harper sa na skateboarde prudko otočil a uškrnul sa na mňa.

,,No dopravný prostriedok," ukázal na skateboard. ,,Tento dom je veľký ako sviňa a ja sa nejako musím dostať z jednej strany domu do druhej," mykol ramenami.

,,A to ti to Mike dovolí?" spýtala som sa pochybovačne.

,,Vieš," Harper chvíľu vyzeral zamyslene a potom sa útrpne zaksichtil. ,,Behal som tu na korčuliach, ale zato ma z huboval," zase sa uškrnul a zmizol za rohom. Pokrútila som hlavou v geste ten naozaj nie je normálny.

Za Larissou sme sa rýchlo naraňajkovali a vydali sme sa do knižnice. Našla som ju rýchlejšie ako som čakala, ale čo ma prekvapilo bolo to, že keď som otvorila dvere do knižnice tak v tej schátralej, kameninovej miestnosti sedela Gardien.

,,Dievčatá vy ste sa stratili?" prebodla nás obe pohľadom a povedala to tónom, ktorý jasne naznačoval, že o tom pochybuje a že sa odtiaľto máme pakovať.

,,Nie," odsekla som, aby som jej dala jasne najavo, že môže zabudnúť na to, že sa odtiaľto v najbližšej dobe pohnem. ,,Ja som si sem prišla niečo popozerať."

,,Toto nie je knižnica pre vás," sykla Gardien napružene. Tá baba mi začínala riadne liezť krkom.

,,Je to otcova knižnica a ja tu byť môžem pokiaľ chcem, a ty nám dones čaj, Gardien," usmiala som sa na ňu. Chcela som jej tým čajom dať najavo, že on je len podriadená. Gardien doslova zasyčala a vybrala sa k dverám. ,,A neotrávený, pokiaľ možno," kríkla som za ňou, keď za sebou zabuchovala dvere.

Potom som z police vytiahla prvú bichlu. Mala kovový obal a bola napísaná jazykom, ktorému som nerozumela. U ďalšej som dopadla rovnako, dokonca písmená ani neboli z gréckej abecedy, ale boli to nejaké divné kliky háky. Najprv ma napadlo, že čínština, ale potom som si uvedomila, že to nie je ani čínsky.

,,Táto je v našom jazyku," zakričala na mňa Larissa asi po dvadsiatich minútach vyťahovania všelijakých kníh. ,,A táto tiež," zakričala hneď po tom. Ja som vrátila knihu v drevenom obale naspäť do police a podišla som k Larissi. Hneď mi bolo jasné, že regály, ktoré Larissa našla mi budú užitočnejšie. Lebo boli v našom jazyku, alebo jazykoch príbuzných nášmu.

,,Kronika Temnej doby, Krvavé boje, Prvá vládkyňa, Po svite luny v jazere, Vlčia spoveď, Keď netopiere nespia, čo to do kelu je?" spýtala som sa keď som si do radu čítala čudesné nápisy.

,,Tak to naozaj netuším," pozrela na mňa Larissa trochu nesvoja. Chytila som prvú knihu ktorá mi udrela do oka a to Kroniku Temnej doby. Kniha bola v ťažkej väzbe s kovu a nadpis bol vytepaný na prednú stranu. Rýchlo som knihu otvorila na prvej strane. V roku 1267 keď temný sir Hertol napadol klan Vluserov prišla o život aj lady Derbonová. Zbytky klanu Vurserov sa...

,,To nie sú knihy pre vás," sykla Gardien. Položila dva hrnčeky na stôl a zhrabla knihu do svojej náruče. ,,Ani jedna z vás tu nemá čo robiť."

,,Vráť mi to," sykla som a privrela som oči zlosťou.

,,To nepôjde," ozval sa hlas za mnou a ja som sa prudko otočila, stál tam Mike a tváril sa naštvane.

,,Otec chcem tú knihu," ukázala som na knihu v Gardeniných rukách.

,,Nie, Destiny, vezmi kamarátku ku koňom. Toto nie sú knihy pre vás, ale ak chceš zoženiem ti Hemingwaya. Teraz ale choďte von. Vonku je pekne," povedal a jeho tón jasne dával najavo, že o tom nehodlá diskutovať.

,,Ale, otec...," sykla som rozhorčene.

,,Von," ukázal otec na dvere pokojne. Larissa sa hneď vydala k dverám, ale ja som si neodpustila zamračiť sa na otca, ale pred ním, než sme vyšli som sa zastavila a načúvala.

