Po stopách vlkov

Autorka: Simča

15.

,,S kým si to píšeš?" skúsila som otázku.

,,S Harperom," odvetil a pohľad nespúšťal z mojej tváre, ako keby sa vo mne snažil niečo prečítať. Ale mňa skôr prekvapila tá odpoveď práve o ňom a o Harperovi som chcela vedieť. Rozhodla som sa, že to skôr zahrám na nôtu, povedz mi niečo o mojom strýkovi, keďže ho nepoznám. Nechcela som, aby si myslel, že to nie je Harper, kto ma zaujíma, ale on sám.

,,Vidíš," usmiala som sa. ,,Akurát na neho som sa chcela spýtať. Vo vile sa mi zdalo, že si rozumiete a tak ma napadlo je to môj strýko a ja o ňom vôbec nič neviem."

,,Sadaj," povedal a sám sa na posteli posadil, aby mi urobil miesto. Sadla som si na jeho posteľ do tureckého sedu. ,,Tak, čo chceš vedieť?" spýtal sa a sám sa oprel o stenu.

,,Všetko, čo si my ochotný povedať," odvetila som a mala som pocit, že ten jeho skúmavý pohľad vie viac o tom, čo z neho chcem vytiahnuť, ako by mal.

,,Harper je dobrý človek," začal Chris, aj keď pri poslednom slove trochu váhal. ,,Vieš Harper je viac menej taký uvoľnený komediant. Vždy plný pozitívnej nálady, skôr jedná ako myslí. Sukničkár, ale aj tak inteligentný. Vieš Harper je správny chlap. On často pracuje v nemocniciach a všelijakých liečebniach a podobne. Harper vie, že z neho vždy srší pozitivizmus a tak keď v takýchto ústavoch pracuje často pacientov zabáva a oni sa potom cítia lepšie. Harper často nosí úsmev tam, keď už skoro nie je." Chris o Harprovi hovoril s láskou a rešpektom to som počula jasne.

,,Harper je lekár?" spýtala som sa.

,,Vyštudovaný, ale Harper je skôr sestra," Chris sa pobavene usmial. ,,Vážne skôr zastával tú úlohu," aj ja som sa nad výrazom sestra musela uškrnúť.

,,Ty si Harpra spoznal, až keď si začal pracovať pre Mika?" spýtala som sa. Chris sa zatváril bolestne.

,,Vlastne nie tak úplne," pripustil a mračil sa do steny. ,,Vieš už som ti naznačil, že som nemal najľahšie detstvo."

,,Áno, niečo si spomínal, keď som ťa vytočila, kvôli tej injekcií," prikývla som a pozrela som sa do periny, ani som si neuvedomila, že sa celú dobu hrám s jej cípom.

,,Ja som spoznal Harpera práve na odvykačke, ako sedemročný, to on ma potom zobral k Mikovi. Pravda je, že vždy sa o mňa viac-menej staral Harper, nie Mike," povedal Chris a pozrel na notebook na ktorom zasvietil e-mail, ale Chris sa mu teraz nevenoval. ,,Harper mi vtedy na liečení pomohol, nebiť jeho, keby pri mne nebol, asi sa zbláznim možno by som to ani neprežil." Mala som pocit, že Harper mu pomohol viac, ako len tým že tam bol. Nechápala som prečo sa ma tento pocit zmocnil, ale bola som skoro presvedčená, že to tak je.

,,Počkať," došiel mi jeden fakt. ,,Ako starý je Harper?" vystrelila som na Chrisa okamžite otázku. ,,Koľko rokov má Harper?"

,,Tridsať jeden," povedal Chris, ktorý si stihol otvoriť e-mail a rýchlo ho prečítať. Ale ja som nevenovala pozornosť e-mailu, ale rátaniu. To čo Chris povedal, bola blbosť. ,,Chris, tvoja liečabňa bola prvá, pre ktorú Harper pracoval?" spýtala som sa, keď Chris ťukal na notebooku odpoveď na e-mail.

,,Nie, pred tým ešte v nejakých pracoval," odvetil trochu neprítomne, ako bol zabratí písaním odpovede.

,,A on v tých liečebniach pracoval, akože dostával výplatu a tak?" overovala som si ďalej.

,,Áno, samozrejme, vychodil školu, ale nikdy nepracoval ako doktor, nieže by na to nemal hlavu, ale podľa neho doktori sa málo venovali pacientom a on sa radšej venoval ľuďom, radšej s nimi pracoval, ako ich operoval," Chris odoslal e-mail a mne to šrotovala. ,,Deje sa niečo?" Chris mi venoval nechápajúci pohľad, keď videl, že som mierne mimo.

