
		
		 
		
		Po stopách vlkov
		
		Autorka: Simča
		
		 
		
		12.
		
		
		Ráno ma zobudila mama, ktorá mi vtrhla do izby. ,,Destiny, vstávaj a 
		hneď," zatriasla mnou. 
		
		,,Čo 
		je?" zahundrala som nespokojná, že ma budí. 
		
		
		,,Je tu tvoj brat a asi má problém," prudko som sa posadila razom úplne 
		hore. 
		
		,,Čože? 
		Ted je tu?" nechápala som a prudko som vyskočila z postele. Chris vyšiel 
		zo svojej izby a tiež primračene pozrel na otvorené dvere mojej izby. 
		Žeby nás počul? Chris mal na sebe, už rifle a tričko a tak som 
		odhadovala, že on je na rozdiel odo mňa už nejakú tú chvíľu hore. Rýchlo 
		som prebehla, len v tričku a nohavičkách okolo mamy a dole do kuchyne.
		
		
		
		Ted sedel za stolom, nešťastne pozeral do stola a z očí mu tiekli slzy. 
		Terens sa opieral o chladničku, evidentne mu nebolo príjemné tam byť, 
		ale zdalo sa, že ho zaujíma, čo sa stalo. Rikka tiež z obývačky nakúkala 
		do kuchyne. Počula som, ako už aj mama s Chrisom zišli dole. 
		
		
		
		,,Ted," šepla som. Ted okamžite zdvihol hlavu, vyskočil a vrhol sa mi do 
		náručia. ,,Ted, čo sa stalo?" nechápala som bratove zúfalstvo a tuho som 
		ho zvierala. 
		
		,,Priznal 
		som sa mu," povedal trhane, keď som sa od neho odtiahla, aby som mu 
		mohla pozrieť do vlhkých očí. ,,Priznal a on ma teraz nenávidí. Povedal, 
		že nemôžem byť jeho syn. Nech mu už nechodím na oči," povedal a ja som 
		pochopila o čo ide. 
		
		
		,,Ty si sa priznal, že si gay?" to ma prekvapilo. Ted sa s tým priznať 
		nechcel na to sa otca až priveľmi bál. Ted nemo prikývol. Periférnym 
		videním som si všimla, ako sa Terens trhol, keď si uvedomil, čo som 
		povedala. 
		
		
		,,Ty si hovorila, že sa ho nemám báť," povedal Ted. ,,Ty si sa ho 
		nebála, vždy si sa mu postavila a na rovinu si mu povedala čo si myslíš. 
		Napadlo ma, že ani ja už nie som decko tak prečo by som sa ho mal v 
		tomto báť a tak som sa mu to rozhodol povedať, ale on úplne zúril. 
		Myslím, že ma nenávidí," šepol do zeme. V tejto chvíli som Mika 
		nenávidela. 
		
		
		,,Idiot," sykla som si pre seba. ,,Daj mi mobil," otočila som sa na 
		Chrisa. Ten sa na mňa prekvapene pozrel, ale mobil mi podal. 
		
		
		,,Čo 
		s ním chceš?" nechápal. Chvíľu som hľadala v zozname než som našla Mika.
		
		
		,,Čo 
		chceš robiť?" pozrel na mňa prestrašene brat. 
		
		
		,,Ty si sa mu priznal a on sa rozhodol, že nie si jeho syn," povedala 
		som. ,,Tak to mám pre neho jedno oznámenie aj ja," sykla som ako 
		podráždený štrkáč. 
		
		,,Áno," 
		ozval sa v telefóne Mikov hlas v kuchyni bolo také ticho, že som bola 
		presvedčená, že ho všetci počujú. 
		
		
		,,Ahoj, Mike," vypľula som jeho meno, ako tú najvulgárnejšiu nadávku. 
		Pokiaľ si mám vybrať medzi svojim bratom a Mikom, Ted nepochybne 
		vyhrával. Zúrila som, ten kretén ublížil môjmu malému bračekovi, tak to 
		nie, to si začal zo zlou staršou sestrou. 
		
		
		,,Ty si o tomto čase už hore?" Mike to povedal úplne pokojne. To si 
		nevšimol môj podráždený tón? No, musím sa viac snažiť. 
		
		
		,,Nie, 
		pred ôsmou zvykne ešte spať a ty to vieš," syčala som do telefónu skrz 
		zaťaté zuby. ,,Ale hádaj kto sa mi objavil na prahu? Nevieš? Dám ti 
		typ," zvrčala som a už som vedela, že Mike vie o čo ide, lebo sa ma 
		snažil prerušiť, ale ja som len zvýšila hlas a pokračovala som. ,,Je to 
		sedemnásť ročný chalan, obecne známi ako tvoj syn. Vieš o kom hovorím."
		