,,Je hrozne zvedavá, strká všade nos ak s tým niečo neurobíš tak...," počula som Gardenin podráždený hlas.

,,Pokoj, Gardien, nič nezistí, tie knihy tu neostanú odnesiem ich," keď som to započula vybrala som sa s Larissou chodbou a k východu von.

,,To snáď nie je pravda, oficiálne Gardien neznášam a raz sa jej zbavím," syčala som si pre seba. Larissa mi venovala skeptický pohľad.

,,Nerozčuľuj sa, tým si nepomôžeš, aj keď je to hnusná mrcha," súhlasila so mnou zamračená Larissa.

,,Jedno, ale vieme, som na správnej stope. Musím sa k tým knihám nejako dostať skôr, ako ich otec schová," a už som v mysli spriadala plán, ako sa v noci vykradnem z izby, len som dúfala, že do vtedy otec knihy neodnesie.

,,Vy dvaja sa nebojíte, že vás prichytia?" uškrnula som sa na Teda s Joshom, ktorý sedeli pod jedným zo stromov pri jazere a bozkávali sa. Josh sa uškrnul.

,,Nikto v okolí okrem vás nie je," mykol plecami Ted. ,,Teda okrem vás a určite Chrisa, ten sa určite niekde poneviera, ale nevidieť ho. Ten chalan je ako tieň. Naháňa mi strach."

,,Tebe strach naženie čokoľvek," všetci sme sa mykli a pozreli do koruny vedľajšieho stromu odtiaľ práve zliezal Chris osobne.

,,Zase špehuješ?" skrížila som ruky na prsiach, keď Chris zliezol a postavil sa oproti mne. ,,A potom, že ja strkám nos do vecí do ktorých ma nič. A čo ty, Chris?"

,,Ja dávam pozor na okolie," odvetil kľudne a nehanebne, aj keď všetci vedeli, že klame. ,,Robím, len to čo mám v popisu práce," s tým sa odporúčal smerom k stajniam.

,,Grázel," sykala som. Keď už bol Chris dosť ďaleko otočila som sa na Teda s Joshom. ,,Keby chcel otec predo mnou niečo schovať, kam by to schoval?" spýtala som sa. Josh vyzeral, že nechápe, čo za otázku som to na neho vybalila, ale podľa Tedovho výrazu som pochopila, že on ma naopak prekukol.

,,Čo by otec mal pred tebou chcieť skryť?" zamračil sa Ted. Jasne, že on chápe viac, už som ani nemohla zapochybovať, že mi dvaja sme jedna krv.

,,Knihy z otcovej knižnice," odvetila som a Ted sa zamračil ešte škaredšie. ,,Tie knihy nie sú rovno decká literatúra, ako som už stihla pochopiť a viem, že v nich nájdem odpovede."

,,Destiny, do tých kníh sa radšej nerýp. Niektoré veci je lepšie nevedieť. Som zato, aby si dostala odpovede, ale tieto knihy hovoria viac ako túžiš vedieť, ver mi," Ted na mňa úpenlivo pozrel.

,,Tak mi povedz, čo chcem vedieť," vyzvala som ho.

,,Vieš, že nemôžem," zamietol ma hneď.

,,Tak v tom prípade potrebujem tie knihy," zvrčala som. ,,Povedz, kam ich otec predo mnou asi schová," spýtala som sa a čupla som si, aby sme boli približne na rovnakej úrovni.

,,Nehnevaj sa," odvetil len a mnou prešla zlosť.

,,Niekedy ťa neznášam a mám pocit, že si na otcovej strane," arogantne som pohodila vlasmi a vstala som. ,,Keby tam tá hlúpa Gardien nebola, tak by som na tom bola lepšie, mala som sa tam nepozorovane vkradnúť v noci."

,,To by ti nepomohlo," ozval sa Josh. ,,Vieš Gardien je niečo ako tunajšia knihovníčka. Ona má knižnicu na starosti."

,,To preto sa ohýba pod náporom prachu, že?" pozrela som na Josha. ,,Hádam by tam ale nebola a nestrážila knihy celú noc," Josh a Ted si vymenili také pohľady, ktoré mi skôr hovorili opak. V tejto vile sú už asi všetci na hlavu. Vtedy som si uvedomila dvoch sluhov, ako sa prechádzajú na kamennom plote. ,,Zostaň tu," povedala som Larissi a rýchlim krokom som si to mierila k vile.

