Po stopách vlkov

Autorka: Simča

13.

,,Ty nemáš sprchoví gél?" zakričal Ted z kúpeľne a mne zazvonil telefón, to ma prezváňala Larissa, že už je za rohom.

,,Ja ho nepoužívam mám radšej mydlo," odvetila som a vydala sa k dverám. Ted vyšiel z kúpeľne.

,,Ale mydlo vysušuje, zatiaľ čo gél nie," zamračil sa Ted, keď vyšiel von. ,,Kam ideš?"

,,Pre Larissu je o ulicu ďalej," ani som to nedopovedala z izby vyšiel Chris a znovu mi vyrazil dych keď sa objavil celý v bielom.

,,Neznášam, keď si toto obliekaš," zvrčal Ted mračiac sa na Chrisa. Chris povytiahol obočie. ,,No čo? Keď si v bielom mám chuť ťa prehnúť cez stôl a musím ti hovoriť, čo by som urobil ďalej?"

,,Ted," povedala som pohoršene a potom som sa otočila zamračene na Chrisa. ,,No poď, ty nádhera," zafrflala som a zbehla dole po schodoch s Chrisom za chrbtom. Vyšla som z domu a bolo mi nepríjemné, že Chris kráčal vedľa mňa. Ešte pred pár hodinami som ho z domu vyrazila, on pohrozil Tedovi a ja som ho v dome nechala. Rozmýšľala som nad tým, či je mu aspoň nepríjemné to, že zostal keďže bol nevítaný, ale zdalo sa, že či je vítaný alebo nie jemu je to jedno, on jednoducho plní príkaz.

,,Ahoj," usmiala som sa na Larissu a ona ma s úsmevom odzdravila.

,,Ahoj," otočila sa nesmelo aj na Chrisa, jasné aj ju zarážala jeho dokonalosť. Chris tiež vykrivil pery v jemnom úsmeve a odzdravil. Vytočilo ma to. Ja sa s ním nebavím, naštval ma a ublížil Tedovi. Chcela som ho nenávidieť, ale ako sa dalo nenávidieť jeho? Nedalo a už tobôž nie keďže som dievča a správne orientované. Každá na tejto planéte z neho musela byť úplne mimo.

,,Jeho nezdrav s ním sa nebavíme," povedala som zamračene a vykročila smerom k domu. Larissa sa mi zaradila po boku a Chris išiel dva kroky za nami.

,,Prečo?" spýtala sa šeptom.

,,Lebo je to hajzel, ktorému nezáleží na tom, že niekomu ublíži a pracuje pre toho parchanta Mika," povedala som nahlas, aby som mala istotu, že počul každé slovo a uprostred vety som hodila naštvaný pohľad cez rameno, aby som videla, ako sa tvári. Pozeral do zeme a vyzeral zamyslene, napadlo mi, či môj prejav vôbec vnímal. Parchant.

,,Čože?" nepochopila Larissa môj naštvaný výlev.

,,Vysvetlím ti to u mňa," odvetila som.

,,Aspoň malá nápoveda," zaškemrala Larissa.

,,Dobre, ráno u mňa zazvonil môj brat, že sa pohádal s Mikom," začala som v skratke vysvetľovať. ,,Ted sa priznal, že je gay a Mike mu povedal, že Ted nie je jeho syn. Ted utiekol a teraz je u mňa. Inak to jeho ti chcem predstaviť. Chcela som si Mikom definitívne skončiť a poslať mu domou aj toho jeho poskoka," mykla som hlavou cez rameno na Chrisa. ,,Ale Chris začal vydierať Teda, že keď mu dovolím poslať ho preč, tak si to schytá Josh. To je Tedov milenec."

,,Chris by ublížil Joshovi?" spýtala sa Larissa šeptom, keď sme vošli do nášho dvora a cez dvor do domu.