,,Uvedomuješ si vôbec, čo za nezmysel si mi práve povedal?" spýtala som sa ho na rovinu.

,,Nezmysel," nechápal Chris.

,,Áno," prikývla som rozhodne dosť vykoľajene. Nič z toho totiž vôbec nesedelo. ,,To sa nedá, to je blbosť."

,,Ja ti nerozumiem," nechápal Chris a mierne sa na mňa mračil a asi rozmýšľal, čo také povedal.

,,Tak za prvé hovoril si, že ty máš dvadsať jeden rokov," začala som. ,,Zatiaľ čo Harper tridsať jeden. Prvá blbosť, lebo to znamená, že by na tvojom liečení, musel mať sedemnásť rokov, keďže ty si sa liečil v siedmich a ešte k tomu si povedal, že Harper už predtým pracoval na iných miestach. Pracoval, ako vyštudovaný človek. To je nezmysel, kedy vyštudoval v jedenástich?" Chris sa začal tváriť stále vystrašenejšie a pohľadom tekal po všetkom na vôkol, nepozrel len na mňa ako keby sa snažil vymyslieť vhodnú lož, ale asi nevedel, ako zaklamať, aby som mu to uverila.

,,Des, toto je zložité," konečne sa jeho nervózny pohľad zastavil na mojej tvári.

,,Kde Harper vyštudoval?" spýtala som sa.

,,To ti nemôžem povedať," zamietol Chris.

,,Tak v ktorom roku?" spýtala som sa opäť a už dosť naštvane.

,,Prepáč," zamietol opäť. Vstala som z jeho postele a vydala sa do svojej izby. ,,Som už úplný blázon ja alebo tu naozaj už všetko, ani trochu nesedí?" otočila som sa medzi jeho dverami pred tým, než som ich zavrela.

,,Dávaj pozor!" zakričal za mnou Chris, ktorý za mnou musel v podstate bežať. Lebo som si dala na nohy korčule a psa na vodidlo, ktorý ma ťahal. Ale Tara sa občas rozbehla tak rýchlo, že som ju nevedela ubrzdiť. ,,Tara!" zakričal na psa Chris, keď sa Tara rútila dole ulicou a ja som mala čo robiť, aby som udržala balans. Tara Chrisa počúvla a okamžite sa zastavila a obzrela. Ale ja som nečakala, že pes, ktorý v podstate nikoho neposlúcha Chrisa počúvne a tak som nestihla ubrzdiť. Prudko som vytočila korčule, aby som Tare neprešla po chvoste, či tlapách a skončila som na zemi, na kolenách.

,,Au, do kelu," zakliala som. Rifle boli na pravom kolene roztrhnuté a s kolena mi tiekla krv rovnako ako s odratých dlaní, ktorými som sa snažila tlmiť pád. Chris ku mne rýchlo pobehol.

,,Si v poriadku," začal si rýchlo starostlivo obzerať moje zranenia. Jemne mi rukou prešiel po kolene, či dlaniach. Boli sme len ulicu od domu, keďže sme sa práve vracali z prechádzky s Tarou. Obišla som s ňou len pár blokov, keď som pochopila, že ju nenaučím nebehať, ako blázon, kedykoľvek si zmyslí.

,,Asi hej," odvetila som a vstala. ,,Au," prikrčila som sa keď mi do kolena vystrelila bolesť a to som mala odkorčuľovať ešte domou. No super. Chris ma ale rýchlo podoprel. Teraz, keď som stála na korčuliach sme boli rovnako vysoký. Jeho blízkosť ma ale urobila ešte slabšou a malátnejšiu.

,,Daj mi ju," požiadal a prebral odo mňa vodidlo. Chris ma celú cestou domou podopieral. Videla som, že aj jeho sa Tara snaží ťahať, ale on ju držal úplne v pohode, ani sním netrhla. Mala som, čo robiť, aby som ju udržala aj keď som nemala korčule, aj tak ma ťahala a vedela som, že ťahá aj Terensa. Musela som zauvažovať nad tým, akú musí mať Chris silu, keď ním tak príšerne silný pes ani nepohol. Chris Taru vo dvore pustil a my sme vošli do chodby. Sadla som si na stoličku na chodbe a chytila sa za koleno kúsok nad ranou a zároveň som dlaňami zakrvavila nohavice. ,,Vravel som ti, aby si mi ju dala, keď pôjdeme, ty si sa mala len korčuľovať a nie nechať sa ťahať," frflal si Chris a dával mi dole korčule. Asi by som zareagovala nejakou štipľavou poznámkou, keby som nebola mimo z jeho nežných dotykov, keď ma vyzúval.