,,Ale kam zas ideš?" počula som, ako za mnou Larissa zavolala, ale ja som sa ani neobzrela. Rýchlo som vošla do vili a schodiskami až hore na plot. Tam postávali dvaja sluhovia, konkrétne Zeeke, ktorý mal šedé oči a dlhé, tmavé vlasy, ktoré mu padali na ramená a dievča, ktoré som nepoznala mala modré oči, dlhé, tmavé a mierne vlnití vlasy. Keď som vyšla hore obaja na mňa ostražito pozreli.

,,Ahoj," pozdravila som veselo. Obaja sa odzdravili, ale zvláštne duto a podozrievavo. ,,Pozerám, že vám Mike asi nikdy nedá pokoj stále pre vás nájde nejakú robotu. Asi očakáva vpád Hunov."

,,Pravdepodobne," usmial sa Zeeke, lebo si myslel, že žartujem.

,,A mali by sme sa niečoho báť? Alebo tu stojíte a nudíte sa úplne nezmyslene?" usmiala som sa na Zeeke ako nevinnosť osobne.

,,Ale kde, stojíme tu úplne zbytočne, Mike je v tomto úplne mešuge," zasmial sa Zeeke a urobil presne tú chybu, ktorú som chcela, keď mi to hovoril pozeral mi do očí. Vonku svietilo slnko na oblohe ani mráčik a bol skoro obed, keď mi ale Zeeke pozrel do očí, videla som ako sa mu aj cez prudké slnečné svetlo roztiahla zrenička. Klame. Každé jeho slovo je vedomá lož.

,,Myslela som si, Mike je blázon do bezpečnosti a úplne zbytočnej," pretočila som očami, nechcela som, aby pochopil, že viem, že klame. ,,Takže sa nie je čoho báť? Môžem pokojne spávať."

,,Úplne pokojne, kto by sem asi tak chodil," vrátil mi široký úsmev Zeeke a nehanebne mi klamal.

,,Tak to som si oddýchla," položila som si ruku na srdce a predstierala, že sa mi uľavilo, zároveň som na Zeeke mrkla, aby vedel, že to len hrám. ,,Tak si užite stráž," usmiala som sa aj na dievča. Dievča mi úsmev opätovalo, ale ten úsmev, nebol veselí, len hraní a ja som až cítila, tušila som, že ma buď to odhalila úplne alebo minimálne z časti.

,,Ahoj," veselo som im naposledy kývla a vydala sa zase dole, ale uprostred schodov ma za tričko niekto zdrapol a natlačil ma k stene. ,,Sam?" prešiel mnou šok, keď som si uvedomila, kto sa to na mňa mračí, ako zabijak a tlačí ma rukou do steny. ,,Ty niečo potrebuješ?" spýtala som sa stále mierne zmetená.

,,Daj sluhom pokoj," Sam tie slová precedil skrz zuby a naozaj sa tváril, ako niekto kto nemá problém to vysvetliť aj päsťou, ale ja som si bola až prespríliš jasne vedomá si svojho postavenia. Sam bol podo mnou. Zo Sama šiel naozaj strach a ja? No, zase som sa nebála a to ani trochu. Ledva ma vystrašil Chris, chlapče, budeš sa musieť viac snažiť.

,,A keď nie?" spýtala som sa vyzývavo.

,,Daj sluhom pokoj, ja sa nerád opakujem, Destiny," zvrčal mi do ucha a dával dôraz na každé slovo. Ale on si neuvedomoval, že vo mne nevyvoláva strach, ale naopak zlosť. Aj Sam sa mi rozhodol brániť mi v mojom snažení o to, aby som sa dozvedela všetky tajomstvá, ktoré prikrívali tento dom. Tak to nie ani náhodou.

,,Nedám im pokoj a som veľmi zvedavá, čo s tým ako urobíš?" sykla som mu naspäť a on na mňa zarazene pozrel, asi bol tiež zvyknutý, že keď chce tak strach vyvolať dokáže.

,,To nechci vedieť," odvetil cez stisnuté zuby. Ja som pretočila oči. To si nemohol vymyslieť niečo originálnejšie? Prudko som mu položila ruky na hruď a odstrčila som ho od seba.

