Po stopách vlkov

Autorka: Simča

16.

,,Pozri, tak tu bývam," ukázala som s úsmevom Larissi z okna auta.

,,Páni," vydýchla. ,,A tí chalani hore?"

,,Mike je cvok do bezpečnosti," odvetila som a zaťukala som si prstom na spánok. Sedeli sme s Larissou vzadu v mojom aute a akurát sme vchádzali cez bránu do nádvoria vili. Chris sedel za volantom a celú dobu cestou sme počúval naše klebetenie. Pred Chrisom som sa Larissi nechcela zmieňovať o tom, že tak priveľa vecí nesedí na Harperovi a už vôbec na vile celkovo.

Zastavili sme na nádvorí a ani som nevystúpila z auta na mojom krku už bol zavesený Ted.

,,Chceš ma zaškrtiť," uškrnula som sa a masírovala som si krk keď ma pustil.

,,Prepáč," mykol plecami nezaujato, že ma potlačil. ,,Ahoj Larissa. Vítam ťa na panstvu Darkmoonov," predniesol Ted slávnostne a mne to až teraz došlo.

,,Ty sa voláš Darkmoon?" pozrela som na neho prekvapene. Ted na mňa pozrel späť ešte vykoľajenejšie.

,,To nevieš?" primračil sa Ted.

,,Myslím, že sa mi o vašom priezvisku ešte nikto nezmienil," priznala som a uvažovala som nad tým či mi niekto povedal, že keby o mne Mike vedel, že by som sa pravdepodobne volala Darkmoonová a nie Glamoková. Destiny Darkmoonová sa mi rozhodne páčilo viac. Možno by som mala začať premýšľať o zmene priezviska.

,,Destiny," roztiahol náruč nadšene Mike, ktorý si to k nám mieril aj s Harprom. Pri aute bol razom aj Seth s Tomom. Pochopila som, že Tom dostal za úlohu starať sa o hosťa.

,,Ahoj Mike," rýchlo som ho objala. ,,Harper," kývla som aj na Mikovho brata. Harper mi s úsmevom prikývol tiež, ale jeho oči sa nesmiali boli ostražité a hodnotili ma. Neboli tak priateľské ako posledne. Mala som pocit, že som našla prvého človeka, ktorý vo mne vidí hrozbu. Videla som ako Chris k Harprovi podišiel rýchlo ľahko ho objal a niečo mu pri tom šepol. Harper nespúšťal oči zo mňa a niečo Chrisovi povedal ticho späť. Chris prikývol a obaja na mňa pozreli. Preglgla som. Žeby problém? Neveria mi alebo si myslia, že už viem príliš.

,,No vieš, Ted si príliš kamarátov nevozil, pred tým som nechápal prečo," vtedy som si uvedomila, že som bola tak zabratá Harperom, že som si nevšimla, že Mike sa už s Larissou zoznámil a niečo jej veľmi vykecáva. ,,Hlavne sa tu cíť ako doma. Keby si niečo potrebovala kľudne sa otoč na hociktorého s chalanov. Na to ich tu predsa máme," žmurkol Mike na Larissu a pobúchal po chrbte Setha, ktorý niesom moju tašku dnu. ,,A tu na Tom," potiahol k sebe menovaného. ,,Bude niečo ako tvoj osobný poskok. Nešetri ho," zasmial sa Mike opäť.

,,Otec priveľa kecáš," pridala som sa k nim konečne ja. ,,Kde bude mať vôbec Larissa izbu?" spýtala som sa na rovinu.

,,Hosťovská, hneď vedľa tvojej," vyhlásil Mike. Tom zobral Larissin plecniak a vydal sa k vchodovým dverám.

,,Super, poď," kývla som na Larissu a vydala sa tiež do domu za Tomom. Larissa a Ted mi boli v pätách. Chris za mnou nešiel. Vedela som prečo, kým sme vo vile, tak ma má na starosti Seth. Chris len mimo vili.

,,Tak ako sa osvedčili pravidlá?" spýtala som sa Teda, keď sme zabočili na chodbu s našimi izbami. Ako rada som bola zase tu. Netušila som, že sa niekde inde ako v našom dome budem cítiť doma, ale mala som pocit, že toto je môj domov. Môj pravý domov. Keď som išla okolo svojej izby mala som chuť tam okamžite zabočiť, ale najprv som musela Larissi ukázať jej izbu. A tak som len natiahla izbu a zľahka prešla končekmi prstou po tmavom dreve mojich dverí.