,,Nie, ale Mike keby mu Chris o Joshovi povedal," vzdychla som. Ako náhle sme boli v dome Chris zamieril hore do izby ja a Larissa sme išli hneď za ním. On zapadol do svojej izby a zavrel dvere.

,,Ted," oslovila som brata, ktorý si niečo ťukal na notebooku. Ten sa hneď otočil, vstal zo stoličky a na tvári sa mu zjavil široký úsmev. ,,Toto je Larissa. Lis, toto je môj mladší brat Ted."

,,Ahoj, teší ma," natiahol Ted k Larissi ruku, tá ju stisla. Larissa zostala až do večera a čo ma potešilo s Tedom si celkom rozumela. S Tedom bolo tak ľahké a príjemné sa rozprávať, čo mi potvrdila aj Larissa, keď som ju vyprevádzala. Ja som celú dobu kydala na Mika a na Chrisa a často dosť nahlas, lebo som dúfala, že ma započuje. Áno, viem byť hrozná mrcha. Larissa začala tvrdiť, že som na Chrisa taká naštvaná, lebo som do neho buchnutá. Odbila som ju, ale pripojil sa k nej aj Ted a potom spolupracovali, ako dobre zohratý tým, no a tak som sa brániť prestala.

,,Je z neho úplne namäkko, ale čo jej môžem vyčítať aj ja som," žmurkol Ted na Larissu.

,,Kto by nebol," prikývla mu. ,,Keď som ho uvidela rozmýšľala som, či ešte nespím."

,,Dobre vy dvaja sprisahanci, tak sa mi páči, ale to ako ste povedali aj vám," odvrkla som. ,,Nie som do neho preto buchnutá."

,,Aj ja chcem osobného strážcu ako je Chris," zatiahla Larissa.

,,No tak ti nejakého zoženieme," mykol plecami Ted. ,,Ja mám Josha, Destiny Chrisa a ty dostaneš...," Ted rozmýšľal nad vhodným adeptom, ale ja som presne vedela, ktorý chalan by pasoval jej.

,,Sama," vyhlásila som.

,,Sama? To je kto?" spýtala sa Larissa zamračene.

,,Ako aj Chris, dokonalosť sama," uškrnula som sa. ,,Zelenooký...," začala som ale ona ma prerušila.

,,To sa mi začína páčiť, len pokračuj," uškrnula sa.

,,Vyšportovaný, krátkovlasý, mierne tmavší krásavec," dokončila som, ako keby ma ani nebola prerušila.

,,A k tomu všetkému je slobodný," usmial sa Ted. ,,A tebou," ukázal na Larissu. ,,By teda naozaj nepohrdol."

Keď som vyprevadila Lariissu išla som sa osprchovať zatiaľ, čo Ted si stále niečo vyťukával na nete.

,,Larissa je veľmi fajn," povedal mi pred tým, než som zaliezla do kúpeľne.

,,Ja viem preto sa s ňou priatelím," zakričala som už cez zavreté dvere. Rýchlo som sa umyla, no v mojom prípade rýchlo znamená, že som bola v kúpeľni tridsať päť minút a nie hodinu a pól.

,,Čím sa ja asi umyjem, keď ti nemáš gél?" zahundral, keď som mu už osprchovaná podávala uterák, aby sa išiel umyť on.

,,Mydlom, ty môj chudáčik, daj pozor aby sa ti nevysušila koža," zatvárila som sa na oko súcitne.

,,Ha ha," zasmial sa neveselo Ted, ale odišiel do kúpeľne a zavrel za sebou dvere. Najprv som si vytiahla krém a ponatierala, keď som krém odkladala do šuflíka uvidela som, že mesiac sa blíži do splnu. Vykukla som z okna a uprene som hľadela na lunu. 

,,Je nádherný," ozval sa tesne za mnou hlas a ja som strachom, až poskočila. Prudko som sa na Chrisa otočila. ,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť," povedal, keď si uvedomil, že som kvôli nemu práve prekonala menšiu srdečnú zástavu.