,,Nebojím sa ani Chrisa, Sam, prečo si myslíš, že sa zľaknem teba," odvrkla som a chcela som ísť ďalej dole po schodoch, ale on položil ruku na stenu predo mňa a tým mi to znemožnil. ,,Čo ešte? Máš aspoň niečo originálnejšie, čím sa ma pokúsiš zastrašiť?" spýtala som sa arogantne a ruky som skrížila na prsiach.

,,Ty si o sebe asi veľa myslíš?" sykol Sam so zlosťou privretými očami.

,,Nie to ty," odvetila som. ,,Mám otázku, Sam, páči sa ti Larissa?" Sama moja otázka vykoľajila.

,,Čo to sem pletieš?" zažmurkal Sam zaskočene.

,,Keď áno, tak sa mi nepleť do cesty, lebo ja viem, že ty ma buzeruješ na Mikov rozkaz, keď ma odignoruješ a necháš ma robiť si svoje veci a ty sa budeš starať o tie svoje dám ti Larissin mail," navrhla som a dúfala som, že tým sa ho zbavím. Sam vyzeral, že tú možnosť zvažuje, ale potom sa uškrnul.

,,Nie, díky," odvetil potešený sám zo seba. ,,Ale do konca víkendu budem mať jej mail i číslo mobilu aj bez tvojej pomoci." Pri tomto jeho vyhlásený som vyprskla smiechom.

,,Nie, Sam," oznámila som mu zo širokým úsmevom. ,,Larissa je moja najlepšia kamarátka, takže veľmi záleží na tom, čo jej o tebe poviem. Keď jej poviem, že si sa mi vyhrážal a ver mi, že ja to ešte trošku prifarbím a ona ťa uvidí vo svetle hajzla nebude s tebou chcieť mať nič, ale keď jej poviem, že si milý chalan, ktorý stojí za risk, čo myslíš že urobí?" položila som si ukazováčik na líce a predstierala som, že o tom uvažujem.

,,Fajn," sykol napružene Sam a ukázal na mňa prstom. ,,Ale budem pred ňou za fajn chalana, jasné a ty si potom rob čo chceš, budem sa tváriť, že to nevidím."

,,Tak to si plácnem," uškrnula som sa na neho a znovu som chcela zísť dole, ale on ma znovu zdrapol.

,,Nezabudla si na niečo?" primračila som sa o čom to hovorí. Sam vzdychol. ,,Ten mail," odvetil a pretočil očami.

,,Aha, jasné," rýchlo som Samovi nadiktovala Larissin mail a zamračene som sa išla dole po schodoch. Bolo mi jasné, že aj služobníctvo čaká útok niečoho, ale čoho mi zostávalo záhadou. Rozhodla som sa, že predtým, ako sa vrátim k jazeru skontrolujem knižnicu. Keď som tam došla nikto tam nebol, ale k mojej zlosti ani nebolo, čo odtiaľ šlohnúť, lebo police na ktorých boli knihy, ktorým by som rozumela boli preč. A takisto väčšina pergamenov. Predtým som pergameny nepozerala, ale teraz mi bolo jasné, že aj medzi nimi sa nachádzali pergameny v našom jazyku. Naštvaná som sa vydala k jazeru.

,,Kde si bola a čo si tam robila?" sykla na mňa Larissa, sedela už len s Tedom pri jazere a namáčala si nohy do vody.

,,Na plote a v knižnici, ten hajzel dal odniesť všetky knihy, ktorým by som rozumela. Na plote som si chcela niečo overiť," odvetila som a naštvane som si sadla na zem. ,,Inak Sam má tvoj mail," Larissa po mne fľochla pohľadom. ,,Musela som ho niečím uplatiť."

,,Uplatiť?" predbehol Ted v otázke Larissu.

,,Mike ma mu dal na starosti. Sam má predo mnou chrániť služobníctvo," zaksichtila som sa na Larissu útrpne. ,,Kto je tá baba na plote?" mykla som k dvojici sluhov na plote ďaleko odtiaľto, kam sme z jazera ani nedovideli.

,,Myslíš tú modrookú tmavovlasú kočku?" spýtal sa Ted a ja som prikývla. ,,To je Marisa, tú často nevidíš, lebo obvykle zohrieva niekomu posteľ," zaškeril sa.

,,Mám pocit, že ma prekukla, dúfam, že nemám proti sebe ďalšiu Gardien, lebo budem musieť dať otcovi ultimátum. Buď to oni alebo ja," vzdychla som a pozrela do zeme. Koľko mi toho otec asi ešte bude tolerovať. Vtedy ma niečo napadlo a musela som sa v duchu usmiať. ,,Ted kam otec schováva tvrdí alkohol?"