,,Čo sa ti stalo?" spýtala sa mama, keď zišla z poschodia.

,,Spadla som na korčuliach," pripustila som a mamin príchod ma trochu odlákal od myšlienok na chalana, ktorý čupel predo mnou a opatrne my dával dole korčule.

,,Hovoril som jej, že keď nechá Taru, aby ju ťahala tak spadne, ale on ma jednoducho nepočúva," pozrel Chris na moju mamu a asi čakal podporu v podobe maminho pokarhania, ale ja som vedela, že nič také nebude nasledovať.

,,Však keď robí blbosti," povedala mama nezaujato a zmizla v kuchyni. Chris sa na ňou zamračil.

,,Možno by ju moje zranenia zaujímali, keď som mala otvorenú zlomeninu," uškrnula som sa, keď som pochopila, že Chrisovi sa nepáči nedostatočný záujem mojej matky o to, že som sa zranila. Chris sa na mňa zamračil. ,,Čo?" mykla som ramenami. ,,Moja mama si nikdy nerobila s tým, že sme zranené ťažkú hlavu." Chris si vzdychol.

,,To ťa vždycky nechala ošetriť sa samú?" v jeho očiach sa mihol niečo ako súcit.

,,V podstate," mykla som opäť ramenami a uvažovala som nad tým, či sa ma už nechytá z toho večného krčenia ramien tik.

,,Tak poď," povedal Chris a ja som chcela vsať, ale ako náhle som to urobila Chris mi podrazil nohy a zdvihol ma na ruky. Inštinktívne som mu obmotala ruky okolo jeho krku. Bola som tak blízko, nervózne som preglgla, keď ma niesol do schodov. To mu nie som ťažká? Moje srdce začalo rýchlo byť a túžba začať ho bozkávať narastala. Uvedomila som si že žiadostivo pozerám na jeho pery. Ako keby som bola stratená v púšti, vyprahnutá a jedine jeho pery ponúkali spásnu, studenú vodu. Ani som si neuvedomila, keď sme došli do mojej izby, ale zrazu ma pokladal na posteľ. Nechcela som to. Mala som čo robiť, aby som prinúti svoje ruky, aby ho pustili, lebo keby nie pravdepodobne, by som sa dosť strápnila.

,,Daj si dole tie rifle," povedal Chris a odišiel do svojej izby. Počula som ako tam šramotí a až potom mi došlo, čo povedal. Mám si dať dole rifle? Áno už ma len v nohavičkách videl, tak som zvykla spávať, ale toto bolo z nejakého dôvodu iné, bolo mi jasné, že si tie rifle dať dole musím pokiaľ ma má ošetriť a to bol asi dôvod prečo to bolo iné, lebo som vedela, že sa ma bude dotýkať. Moje srdce zase vynechalo pár úderov. Chris sa vrátil do izby. ,,Tie rifle, Des," nadvihol obočie, keď si uvedomil, že som si rifle dole ešte nedala.

Preglgala som a začala som si rozopínať opasok. On zatiaľ položil nejaké veci na zem pred posteľ všimla som si nejakú tubu, obväz a pár ďalších sprostostí. Keď sa mi roztrasenými prstami konečne podarilo dať dole rifle, chytil ma za lýtko a potiahol si zranenú nohu k sebe. Noha mi visela z postele a on si obzeral ranu. V tube bola dezinfekčná masť, ktorú mi začal na koleno natierať chladila a tak som mykla nohou.

,,Drž," poručil mi a masť rozdieral po rane a v jej okolí. Trochu to štípalo, ale moja myseľ sa až príliš sústreďovala na to, že mi jednou rukou drží lýtko a druhou mi prstami prechádza po rane. Môj žalúdok sa nervózne chvel a ja som po chlapcovi, ktorý pred mnou zas kľačal túžila. Zrazu mi pozrel do očí, vedela som, že v tých mojich uvidí túžbu, lebo som ju nevedela ovládnuť, ale nečakala som, že ja v tých jeho uvidím nehu a možno ešte niečo, čo som nevedela pomenovať. Stále nežne hladil moje koleno, aj keď masť sa už vstrebala. Hľadeli sme si do očí a ja som bola mimo, ale prečo mi prišlo, že aj on? Zrazu sa prudko otočil a zobral obväz. Rýchlo mi ranu obviazal a vyzeralo to, ako by sa snažil za každú cenu mi nepozrieť do očí. S časti som bola rada, moje srdce vynechávalo údery, bola som nervózna, túžila som po ňom a jeho dotykoch, vedela som, že mám ústa mierne pootvorené túžbou a snažím sa pres vedčiť, aby som nezabúdala dýchať.