,,Ti šibe," sykla som podráždene a ruku si držala na srdci. ,,Chystáš sa ma vystrašiť k smrti? Keď ma máš už plné zuby dnes som ťa už vyhodila, takže nebudem proti, keď sa rozhodneš odísť dobrovoľne. Nemusíš ma zabíjať takto."

,,Ja ťa nechápem," zamračil sa na mňa Chris. ,,Prečo ma nenávidíš?" spýtal sa a mňa to úplne vykoľajilo. Nenávidím? Jeho sa predsa nenávidieť nedá, to nevie? ,,Nechcela si, aby som to bol akurát ja kto ťa má chrániť, vyhodila si ma. Teraz si zas nepríjemná. Čo som urobil? Čím som ťa tak naštval, že ma nenávidíš?" pýtal sa ďalej a vyzeralo to, že nad tým vážne rozmýšľa a že ho to trápi.

,,Nie je pravda, že ťa nenávidím," poprela som to. Nevedela som, že moje správanie spôsobilo, že si myslí, že ho nemôžem vystáť.

,,Ale stále ma odháňaš a nechcela si ma tu," zamračila sa zamyslene.

,,To je síce pravda, ale nie preto, že ťa nenávidím," zaprala som znovu a vrátila som sa k svojej posteli, aby som si na ňu sadla.

,,Tak prečo?" spýtal sa zaujato.

,,To je zložité," odvrkla som, ako som mu asi mala vysvetliť, že je to preto, lebo po ňom túžim a preto je ťažké ho mať pri sebe. Bol niečo na čo som nemohla siahnuť, aj keď som tak veľmi túžila a to mi vadilo, preto som ho vo svojej spoločnosti nechcela, lebo som sa bála, že moje vlastné hormóny ma ubijú, keď im nevyhoviem.

,,Zložité?" zase sa zamračil. ,,Prečo mi to nevysvetlíš?"

,,Ublížil si Tedovi," zamračila som sa späť. ,,Neznášam, keď môjmu bratovi niekto ubližuje."

,,Myslíš, že ma netrápi, že ste ma prinútili vydierať ho?" zatváril sa utrápene. ,,Mám tvojho brata rád a mám rád aj Josha, ale aby som život zachránil teba a Tedovi som ochotný ten Joshov obetovať. Ty si dôležitejšia, aj keď to nechápeš."

,,Prečo je môj život podstatnejší?!" zdvihla som zlosťou hlas. Nechápala som prečo by som mala byť dôležitejšia ako Josh. Žiadny život by sa nemal vydvihovať nad iný. Josh bol predsa rovnako dôležitý, ale najviac ma desilo, že aj Chris to hovoril tak, ako keby Mike nemal problém Josha zabiť a to ma dosť desilo.

,,Jednoducho je, aj keď to nechápeš," sykol Chris mračiac sa na mňa, lebo som o jeho slovách pochybovala.

,,Mike nie je vrah a mne nič nehrozí," šepla som tvrdohlavo. ,,Prečo by mal niekto dôvod ubližovať mne a prečo teraz?"

,,Lebo sa už o tebe vie. Lebo si Mikova dcéra," odvetil mi Chris. ,,A čo sa Josha týka. Keď sa Mike dozvie, že Josh spával s Tedom..." Chris nedopovedal, len sa neprítomne pozrel niekam za mňa. ,,Mám rád tvojho brata a v podstate aj teba," pozrel mi do očí a môj žalúdok sa nervózne zachvel. ,,A som ochotný urobiť čokoľvek, aby som vás dvoch udržal na žive, ale ty si vo väčšom nebezpečenstve ako Ted, lebo Ted nie je hrozba, ale ty možno si."

,,Hrozba? Hrozba pre koho?" vôbec som jeho reči nechápala. V akej obludnosti som sa to do kelu ocitla.