,,K sebe do pracovne, ako všetko. Čo ťa to pre boha teraz napadlo?" pozrel na mňa Ted prekvapene.

,,Veď ty nepiješ," otočila sa na mňa Larissa.

,,Ale mne o ten alkohol ani nešlo, Ted mi na to skočil a prehltol aj navijak," uškrnula som sa.

,,Na čo som skočil?" Ted sa zamyslene mračil a bolo mi jasné, že sa mu nepáči, že som ho dobehla, aj keď zatiaľ netušil ako.

,,Takže otec schováva všetko v pracovni," usmiala som sa ešte viac, Larissa prevrátila oči a aj na Tedovej tvári sa objavil výraz pochopenia. ,,Presne, keď tam otec všetko schováva, kde asi budú knihy?" položila som rečnícku otázku.

,,Tam nie je ich veľa," odbil ma Ted a ja som sa zamračila. ,,Vieš nemôžem ti síce pomôcť tie knihy nájsť, ale tiež nemám zakázané ti povedať, že s tou pracovňou máš trochu pravdu. Nemá tam všetky knihy, ale jednu knihy z knižnice, tam má a to Temné vrany nad Európou, je písaná v našom jazyku takže jej pochopíš."

,,Ted ja ťa milujem," uškrnula som sa na chlapca po svojom boku. ,,Takže večer ma čaká misia do jeho pracovne."

Večera s Mikom bola tichá záležitosť a dosť tajuplná, lebo mu často niekto prišiel niečo pošepkať a potom sa ten dotyčný rýchlo niekam odporúčal. Sledovala som Mikovu náladu, aby som vedela z hodnotiť do akého veľkého problému sa asi dostanem, keď sa mu vlúpem do pracovne. Večer mi v mojej izbe Ted a Larissa popriali veľa šťastia a odporúčali sa do svojich izieb.

Z izby som pomaličky vyšla až o jednej v noci s malou baterkou, ktorú mi na túto misiu požičal Ted a aj s kuchárskou knihou, ktorú som natiahla do tmavého obalu, aby nebolo vidieť nápis, lebo podľa Teda tú knihu musím vymeniť za inú rovnakej veľkosti, aby si to Mike nevšimol, tak som sa to rozhodla urobiť, ale nepotešilo ma, že aj táto kniha, je obrovská bichľa.

Rýchlo som sa vybrala na chodbu o poschodie nižšie, keď mal Mike pracovňu. Vedela som, že v tomto dome je ťažké niekoho nestretnúť, ale šťastie mi žičilo. Potichúčky som otvorila dvere do Mikovej pracovne a kuchárku som položila na stôl. Zapla som baterku a začala prechádzať po nadpisoch. ,,Tak kde si maličká," šepla som si pre seba, keď som hľadala knihu. ,,Tu si ty hovado," skonštatovala som kyslo, keď som tú knihu našla, naozaj bola ako kôň. Bola dokonca ešte o niečo väčšie ako kuchárka, ktorú som niesla. Väčšia než Kronika ľudstva. Tak to ma teda vôbec nepotešilo. Opatrne som vybrala veľkú a ako som následne zistila aj ťažkú knihu z police a nahradila ju kuchárkou. Tá kniha bola ťažšia o ten hlúpi kovoví obal.

Vykradla som sa s pracovne a rýchlo som sa s knihou vracala do izby, ale keď som otvorila dvere izby zľakla som sa a kniha mi z dunením spadla na zem.

,,Čo tu robíš?" vyštekla som automaticky nepriateľsky, ale čo čakala, sedí si na mojej posteli uprostred noci, keď ja ešte k tomu podnikám misiu a moje nervi sú úplne v keli.

,,Prišla som za tebou. Čo to je?" spýtala sa Marisa a pozerala na knihu, ktorá mi vypadla. Rýchlo som knihu zdvihla vďačná za to, že som si ju nepustila na nohu, ale bola to tesnička.

,,Moja vec," odsekla som a strčila som ju do skrine a tam ju zavrela, aby Marisa nevidela nápis.

,,Viem prečo tu šmejdíš. Ja nie som tvoj nepriateľ," pozrela na mňa a uškrnula sa. ,,Naopak by som ti mohla byť užitočná."