		
		
		,,Vy ste si museli vytvoriť vážne dobrý vzťah počas tvojho pobytu vo 
		vile, keď hneď utiekol za tebou," vyhlásil nevzrušene Mike. ,,Aspoň viem, 
		kde mám svojho teplého syna," povedal Mike dosť hnusne. 
		
		
		
		,,Ty syna predsa nemáš!" zvreskla som. ,,Nepovedal si mu to?!" 
		
		
		
		,,Ale áno spomínam, že niečo také som mu povedal," odvetil znova 
		nevzrušene. ,,Ale prečo sa tak rozčuľuješ to nechápem." 
		
		
		,,Destiny," 
		šepol Ted. ,,Nehádaj sa s otcom kvôli mne." 
		
		
		,,Mne o Mika nejde, Ted, keď si mám medzi vami vybrať viem koho si 
		vyberiem," šepla som bratovi späť a nežne som na neho pozrela. 
		
		
		
		,,Nemáš syna a nemáš ani dcéru, Mike," povedal som Mikovi, môj hlas už 
		nebol naštvaný, len som mu to jednoducho oznámila, ako automat, ktorý 
		vám zavolá, že ste ešte nezaplatili nejakú upomienku. ,,Dúfam, že si 
		vystačíš zo svojimi peniazmi, lebo ja už o tebe nechcem počuť. Si taký 
		nehorázny idiot, že sa to nedá ani vypovedať." 
		
		,,Destiny!" 
		zahrmel Mikov hlas. 
		
		,,NEPRERUŠUJ 
		MA KEĎ HOVORÍM!" zvreskla som skoro nepríčetne. ,,Nemáš už syna a ani 
		dcéru Mike a svojou vinnou, je mi ťa v podstate ľúto. Keďže s tebou 
		nechcem mať nič spoločné posielam ti domou aj tvojho poskoka," vrhal som 
		temný pohľad na Chrisa, ten sa ako na rozkaz zamračil. ,,Zbohom Mike!" s 
		tým som telefón zložila a hodila som ho späť Chrisovi. ,,Zbaľ si veci a 
		vypadni!" sykla som. Mama hodila pohľad po Chrisovi a Terens tiež skákal 
		zrakom zo mňa na Chrisa. Rikka tiež nakúkala. 
		
		
		,,To nejde, nemôžem," odporoval ihneď Chris. ,,Ty to nechápeš, tu nejde 
		len o Mikov rozkaz. Ted?" otočil sa Chris na môjho brata. 
		
		
		
		,,Ty počúvaš otca," sykol Ted. ,,Je to jej rozhodnutie." 
		
		
		,,Zlosť 
		ťa zaslepuje a ty to vieš, Ted!" Chris bol rozčúlený, ale jasne som 
		počula aj zúfalstvo. ,,Destiny," otočil sa späť na mňa. ,,Keď ma 
		odoženieš oľutuješ to. Vy obaja," pozrel aj na Teda. 
		
		,,Slúžiš 
		verne iba jemu," povedal znovu Ted. ,,Viem sa ochrániť aj sám a dokážem 
		ochrániť aj Destiny," Ted na Chrisa pozrel vzdorovito. 
		
		
		
		,,Len v tomto okolí sa potulujú nejaký dvaja, Ted," teraz som už 
		nevedela o čom Chris hovorí, ale Ted rýchlo pozrel cez okno, ale potom 
		sa zase otočil na Chrisa. 
		
		
		,,To zvládnem," odsekol Ted. 
		
		
		,,Nebuď hlupák," sykol Chris a ja som videla, ako sa až trase hnevom.
		
		
		
		,,Choď preč, Chris," trvala som si na svojom. 
		
		
		,,Dám u Mika výpoveď," povedal rýchlo Chris. ,,Budem robiť pre teba a 
		len pre teba, len ma neodháňaj. No tak." 
		
		
		,,Si verný iba jemu," sykol znovu Ted. Toto ma ale prinútilo premýšľať, 
		prečo Chris tak veľmi túži zostať? Je tým skoro, ako posadnutý. Aký ma 
		Chris dôvod, aby tu zostával? Vážne sa tak veľmi bojí nesplniť Mikov 
		rozkaz alebo je naozaj ochotný sa od Mika odtrhnúť a jednoducho ma 
		chrániť, aj keď ho neviaže rozkaz? Ale prečo? Je tam vonku niečo, čo mi 
		naozaj chce ublížiť a aj keď je, prečo by to Chrisovi nemalo byť jedno, 
		keď už nebude pod rozkazmi Mika, čo má z toho, že ma bude chrániť. O čom 
		mu vlastne ide? Nechápala som to. 
		
		,,Aký 
		by si ma mal dôvod chrániť, keď to už nebude Mikov rozkaz, keď už 
		nebudeš pracovať pre Mika?" spýtala som sa na to, čo ma najviac pálilo.
		