,,Výborne, zatiaľ nemal nič proti," započula som za sebou Teda ako mi odpovedal na otázku.

,,Super," odvetila som Tedovi neprítomne, až príliš ma opájala známa vôňa lakovaného dreva, z nábytku na chodbe, ktorá viedla do našich izieb a vôňa smrekov a líp, ktoré tvorili neďaleký les a vietor tú vôňu vnášal dnu otvorenými oknami. ,,Tvoja izba," otvorila som dvere do hosťovskej izby. Pri svojom minulom pobite som v nej bola len raz a to len na to, aby som nakukla, čo sa nachádza v tretej izbe. Bola skoro rovnako veľká ako moja, či Tedova. Tiež v nej dominoval posteľ, mala vlastnú kúpeľňu a bola ladená do bledozelenej.

Tom položil Larissinu tašku na posteľ. ,,Mám to vybaliť, či to urobíš sama?" pozrel na Lariisu.

,,To sama," ozvala sa hneď.

,,Ale až potom," zahriakala som ju. ,,Najprv ti ukážem moju izbu a chcem ti niečo povedať, čo som pri Chrisovi nemohla. A tebe," ukázala som na Teda. ,,Tiež. Ale musíš mi sľúbiť, že to niekomu nepovieš. Lebo som zistila pár podivností," radšej som to nedopovedala, ešte tam bol totiž Tom, ktorý by mohol niečo Mikovi vykecať.

,,Mlčím ako hrob," sľúbil Ted. Vtiahla som Ted a Lariisu do mojej izby a v podstate som jej zreferovala to čo som sa dozvedela o Harperovi a že to vekovo nevychádza. Ted mlčal, bol primračený, ale mlčal.

,,Ty vieš prečo to nevychádza, že?" pozrela som na neho. Všetci traja sme čupeli na mojej posteli, aj Larissa rýchlo na Teda pozrela, aj jej to nešlo do hlavy. Ted prikývol.

,,Nič ti nemôžem prezradiť, ale môžem ti prezradiť, že Harperov vek, nie je tridsať jeden, ale dvadsať šesť. Harpera Mike urobil naschvál staršieho a Harper s tým súhlasil," povedal Ted a pozrel niekam do steny.

,,Ale v tom prípade Harper nemohol byť ani náhodou na Chrisovom liečení, keď mal Chris sedem, lebo Harper by mal dvanásť," zamietla Larissa skôr ako som mala príležitosť ja.

,,Bol tam a bol tam už ako vyštudovaný doktor," povedal Ted.

,,To je blbosť," odvetila som. ,,Kedy by asi vyštudoval?" išla som na to logicky. ,,V desiatich určite nie.

,,V dvadsiatich šiestich," odvetil Ted a ja aj Larissa sme na neho pozreli ako na blázna.

,,Ale dvadsať šesť má predsa teraz," odsekla Larissa, tiež podráždená, že to nechápe.

,,Áno to je pravda," prikývol Ted.

,,Ted uvedomuješ si, že to čo nám tu teraz hovoríš je nezmysel," odvrkla som ja a dala som si ruky v bok.

,,Ja ti nemôžem nič povedať," Ted sa zatváril vážne mučenícky a nešťastne.

,,Ted, tak mi aspoň povedz jednu vec," začala som. ,,Harper vyštudoval skôr ako mal Chris sedem a keď vyštudoval mal dvadsať šesť?" Ted prikývol. ,,A teraz keď má Chris dvadsať jeden má Harper stále dvadsať šesť?" Ted len nadvihol obočie v nemom súhlase a jemne prikývol, ako keby sa bál, že aj za to prikývnutie môže byť niekým potrestaný.

,,To je kravina," povedal Larissa, čo sme si mysleli obe.

,,Neriešme to radšej," zamračila som sa von oknom. ,,Však ja prídem na to o čo tu ide."

,,Tak a toto je mieste jazero," ukázala som na jazierko uprostred lesa v našich pozemkoch. Ukazovala som Larisse dom a jeho okolie.