,,Ruku," poručil mi znovu a ja som mu podala dlaň, ľavú ruku mi rýchlo pretrel a len zalepil, rana tam nebola vážna, ale s pravou rukou sa ako keby hral, pomaly mi prechádzal po dlani aj po tom, čo mi ju obviazal. Sledoval moju ruku tak úpenlivo, ako keby sa z mojej dlane snažil niečo vyčítať. Sledoval ju, ako keď vášnivého čitateľa zaujme nejaký román a nevie sa od neho odtrhnúť. To nevie, čo so mnou robia jeho dotyky? Jemne mi v dlani po obväze kreslil krúžky palcom zatiaľ, čo moja ruka odpočívala v jeho. Tie jeho dotyky spôsobovali, že mi po chrbte behal mráz.

,,Chris," šepla som nežne a on ako keby sa prebral, prudko zdvihol pohľad, potom nervózne pozrel bokom, pustil ma a vstal.

,,Rany nie sú hlboké rýchlo sa zacelia," oznámil mi, keď predo mnou stál. Teraz som ľutoval, že som niečo povedala, keby som to neurobila možno by ešte predo mnou kľačal a jemne sa hral s mojou dlaňou. Zohol sa a zdvihol zo zeme dezinfekciu a ostatné veci. ,,Nemala by si sa Tarou nechávať ťahať, lebo si na budúce môžeš vážne ublížiť," pokarhal ma, ale jeho oči sa mojim vyhýbali.

,,Nabudúce nespadnem," uškrnula som sa a Chris sa na mňa konečne pozrel, ale bola by som radšej keby to nerobil, lebo v jeho očiach nebola neha, ale zlosť.

,,Chceš sa dokaličiť," prebodol ma rozzúreným pohľadom.

,,Nepreháňaj, len som spadla," odsekla som a založila som ruky na prsiach, ale urobila som to tak prudko, že som sa buchla do poranenej dlane a zasykla som.

,,Vidíš tak ti treba, keď si tvrdohlavá," slová boli tvrdé, ale jeho tón tvrdý nebol, znel z neho súcit. Pokrútil hlavou a zmizol vo svojej izbe. Vtedy ma napadlo, že som sľúbila Larisse, že jej dám vedieť ohľadne výletu do vili. Rýchlo som si našla Mikov číslo a volala som.

,,Áno," ozvalo sa v mobile úplne neutrálnym tónom.

,,Ahoj, Mike," povedala som, lebo som bola presvedčená o tom, že nevie s kým hovorí, tak neutrálne a nezúčastnene sa so mnou totiž nikdy nerozprával.

,,Ahoj, Destiny," vedela som to Mikov tón sa okamžite zmenil, bol podfarbený nejakou silnou emóciou. Teraz som už vedela, že je to otcovská láska a páčilo sa mi to.

,,Neruším," overovala som si pre istotu, chcela som, aby mal dobrú náladu, tak mi skôr dovolí Larissu priviesť.

,,Ty nerušíš nikdy. Čo potrebuješ?" spýtal sa na rovinu.

,,Musím niečo potrebovať, aby som ti zavolala," spýtala som sa urazene.

,,Tak po tomto tvojom vyhlásení som presvedčení, že niečo potrebuješ," doslova som počula, ako sa uškrnul do mobilu.

,,Možno sa chcem, len posťažovať na to, že som sa zranila a chcem, aby si ma poľutoval," skúsila som to takto chcela som ho presvedčiť, že ja nevolám len kvôli tomu, že niečo chcem.

,,Zranila?" Mikov tón sa zmenil. ,,Kde bol vtedy Chris? To neviem načo som ho tam poslal," zvrčal otec do mobilu aj ja som vedela, že to musím rýchlo vyžehliť, lebo Chris dostane za to, že som robila hlúposti.

,,Za to môžem ja," povedala som rýchlo. ,,Chris mi hovoril, aby som sa Tarou na korčuliach ťahať nenechala, ale ja som ho neposlúchla. Chcela som sa ťa spýtať, či si v piatok môžem priviesť kamarátku do vili. Aspoň na víkend," zaškemrala som.