		
		
		,,Možno mám dobrý dôvod, len ho nesmiem povedať," šepol Chris. ,,Možno 
		mám rovnaký výborný dôvod dávať na teba pozor aj bez toho rozkazu."
		
		
		,,Destiny, 
		on od Mika v podstate odísť nemôže," povedal mi brat. ,,Spýtaj sa ho, či 
		ti bude môcť vyzradiť Mikove tajomstvá, keď pre neho prestane pracovať. 
		Normálne by sa to malo dať," pozrela som vyzývavo na Chrisa. 
		
		
		
		,,Chceš snáď svoju sestru zabiť!" zvrčal Chris, ako podráždený doberman.
		
		
		
		,,Len chcem, aby vedela, že vždy budeš slúžiť otcovi," odvetil Ted.
		
		
		
		,,Tak sa jej priznaj, že aj ty," pozrel na neho Chris mierne znechutene. 
		,,Tak jej vyzraď nejaké z otcových tajomstiev. Zraď ho," šepol Chris a 
		pery sa mu vykrivili v nepekný, hnevlivý úškľabok. 
		
		,,Nemôžem, 
		ale ja viem, že časom na to silu nájdem," odvrkol Ted. Tak a teraz mi to 
		vážne šrotovalo o čo môže ísť, že mi to ani Ted, ktorým otec pohrdol 
		nesmie povedať a prečo by vlastne nesmel, čo mu bráni? 
		
		
		,,Zbaľ 
		sa a von!" ukázala som na dvere. Chris sa vztýčil. 
		
		,,Dobre," 
		prikývol zrazu ochotne. ,,Ja odídem, ale keď odídem poviem Mikovi, kto 
		že ti to zahrieval posteľ, Ted," povedal sladko Chris a jeho pery sa 
		vykrivili do posmešného úškrnu. 
		
		,,Nie," 
		Tedovo šepnutie bolo priam vydesené. ,,To neurobíš," videla som na 
		Tedovej tvári hrôzu, priam des a po tvári sa mu začali kotúľať nové 
		slzy. ,,To nesmieš." 
		
		,,Prečo? 
		Ted," pýtal sa ešte stále tým sladkým tónom Chris. ,,Si jeho milovaný 
		syn a aj tak neváhal povedať, že ťa už nechce vidieť, ale obaja vieme, 
		že tak dobre si z toho vyviazol len preto, že si jeho syn, ale čo urobí 
		zo svojim sluhom." 
		
		,,Nie!" 
		skríkol po ňom Ted. ,,To neurobíš to nemôžeš," nenávidela som v tento 
		okamih Chrisa, lebo Tedovi nevýslovne ubližoval. Nechápala som síce, čo 
		horšie, ako vyhodiť ho z vili mohol Mike urobiť. Nič, tak mi jeho 
		reakcia prišla úplne nezmyslená. 
		
		,,Ublíž 
		mi, Ted a ja ublížim teba," povedal s úsmevom Chris. ,,Dovoľ sestre nech 
		ma odoženie a ja poviem Mikovi o Joshovi. Chudák chlapec, obaja vieme, 
		že to s ním nedopadne pekne." 
		
		
		,,Ty hajzel," precedil skrz zuby Ted. 
		
		,,Ja?" 
		spýtal sa Chris, ako nevinnosť sama. ,,To ty predsa chceš Destiny 
		dovoliť, aby ma odohnala a ty predsa vieš Ted, že keď to urobí, tak to 
		neskončí dobre a ja sa tomu, len chcem vyvarovať. Tu nejde o Mika, ale o 
		Destiny." 
		
		
		,,Ted," otočila som sa na brata. ,,Keď Mike Josha vyhodí, veď sa nič 
		nestane. Postaráme sa o neho to predsa nie je problém." Ted pokrútil 
		hlavou v geste, že to vôbec nechápem. 
		
		
		Chris sa zasmial. ,,Vôbec nevieš o čo ide, Destiny," šepol Chris a mal 
		zvláštne mäkký pohľad, keď sa na mňa díval. ,,Keď sa Mike dozvie, že to 
		bol Josh, kto to s jeho synom robil. Povedzme, že už si nikto na 
		modrookého blondiaka ani nespomenie." 
		
		
		Ted schmatol mobil a začal hľadať číslo. ,,Ted, ty vieš, že je to 
		zbytočné," Chris hovoril potichu, pomaly a dôrazne, ako keď chcete 
		malému decku vysvetliť, že dva a dva sú štyri. ,,Aj keď okamžite ujde, 
		ako dlho bude asi Mikovi trvať než ho nájde?" Ted spustil telefón po 
		boku. 
		