,,Aspoň mám v lete osobné kúpalisko," sykol Ted smerom k Larisse a tá sa uškrnula.

,,Ale na chvíľu sa ma zbavíš a už vyhľadávaš moju spoločnosť. Nevedel som, že som ti tak veľmi priľahol k srdcu," prudko som sa otočil. Spomedzi stromov práve vychádzal Chris s úškľabkom na tvári, veľa neho takisto škeriaci sa Harper a Sam s jemným úsmevom. Títo traja si to mierili ku mne, Larisse a Tedovi.

,,To vieš, mne domáci miláčikovia rýchlo prirastú k srdcu obvzvlášť tí chlpatý," uškrnula som sa na neho. Larissa sa okamžite usmiala, Ted sa zaškeril a Harper so Samom vybuchli smiechom.

,,Tá ti dala," chechtal sa Harper. Chris privrel oči a zatváril sa trochu pohrdlivo, ale jeho výraz sa skoro okamžite zmenil v neutrálny.

,,A vy krásna slečna, ste kto?" pristúpil k Larissi Sam a Larissa ako na povel z fešáka, ktorý stál razom pri nej mierne sčervenela. ,,Môžem poznať vaše ctené meno?" položil hneď druhú otázku a vzal jej ruku do svojej.

,,Larissa," odvetila na perách jemný úsmev aj s ľahkým rumencom.

,,Larissa," šepol Sam a hľadel jej do očí, ako keby zabudol, že mi sme tam tiež. Všimla som si, že aj Chris s Harperom si Sama obzerajú s nadvihnutým obočím. ,,Moje meno je Sam. Venovala by si mi jednu prechádzku okolo jazera?"

,,No ja?" Larissa sa zokoktala a rýchlo pozrela na mňa. Musela som uznať, že Sam nemá v povahe ísť na dievča, ktoré sa mu evidentne páči pomaly.

,,Ale iste, že s tebou rada pôjde," povedala som rýchlo za ňu. ,,A ja s Tedom pôjdeme pár metrov za vami," žmurkla som na Teda. Chcela som, aby Larissa vedela, že ju v tom rozhodne nenechám samú a predsa som chcela ukázať Samovi, že mi budeme opodiaľ, aby som mu dopriala trochu času s Larissov. Larissa na mňa pozrela vyplašeným pohľadom typu, predsa ma s ním nenecháš samú, ani nebudem vedieť, čo mám takému krásavcovi povedať. Možno sa mu budeš páčiť aj on tebe a raz mi poďakuješ. Napadlo ma a na jej pohľad som odpovedal úsmevom, ktorý znamenal, ja nič ja nezúčastnená osoba.

Sam sa s Larissov vydal popri jazeru a bolo úplne jedno aj keby Larissa nepovedal ani slovo, lebo ako sa zdalo jemu to kecalo jedna báseň. Ja a Ted sme sa po chvíli chceli vydať za nimi, ale Harper mu položil ruku na plece.

,,Ted choď pozrieť kone," povedal mu.

,,Kone sú v poriadku," zamračil sa Ted na Harpera.

,,Ted, nechaj nás osamote, prosím," sykol Harper na Teda a rozhodne to nebol tón pri ktorom človek žiada alebo prosí. Bol to rozkaz. A ja som pochopila prečo Harper posiela Teda preč chce hovoriť so mnou.

,,Kľudne choď, Ted, to zvládnem," pozrela som na brata odhodlane. Ten na mňa úzkostlivo pozrel, ale poslúchol a odchádzal preč, videla som, ako sa ale ešte obzrel cez rameno. Ja som sa vydala pomalým krokom za Samom a Larissov. Chris a Harper sa mi zaradili po bokoch obaja z inej strany. Vedela som o čo im ide chceli vytvoriť dojem, že im nemám kam ujsť, ale chlapci sa prerátali na mňa psychologické ťahy neplatia. Mlčala som a čakala, kedy otázku položia oni. Cítila som sa v pohode ticho, ktoré nastalo mi vôbec neprišlo nepríjemné a občas som počula, ako sa Larissa pár metrov pred nami zasmiala.

,,Príliš vyzvedáš, Destiny," povedal Harper po chvíli.

,,Vážne? Nemyslím," odvetila som. ,,A aj keby som vyzvedala, aj tak sa mi dostáva málo odpovedí."