,,Samozrejme, že môžeš. Je to aj tvoj dom," mala som pocit, že som počula, ako prevrátil oči v strop. ,,Si v poriadku?"

,,Otec," povedal som to slovo netrpezlivým tónom teenagera, ktorý sa snaží rodičovi vysvetliť, že on to nechápe a tak nech sa do jeho záležitostí priveľmi nemontuje. ,,Som v poriadku. Mám len odreninu. Aj Chris robil drámu z toho, že som spadla. Mama tá sa po mne ani nepozrela a vi dvaja mi div že nejdete volať záchranku."

,,Mám len o teba starosti, Destiny," vedela som, že sa zamračil.

,,Mike, koľko má Harper rokov?" spýtala som sa, napadlo mi, či aj Mike povie rovnakú sprostosť, ako Chris.

,,Tridsať jeden, prečo?" nechápal Mike, prečo sa ho na niečo také pýtam.

,,To Harper k tebe priviedol Chrisa?" spýtala som sa a čakala jeho odpoveď.

,,Áno, Chris sa zmienil?" spýtal sa ma Mike prekvapene.

,,Hej zmienil, len tak mimochodom," robila som sa, že ma to až tak nezaujíma, že sa pýtal len tak informačne.

,,Harper v tej liečebni pracoval?" spýtala som sa a počula som ako sa Mike zarazil. Myslela som, že ma prekukol a že si vymyslí nejakú lož, ale nebolo to tak.

,,Ty vieš aj o liečebni?" Mikov hlas bol cítiť tým ako sa mračí. ,,Toto Chris nikomu nehovorí, je to dosť chúlostivá záležitosť."

,,Ja viem, ale zobrala som ho na očkovanie a on nevedel načo idem k doktorovi. Trval na tom, že pôjde do ordinácie so mnou a injekcia ho trochu vydesila. Takže Harper tam pracoval?" overovala som si znovu.

,,Pracoval," potvrdil mi Mike. ,,Ako pomocný lekár. Má lekársku školu."

,,Aha, díky to som chcela vedieť," musela som sa do telefónu usmievať. ,,V piatok prídem, už som sa dohodla s mamou, tak ahoj," počula som ako sa odzdravil, aj Mike a ja som sa uškrnula. Mike ani neodhalil, že sa z neho snažím dostať nejaké informácie a mne to zase šrotovalo.

Čo všetko majú tie ich záhadné reči spoločné? Tak si zhrňme, čo všetko je divé? U Harpera nesedia roky. Otec a jeho sluhovia nie sú mafia. Nerobia nič nelegálne. Ted tvrdil, že to nemôže byť nelegálne, lebo na to zákony nepamätajú. Chris tvrdil, že oni v podstate neexistujú. Čakajú, že možno preveziem miesto po Mikovi alebo sa zaradím, medzi nich, ako Mikova podriadená. Niekto po mne ide, lebo som Mikova dcéra, ale nie je to len tým, lebo po Tedovi, ako Mikovom synovi nejdú. Niekto ma berie za hrozbu. Aká hrozba by mohlo byť osemnásťročné dievča? Ted ma varoval pred tieňmi a nocou. Tvrdil, že sa nocou preháňa niečo veľmi nebezpečné, ale čo?

Mike mal nejakú schôdzku na ktorej chcel mať aj syna, ale mňa poslal preč s Chrisom a s tým, že Chris ma ochráni. Chris je vážne až posadnutý tým, aby som z domou nechodila bez neho. Kto bol na tej schôdzke? Niekto kto ma pokladá za hrozbu? Chce ma ten niekto zniesť zo sveta? Naozaj som v ohrození života? Prečo Harperov vek nesedí? Je tu toho viac čo by nesedelo? Musím zistiť viac, lebo sa zbláznim.

Naštvane som hľadela na mesiac, ktorý sa už viac približoval splnu. Až po chvíľke som napísala Larisse, že môže ísť do vili so mnou a že dúfam, že si to nerozmyslela. Jej odpoveď, že nie a že so mnou rada pôjde ma potešila. Bude tam väčšia sranda s Larissou po bokou. Niežeby som sa tam nudila. Vila mi už vážne chýbala. Musím sa zveriť Larissi zo všetkými podivnými vecami. Možno si aj ona vo vile všimne niečo, čo mne uniklo. Aspoň som v to dúfala.