,,Pre nepriateľa," odvetil, čo ma prekvapilo nezvykol mi dávať odpovede.

,,Vedela som to!" zvrčala som naštvane, vstala som z postele a prstom ukázala na Chrisa. ,,Ste nejaká mafia. Drogoví díleri? Alebo predávate zbrane?"

,,Nie, tak to nie je," zaprel okamžite Chris. ,,My nerobíme nič nelegálne."

,,To mi povedal aj Ted, ale prečo by som ti mala veriť, keď vaše reči sú tak pochybné. Vravíš, že Mike nemá problém zabiť Josha a vražda je myslím zločin," vyštekla som. ,,A kto iný má nepriateľov, smrteľných nepriateľov ak nie gangy a mafie?

,,Zabiť niekoho kto v podstate nie je človek a vlastne pre spoločnosť ani neexistuje nie je zločin," šepol zronene Chirs. ,,My neexistujeme a časom prestaneš existovať aj ty," temný, skľúčený šepot ma priam desil.

,,Ja ti nerozumiem," odvetila som po tichu a urobila krok dozadu späť k posteli. ,,Ako neexistujete? Ako nebudem existovať? Čo to trepeš?"

,,To ti nemôžem povedať," pozrel na mňa zronene a podišiel ku mne. Mykla som sa, ale zostala som stáť na mieste. ,,Rád by som," dotkol sa prstami mojej tváre. ,,Ale nemôžem. Keď si to ty, tak aj ty zmizneš zo spoločnosti a pridáš sa k nám. Potom pochopíš."

,,Vysvetli mi o čo ide," precedila som skrz zuby, aj keď som sa chlapca pred sebou momentálne hrozne bála. Jeho temný šepot mi nerobil dobre, zimomriavky mi naskočili na koži a adrenalín mi prúdil žilami. Bála som sa, teraz iste. Nechápala som v čom som zapletená a bola som vydesená. 

,,Ja..." začal archanjel, ale započula som ako sa dvere od kúpeľne otvorili. Chris mi pozrel ponad rameno na Teda, ktorý iste zastavil medzi dverami, keď nás uvidel. Chris rýchlo stiahol ruku z mojej tváre.

,,Má taký pocit, Chris," započula som za sebou Tedov hlas. ,,Že aj ty sám sa začínaš pohybovať po tenkom ľade." Chrisovi v očiach zablčali nebezpečné ohníčky.

,,Neurobím tú istú chybu," sykol Chris. ,,Nemaj starosť," Chris zlostne privrel oči dívajúc sa cez moje rameno na Teda.

,,Chybu ako Josh?" overoval si Ted a mne došlo kam tým Ted mieri. Ale to je predsa nezmysel. ,,Vieš, keď si osobný strážca, nemal by si sa zamilovať do svojej práce," počula som, že aj Tedov hlas znel pevne.

,,Nie som rovnaký blázon, ako tvoj milenec," odvrkol Chris a odchádzal do izby. Prudko som sa za ním otočila a tým som mala Teda po pravej strane. Ted sa za Chrisom zavierajúcim dvere mračil. Keď Chris zavrel Tedov výraz sa uvolnil a pozrel na mňa, jeho pery vykrivil priateľský úsmev.

,,Chybu ako Josh?" toto mi nedalo a tak som sa s otázkou otočila na brata, ktorý si sadol na moju posteľ. Keď som správne rozumela jediná chyba, ktorú Josh urobil bolo, že spával s tým koho mal chrániť a slúžiť mu, ale Chris predsa taký záujem o mňa nemá. Či sa pletiem? Mohla by som sa niekomu ako je Chris páčiť? Nezmysel! Odpoveď som poznala. Žeby Josh urobil ešte nejakú inú chybu? Ale čo také? Vypadalo to, že Ted mi nehodlá odpovedať.

,,Nerieš veci ktoré nemusíš," zaznela Tedova odpoveď. Čím to, že som vedela aká bude.