,,Vážne?" zložila som ruky na prsiach. ,,Povieš mi čo sa to tu okolo mňa tají?"

,,Nesiem," pokrútila záporne hlavou.

,,Tak v čom mi môžeš byť užitočná?" obzrela som si ju opovržlivo. Ted povedal, že ona je tu v podstate na vyhrievanie chlapčenských postelí a tak som pochybovala, že by mi mohla byť užitočná.

,,No vieš ja mám v tomto dome celkom prehľad...," začala, ale bolo jasné, že váha, že nevie ako pokračovať.

,,Ty hlavne dokonale poznáš postele tunajších chalanov," zaškerila som sa na ňu, ale on sa usmiala, ako keby som ju potešila.

,,Aspoň nemusím vysvetľovať, prečo som informovaná o veciach o ktorých by som nemala byť," jej výraz a tón bol vážne nadšený.

,,Nechápem," zamračila som sa na ňu a v ten okamih mi to došlo, došlo mi to skôr ako odpovedala.

,,Divila by si sa, čo ti po príjemne strávenej noci chlap prezradí," jej široký úsmev zablýskal chabo osvetlenou izbou.

,,Vážne zaujímalo by ma čo ti prezradil taký Chris, po príjemnej noci," snažila som sa, aby môj tón znel nezaujato, ale vedela som, že to vo mne vyvrie, keď mi to prezradí. Predstava, že s ňou Chris spal sa mi totiž vôbec nepáčila.

,,Chris je divný chalan, nedá sa zlanáriť," odvetila a ja som vedela, že vo mne niečo nadšene vyskočilo poriadne vysoko. ,,Vlastne, som sa o neho pokúšala iba raz, aj keď je prekrásny, lebo ten grázel mi povedal, že s použitým tovarom nechce mať nič. To ma kvapku urazilo," zamračila sa pri tej spomienke. ,,Takisto som nespala so Samom a Joshom, nechápem prečo títo dvaja so mnou nešli."

Čiastočky Chrisovej nepríjemnej povahy som poznala stačilo, aby ho Marisa oslovila v nevhodenú dobu on bol podráždený a potom sa už Marisa bála pokúšať sa ho druhý krát zviesť. Chlapec ju vystrašil, vedela som, že na desenie ľudí talent má, ale tešilo ma to. Josh bol gay, takže na neho Marisa nemala čím zapôsobiť, ale prečo odmietol Sam tak to som naozaj netušila, žeby to bol predsa len dobrý chalan.

,,Nespala si ani s Tedom," pripomenula som jej ďalšieho chalana, ktorého nemala šancu zviesť.

,,Tedom?" pozrela na mňa ako na cvoka. ,,Pánovým synom? Si robíš srandu? My nesmieme spať s členmi Mikovej rodiny. A už vôbec nesmieme siahnuť na jeho deti, nie týmto spôsobom. Ja osobne by som rada ostala nažive. I keď je pravda, že s Harperom som spala, ale to je našťastie Mikov brat a navyše on zviedol mňa. Nie že by som sa ochotne nenechala, ale aj tak."

,,Jedna z vecí, ktoré ma trápia je, že každý o Mikovi hovoríte ako o vrahovi," zamračila som sa na ňu, aj keď som ešte stále v mysli rozoberala, prečo služobníctvo nesmie spať s Mikovími deťmi.

,,Vrah ľudí nie je," odvetila mi, ale veď mi sama povedala, že by rada zostala nažive. Aj Ted sa vyjadril tak, že keď sa na Josha príde otec ho zabije, bola som z nich už vážne mimo.

,,Super, keďže si tu čo keby si mi radšej povedala, čo vieš alebo ma na niečo naviedla, keď mi vravíš, že nie si môj nepriateľ, ale naopak," navrhla som jej a dúfala, že mi niečo prezradí. ,,Aspoň nápovedu."

,,Pred chvíľou som ti ju dala, Mike nie je vrah ľudí," povedala s úsmevom.

,,To nechápem," odvetila som a zívla. ,,Som unavená a vôbec mi to teraz nemyslí, ale aj tak si nemyslím, že si mi niečo naznačila," zvrčala som podráždená a sadla som si na posteľ. Ona ako na rozkaz vstala a nechala ma zaliezť pod perinu.

,,Dávaj si jednoduché vety do súvislostí a dôjdeš na to," naposledy na mňa žmurkla a ja som počula, ako sa zavreli dvere od mojej izby.