,,Čo všetko vieš?!" sykol vedľa mňa Chris a strelil po mne pohľadom temných očí. Vedela som, že ma chce vystrašiť. Ale mňa nikdy nedesil.

,,Niečo hej," odvetila som úplne pokojne a hľadela som pri tom do Chrisovích očí, aby som mu potvrdila, že ja som jeho nebojím.

,,Čo?" vyžiadal si pozornosť teraz Harper.

,,Zahrajme si hru na pravdu," povedala som a obaja ma preťali naštvanými pohľadmi. ,,Položím otázku a vy odpoviete po pravde. Vy položíte otázku a odpoviem popravde ja," navrhla som s úsmevom.

,,To sotva," sykol Chris.

,,Jednostranne to nefunguje. Keď nadáte odpovede vy mne, nedám ich ani ja vám. Sorry," odsekla som a zrýchlila krok. Zacítila som ako ma Chris zdrapol za rameno a prudko si ma k sebe otočil. Už raz ma takto držal, bolo to vtedy, keď sme sa vrátil z očkovania a ja som ho rozzúrila. Teraz tiež obe jeho ruky spočívali na mojich ramenách a pevne ma držali, ale znova ako vtedy ma to nebolelo.

,,Čo všetko vieš?" sykol mi do tváre a mňa ovanul jeho príjemní dych, cítila som v kolenách slabosť. Chcel aby som sa ho bála a ja som zatiaľ z neho bola úplne na mäkko a túžila som ho bozkávať.

,,Možno úplne všetko," priblížila som svoju tvár k jeho. Zdalo sa mi to alebo vážne sledoval moje pery.

,,Chris," započula som za sebou jemný Harperov hlas. ,,Nebojí sa ťa, je to zbytočné."

Chris pozrel za mňa na Harpera a potom zase na mňa v jeho očiach sa niečo zalesklo. Odhadovala som, že nejaký druh hnevu a nespokojnosti. Pustil ma a v tu chvíľu mi okolo ramien Harper prehodil ruku.

,,Destiny, buď rozumná a prestaň pchať nos tam kam nepatrí si moja neter a ja nechcem, aby si robila hlúposti," Harper sa na mňa usmial, ako príliš starostlivý strýko. Zatrepotala som mihalnicami a nahodila som pohľad nevinnosti osobne a jemný úsmev.

,,Ale strýčko, keď ja tak veľmi chcem vedieť, či chodí Ježiško cez komín, tak prečo mi to neprezradíš," nahodila som plačlivý, výraz povedala som to smiešnym detským hláskom a krivila som tvár v predstieranom plači.

,,Možno by sme ju mohli v lese zavesiť dole hlavou zo stromu na noc a ráno, keď ju nezožerie divá zver možno bude mať náladu povedať nám čo chceme vedieť," navrhol Chris a prebodol ma pohľadom. Niečo v jeho výraze mi jasne hovorilo, že by nikdy nikomu nedovolil aby mi niečo urobil a nie aby ma zavesil dokonca on sám.

,,Môžeš to skúsiť," navrhla som s úsmevom. ,,O čo vám dvom ide?" sykla som na nich naježene. ,,Chcete sa mi vyhrážať, tak dobre ja sa nebojím. Chcete to tu na mňa skúšať po dobrom? Ani tak vám nič nepoviem pokiaľ nebudem chcieť. Vzdajte to máte to márne," odvrkla som a vydala sa opačným smerom ako som išla do teraz, lebo som si uvedomila, že Sam a Larissa sú už za polkou jazierka a tak im radšej pôjdem oproti.

,,Prezradím Tedovo tajomstvo pokiaľ nám neodpovieš," zasekla som sa v polke pohybu, keď toto Chris vyhlásil. Ten grázel hnusný myslí zase na Josha. Chlapec zabudol, že aj ja mám na neho páku.

,,Aké má Ted tajomstvo?" nechápal Harper. Nemala by si, je to kruté a hnusné a odporné a zvrátene. Veľmi mu tým ublížiš. On chce ublížiť Tedovi, tak ja ublížim jemu. Už s tebou neprehovorí. Nebude napádať môjho brata a ja sa nenechám vydierať. Hádali sa vo mne moja zlá a dobrá polovička. Nechala som zvíťaziť tú zlú. Chris si nesmie dovoliť ma vydierať. Tvárila som sa ako bohyňa pomsty, keď som sa na nich otočila. On ublížil tebe a ty blížiš jemu? No a potom, že je ľudstvo na pokraji skazy.