,,Nerieš to," vzdychla som a sadla som si na posteľ oproti Tedovi. ,,To je odpoveď, ktorú dostávam dosť často a vôbec sa mi nepáči."

,,Destiny, dobre vieš, ako rád by som ti to povedal, ale nemôžem," zamračil sa na mňa Ted.

,,To tvrdíš stále," odsekla som a ľahla som si pod perinu zakrývajúc aj Teda. ,,Ale ja som si myslela, že je to z lojality k otcovi, ale otec ťa vyrazil, tak prečo mi nič nepovieš? Ja to nechápem. Vieš aký to je pocit?" Ted ležal kúsok odo mňa ruky pod hlavou, hľadel mi do očí a premýšľal.

,,Nie," pripustil. ,,Ale ja nemlčím a nemlčal som len kvôli lojalite k otcovi, tak to nie je. Je to z lojality, ale nie k nemu, ale k niečomu väčšiemu. Niečomu čo ťa vystraší a možno to nepochopíš a keď pochopíš možno to neprijmeš." Vzdychla som.

,,Čím ďalej, tým viac mám pocit, že som sa zaplietla do niečoho mimoriadne veľkého, dôležitého, nebezpečného, ale hrozné na tom je to, že neviem do čoho a tak netuším čo mám čakať," preglgla som.

,,Čakaj tie najhoršie nočné mori," šepol mi Ted. ,,Čakaj niečo, čo by si neverila, že môže byť skutočné. Boj sa noci a rešpektuj ju. Boj sa tieňov, lebo z nich naozaj môže niečo vyskočiť. Myslíš si, že malé deti majú priveľkú predstavivosť a preto sa boja, že na nich niečo vyskočí spoza skrine, keď vypneš svetlo? Napadlo ťa, že možno malé deti vedia, že tam skutočne niečo môže byť. Lebo môže," Tedov hlas prešiel do šepotu.

,,Mám začať veriť na duchou?" spýtala som sa a dúfala som, že môj hlas neznie príliš pochybovačne a pohrdlivo.

,,Nie," pokrútil Ted záporne hlavou. ,,Ver v niečo omnoho horšieho."

,,Keď sa ma snaží vystrašiť tak...," nedovolil mi do povedať, skočil mi do reči.

,,Nesnažím sa ťa strašiť, snažím sa ťa upozorniť, že malé deti možno vedia a vidia to čo by nemali a preto sa boja. Chcem, aby si to zobrala na vedomie, že možno tvoje okolie nie je také bezpečné, ako si myslíš. Noc je príliš nepreniknuteľná, aby bola preskúmaná," Ted zavrel oči a viac nepovedal ani slovo. Mala som byť vydesená? Robia si už zo mňa obaja chlapci srandu o čom im ide?

,,Ted, ty Josha miluješ?" spýtala som sa po chvíle ticha. Ted sa usmial, ale oči neotvoril.

,,Áno o tom nepochybuj. Chýba mi, keď som mnou nie je," povedal a zívol. ,,Spi je neskoro." Pozrela som na hodinky, bolo len jedenásť. Vstala som z postele, aby som vypla svetlo. Vypínač cvakol a ja som sa zadívala do temnej miestnosti. Žeby sa v tej tme mohli vyskytovať tie najhoršie nočné mori? Ale čo je to najhoršia nočná mora? Čo je to najhoršie detská nočná mora? Nebála som sa. Tma, aspoň tma v mojej izbe mi vždy prišla priateľská. Tma znamenala sny, ktoré som tak nehorázne milovala. Možno noc vonku je nebezpečná. Podišla som k oknu a vykukla von. Mesiac na letnej oblohe jasne svietil. Z vonku bolo počuť štekanie psov a z vonku zaznel výkrik. Nič čo by som nepočula každú noc, noc čo noc. Tma mi neprišla, ako nepriateľ, ale pravdou je, že by som teraz ulicami ísť nechcela.