,,Povedz to," vyzvala som ho z hnevom privretými očami a slová som precedila skrz zuby. ,,Povedz, Chris," sykla som znovu. ,,Ale potom si dávaj veľký pozor, aby sa mi injekčná striekačka nedostala do rúk, lebo si ju potom nájdeš v krku," posledné slovo som vyštekla ako podráždený rotvajler. Chris najprv zbledol, potom sa cez jeho tvár prehnala zlosť. Ešte aj Harper na mňa hľadel v šoku. Zdalo sa mi to alebo sa Chris momentálne tváril, ako vlk chystajúci sa roztrhať srnke hrdlo.

Ale Chrisov výraz po chvíli už nebol naštvaný, ani útočný, zostal prázdny. Jeho oči sa stali zvláštne mŕtve. Videla som ako zaťal päste, zavrel oči a prudko, trhane natiahol vzduch. Znovu na mňa pozrel a v očiach mal zradu, vedela som, že som mu ublížila, tváril sa ako postrelené vtáča. Akoby ho postrelil niekto ku komu chodieval na zob a nečakal, že ten po ňom vystrelí, ale ja som už vedela, že som stlačila spúšť. Vedela som, že som prepískal, ale tiež som vedela, že sa ma musí naučiť rešpektovať. Venoval mi posledný ranení pohľad, rýchlo ma obišiel a mieril si to do vili. Harper na mňa stále hľadel v šoku a po chvíli neveriacky a snáď nahnevane.

,,Uvedomuješ si vôbec, čo si povedala?" sykol.

,,Uvedomuješ si, že nevieš o aké Tedovo tajomstvo ide?" vrátila som mu otázku. ,,Ublíž mi a ja ti to vrátim. Bolí ma, čo som mu musela povedať, ale trvám si na tom pokiaľ sa on hodlá vyhrážať Tedovím tajomstvom," povedala som pevne, aj keď zrada v Chrisovích očiach ma bolela.

,,Ty nevieš, čo si povedala on sa injekcií len nebojí on...," nenechala som rozhorčeného Harpera dopovedať.

,,Desí sa ich," odvrkla som. ,,Ja viem, že ho otec nadrogoval, keď bol malí, Harper, ja to viem. Ale ty nevieš o aké Tedovo tajomstvo ide. Nechcela som mu ublížiť, ale mne sa vyhrážať nebude," sykla som a ani ty.

,,Podobáš sa na svojho otca viac ako tušíš," primračil sa Harper.

,,Ja viem, lebo matke povahovo nie som podobná skoro vôbec. A po niekom sviňa biť musím, ale som vlastne? Len si chránim chrbát," skrížila som ruky na prsiach.

,,Radšej idem za Chrisom," odvetil Harper a vydal sa k vile, ale pred tým než odišiel sa ešte zastavil a zazubil sa na mňa. ,,Destiny, inak ideš správnym smerom. Myslím ten môj vek. Aj keď ti niečo nepripadá možné aj tak tomu ver. Tu je mnoho vecí neskutočných," v Harprovích očiach sa zablysla neplecha. Zamračila som sa.

,,Ja ti nerozumiem, veď ti nechceš, aby som na to prišla," mračila som sa zamyslene na svojho strýka.

,,To Mike to nechce," opravil ma. ,,Ja som mal len za úlohu zistiť, čo vieš. Som rád, že si nepovolila, aj keď si ublížila Chrisovi a to sa mi moc nepáči. Ale možno ti budem sem-tam môcť dať nápovedu rovnako, ako Ted," Harper na mňa žmurkol a ja som sledovala, ako sa rýchlim krokom poberá k vile. Žeby som predsa len Harpera mala na svojej strane?

,,Larissa," trklo ma a rýchlo som išla k dvojici, ktorá už obišla jazero.

,,Vravela si, že pôjdeš za nami," zamračila sa na mňa Larissa, keď som k ním došla.

,,Chýbala som ti?" uškrnula som sa. ,,Prepáč, ale musela som niečo prebrať s Chrisom a Harperom," keď som to povedala pozrela som na Sama a v jeho očiach sa pri tom niečo mihlo. Niečo akože on vie o čo ide a má v pláne si zistiť, ako to dopadlo. Teraz som dúfala, že Sam tu nebol len na to, aby od nás odviedol Larissu, aby sme mali súkromie, lebo ako sa zdalo Larissi sa Sam páči a mojej kamarátke nikto ubližovať nebude, pokiaľ áno tak nakopem Sama do jeho najobľúbenejšieho miesta.

,,Ako dlho sa tu zdržíš?" pozrel Sam na Larissu.

,,Asi cez víkend," odvetila som.

,,Takže mám víkend na to, aby som od teba vymámil číslo," uškrnul sa a aj ja som sa musela usmiať. Vtedy ale Samovi zazvonil mobil.

,,No," syklo Sam podráždene do telefónu. ,,Jasne idem," odvrkol do mobilu nespokojne. ,,Takže krásne slečny uvidíme sa neskôr," Sam ešte žmurkol na Larissu a zmizol medzi stromami.

,,Tebe sa páči," zaškľabila som sa na Larissu.

,,A čo? Ty si zase buchnutá do Chris," pozrela na mňa posmešne Larissa.

,,Nie som," nemôžem byť. Napadlo ma, čo keď má Larissa pravdu a ja sa teraz kvôli Chrisovi cítim tak mizerne práve preto, lebo ho milujem. No do kelu. To by bol asi problém.

,,Kde je Ted?" obzrela sa zamračene Larissa po mojom malom bratovi, jej zelené oči skúmali okolie.

,,Išiel dopredu ku koňom," odvetila som len sčasti pravdivo.

Na to, že pred tým som Sama skoro nevídala, teraz som mala pocit, že ho vidím na každom rohu. Možno nás naozaj vyhľadával úmyselne. Nech už to bolo akokoľvek uvedomila som si, že aj keď Sama vidím stále, tak naopak po Chrisovi sa akoby zľahla zem a to my rozhodne nerobilo dobre. Chris zmizol. Od hádky ráno som ho nevidela a to my dosť vadilo. Bola som zvyknutá, že ho mám stále za chrbtom a teraz ho nebolo. To neveštilo nič dobré.

Keď sa neukázal ani po večeri môj žalúdok sa začal nervózne skrúcať a moje srdce bolo ako v okovách. Ľahla som si až večer o pol dvanástej, ale nevedela som zaspať ďalšie dve hodiny a to len preto, že som nevedela, kde je Chris. Kde je môj archaniel strážny? Pozrela som na hodinky, bolo pol druhej. Nezaujímalo ma to. Musela som Chrisa hneď vidieť. Ublížila som mu azda tak, že sa mi teraz vyhýba? Dá mi Mike na stráženie niekoho iného. Srdce sa mi zovrelo úzkosťou, čo keď ma Chris už odmietne strážiť? Dovolí si Mikovi povedať, že mňa už strážiť nechce? Musím Chrisa ihneď vidieť.

Vstala som z postele a vyšla som na chodbu. Vedela som, že izby služobníctva sú nad kuchyňou na chodbe na ktorej som ešte nebola. Tam som sa dostala hneď, ale potom tu bola úloha číslo dva, ako z množstva dverí nájsť tie Chrisove?

,,Čo tu robíš?" ozval sa za mnou pre mňa už tak známi hlas. Gardien.

,,Ahoj," otočila som sa na mračiacu sa ženu nadšene. ,,Ja hľadám Chrisa. On má izbu tu? Ktorá to je?" vybalila som na ňu narovinu otázky na ktoré som hľadala odpoveď. Gardien si založila ruky na prsiach.

,,Tak za prvé sú dve v noci," začala. ,,Za druhé tu nemáš o tomto čase čo robiť, vlastne tu nemáš čo robiť či už o tomto čase alebo cez deň. Za tretie ja nepodávam informácie o izbách a vlastne nikto, pokiaľ od Chrisa niečo chceš stopni si ho cez deň na pozemkoch."

,,Pol druhej," opravila som ju a ona ma preťala naštvaným pohľadom. ,,To za prvé. Za druhé," začala som jej vymenúvať späť. ,,Toto je dom môjho otca, takže či sa ti to páči alebo nie aj môj. Za tretie ja som ti dala rozkaz. Povedz mi, kde sa nachádza Chrisova izby! Lebo poviem otcovi, že slúžka mi nevyhovela. Povedz Gardien, čo si myslíš, že otec urobí, keď ráno spustím. Ale otec ja tu nemôžem žiť, keď som tu nevítaná a nedostanem čo chcem. Už ma neuvidíš poďakuj sa za to Gardien," predviedla som jej divadlo zo smutným hláskom. Gardien chvíľu vyzerala, že sa na mňa vrhne a rozpučí ma ako žabu, ale nakoniec ukázala na jedny z mnohých dverí. ,,Ďakujem," usmiala som sa na ňu. ,,Vidíš nebolo to také ťažké," s tým som sa vydala k dverám a následne som na nich zaklopala. Nič. Zaklopala som znovu. Zase nič. Asi spí tak vojdem a jemne ho zobudím. Hneď ma napadlo, že nežným bozkom, ale tú myšlienku som rýchlo z avrhla.

Keď som otvorila dvere prekvapilo ma, že Chris nespí. Iste ležal na posteli, ale čumel do stropu.

,,Povedal som, že môžeš vojsť," sykol a pozrel na mňa. V tom sa zarazil, asi si myslel, že som niekto iný. ,,Prepáč, myslel som...," nedopovedal. Jeho prekvapenie znovu vystriedala zlosť. ,,Čo tu chceš?" sykol.

,,Ospravedlniť sa," odvetila som, čím som ho viditeľne šokovala. Zatváril sa prekvapene a na posteli si sadol sledujúc ma. Prešla som k posteli a sadla si na jej okraj. ,,Nemala som to povedať, ale brat pre mňa znamená veľa a ja nedovolím, aby mu niekto ubližoval," zmračila som sa na Chrisa.

,,Ja viem," šepol potichu.

,,Na druhej strane aspoň vidíš aké to je nepríjemné, keď na teba niekto niečo vie," povedala som.

,,Áno je to nepríjemné, hlavne keď dotyčný čo o tom vie, môže proti tebe hocikedy použiť," Chris sklopil zrak na perinu. ,,Už nebudem vydierať tvojho brata."

,,A ja na oplátku už nespomeniem tvoj strach," odvetila som. Táto výmena mi prešla férová.

,,Ale ja už konečne poznám tvoju slabosť, tvoje tajomstvo," usmial sa na mňa Chris a ja som začala rozmýšľa, čo na mňa také mohol zistiť. Vedela som, že mať tajomstvá je nebezpečné, lebo v skutočnosti ich nikdy nemáme pod kontrolou, aj keď si myslíme, že áno, ale nie je to tak. Stačí jediný zlí okamih a niekto sa to tajomstvo dozvie, niekto ho odhalí. A záleží od druhu tajomstva a od osoby, ktorá ho vie, či neskončíme veľmi zle. Treba si dávať dobrý pozor na ľudí, ktorým zdôverujeme svojej tajomstvá, lebo nikdy nevieme, čo sa tej osobe preháňa v hlave. Komu naše tajomstvo prezradí. Naše tajomstvo je skutočne v bezpečí len u nás a niekedy, ani mi sami nie sme spoľahliví. Nemať tajomstvá je najbezpečnejšie, ale každý z nás nejaké temné má. Zdôveriť tajomstvo znamená zdôveriť život alebo minimálne šťastie, zdôveriť budúcnosť.

,,Si posadnutá túžbou chrániť svojho brata," odvetil Chris a v očiach sa mu zablyslo.

,,Áno," pripustila som. ,,Láska k ľuďom z nás prirodzene robí slabochov."

,,Láska nie je sila," šepol Chris a mierne sa ku mne naklonil. ,,Láska ťa zrazí z nôh. Robí ťa slabým a pokorným."

,,Preto nikoho nemáš, preto si nikoho nepripúšťaš," pochopila som prečo je Chris taký podivný samotár. Bolo to preto, aby si uchránil silu.

,,Chápeš to," usmial sa a znovu sa oprel do podušiek. Vedela som, že mi dvaja sa navzájom autujeme. Ja som poznala jeho tajomstvo a on to Tedove, čím vlastne moje.

,,Ale nemilovať znamená nikdy nebiť šťastný," s tým som jeho postele vstala.

,,Budeš šťastná, keď sa Tedovi niečo náhodou stane a on zomrie?" spýtal sa ma Chris, keď som siahala po kľučke. Prudko som sa na neho otočila. ,,Vidíš nebudeš," odpovedal on sám. ,,Ale bo tiež zastávaš milovať a stratiť ako nemilovať?"

,,Radšej nemilovať, ako niekedy stratiť," šepla som. ,,Mňa by to zabilo," znovu som siahla po kľučke s pocitom, že som mu povedala viac, ako bolo bezpečné.

,,Destiny prestaň sa rýpať do vecí do ktorých ťa nič," znovu ma zarazil Chrisov hlas. Tentoraz som sa na neho už ale neotočila.

,,Keby ma do nich nič nebolo, tak prečo by ste sa tak fanaticky snažili, aby som sa ich nedozvedela. Neodpovedaj ja odpoveď poznám. Lebo ide aj o mňa to preto," s tým som Chrisovu izbu opustila.

,,Koleduješ si," prudko som sa otočila po hlase. Harper sedel na mojej posteli a sledoval ma.

,,Čo tu chceš?" sykla som.

,,Nič iba ti povedať, že môj brat je odo mňa o dvadsať rokov starší. Keď sa stretol s tvojo matkou mal tridsať dva a aj teraz má tridsať dva," uškrnul sa na mňa a vstal z mojej postele.

,,To je nezmysel," odvrkla som. ,,To by sa jeho vek musel zastaviť," pozrela som na Harpera zamračene. Harper na mňa žmurkol.

,,Chceš odpovede?" spýtal sa ma a ja som prikývla. ,,Tak zaútoč na služobníctvo. Všetci sú tu zahrnutí do tajomstva. Každý ti niečo prezradí, aj keď málo. Musíš pozbierať črepiny a zlepíš zrkadlo."

,,Je to veľké zrkadlo?" spýtala som sa zničene, keď som si snažila predstaviť si situáciu, že naozaj lepím nejaké zrkadlo.

,,Asi ako tvoja stena," ukázal na dlhú stenu a uškrnul sa.

,,To je veľa črepov," zavila som zúfalo.

,,Je ale výsledok stojí za to," prikývol Harper. ,,Musíš si vybrať, buď to sa do toho prestaneš montovať alebo nie. Ale keď nie priprav sa na to, že to bude ťažké."

,,Ja sa len tak nevzdávam," skrížila som ruky na prsiach. ,,Na koho strane vlastne si?"

,,Na tvojej," šepol. ,,Vždy na tvojej, ale pred Harperom a Chrisom pššt," priložil si ukazováčik na pery a usmial sa. Verila som tomuto chlapovi, ale tiež som vedela, že si musím dať pozor aj na neho ešte som ho nepoznala a možno je len dobrí intrigán.

,,Výborne," odvetila som. ,,Ale teraz dobrú noc," ukázala som na dvere a on sa zase uškrnul.

,,Je spln," vykukol spoza závesu von. ,,Spln má veľa kúzel," zasmial sa a vydal sa k dverám. ,,Inak Destiny," chytil rukou kľučku a otočil sa na mňa. ,,Najviac vecí, aj tak zistíš v našej knižnici," žmurkol na mňa a odišiel.

Knižnici. Vedela som presne v akej knižnici, nachádzala sa na opačnej strane domu, ako moja izba. Miestnosť vyzerala schátralo a čo ma zaujalo, keď som tam bola pri prvej svojej návšteve, že knihy boli vo veľkých ťažkých väzbách a videla som tam aj pergameny. Ale keď som tam z bratom pri rýchlej prehliadke vošla, Ted ma odtiaľ rýchlo hnal a otec v ten deň pri večery povedal, aby som tam nechodila, je tam ževraj veľa pavúkov a myší. Tí pavúci ma odradili, ale teraz keď som nad tým tak uvažovala nebolo podivné, že Mike si vybral akurát tie dve veci, ktorých sa baby zvyknú najviac báť? Pár pavúkov prežijem. Vedela som presne kam ma zajtra zavedú moje kroky.