		,,Chris, 
		nesmie odísť, Destiny," otočil na mňa vlhké oči Ted. ,,Prosím, nesmieš 
		ho odohnať, keď Chris povie Mikovi o Joshovi tak..." Ted nedopovedal, 
		nemohol. 
		
		,,Mike 
		predsa nemôže Joshovi nič urobiť," pozrela som na Chrisa. 
		
		
		
		,,Nič nechápeš," šepol Chris. ,,Josh nie je hocijaký chalan, ale Mikov 
		podriadený, Mikov sluha." 
		
		
		,,To je snáď jedno," už som to vôbec nechápala. Je snáď jedno, či je to 
		jeho sluha alebo nie. Je to hlavne ľudská bytosť a Mike predsa nie je 
		nijaký mafián, či vrah. Aspoň mi to teda tvrdili. 
		
		,,Nie 
		je to jedno," šepol Ted zronene. ,,Nesmieš Chrisa odohnať, prosím."
		
		
		,,Ja 
		to nechápem," pozerala som to na Teda to na Chrisa. Chris sa tváril 
		víťazoslávne a Ted trápene. 
		
		
		,,Ani nemôžeš," šepol Ted s pohľadom upretým do zeme. 
		
		
		,,Tak?" vyžiadal pozornosť opäť Chris. 
		
		,,Zostávaš," 
		sykla som naštvane. 
		
		,,Ja 
		som to vedel," s úškľabkom sa Chris vracal do poschodia. 
		
		
		
		,,O čo tu do pekla ide?" spýtala sa mama nechápavo a s časti podráždene.
		
		
		
		,,Sama rozumiem len niečomu," odvetila som a potisla som Teda na 
		stoličku a sama som si sadla oproti nemu. ,,Povedz mi, čo sa to ráno 
		vlastne stalo? Chcem vedieť všetko," trvala som na tom. Mama zostávala 
		opretá o dvere medzi ktoré sa nasáčkovala už aj Rikka. Otec sa opieral o 
		chladničku. Nachvíľu ma napadlo, že by som ich mala vyraziť, ale Ted sa 
		pustil do rozprávania, aj keď tam postávali.
		
		,,Odišiel 
		som ráno na raňajky, ako každý deň," začal Ted. ,,Večer pred tým som 
		rozmýšľal nad tým, že máš pravdu, že by som sa nemal otca báť. Rozhodol 
		som sa, že mu poviem, že som gay. Myslel som si, že sa to aspoň pokúsi 
		pochopiť. Na raňajkách som si všimol, že má celkom dobrú náladu s 
		Harperom sa podpichovali a smiali. To že má otec dobrú náladu a je tam 
		aj Harper mi dodalo odvahy. 
		
		
		,,Otec, ja chcel by som ti niečo povedať," začal Ted nesmelo a pozrel do 
		stola. 
		 
		
		
		,,No a čo také?" spýtal sa Mike s úsmevom. Mal celkom dobrú náladu. Brat 
		ho hneď z rána pobavil. 
		
		,,Vieš 
		ja...," Ted sa zhlboka nadýchol. 
		
		,,Čo 
		je mladý?" usmial sa na neho Harper. ,,Vypadáš, ako keby si sa chystal 
		priznať ku krádeži alebo to bola snáď vražda?" zasmial sa pobavene a aj 
		Mike sa pobavene uškrnul. 
		
		,,Nie 
		ja. Otec myslím, že by si mal vedieť, že ja...," Ted si stále nebol istý, 
		či to chce povedať. 
		
		
		,,Ale no tak nemohol si urobiť nič, čo by ti neprešlo mladý," vyškieral 
		sa ďalej Harper. Mike už ale syna dôkladne pozoroval. 
		
		
		
		,,Otec, ja som gay," priznal sa konečne Ted. Harperov úsmev primrzol a 
		hľadel na chlapca trochu vykoľajene. 
		
		,,ČOŽE?!" 
		zahrmel Mike a vstal. 
		
		,,Ja 
		myslím, že by si to mal vedieť už to tajím príliš dlho a...," ale Ted 
		nedopovedal otec sa nad ním týčil naštvane. Rýchlo sa vydal smerom k 
		synovi. Ted vyskočil zo stoličky a začal pred otcom, ktorý si to mieril 
		k nemu cúvať. Ted narazil chrbtom do steny a prestrašene hľadel na muža 
		pred sebou. 
		
		,,ČO 
		SI TO POVEDAL?!" zahrmel miestnosťou opäť Mikov hlas. 
		
		
		,,Ja 
		otec, vieš, počul si," pokúsil sa o nepatrný vzdor Ted. Mike prudko 
		natiahol ruku k úderu a Ted sa prikrčil, ale rana nedopadla, lebo Harper 
		Mikovu ruku chytil a odsotil ho od syna a sám sa pred neho postavil, aby 
		ho ochránil. 
		
		
		,,Nedovolím ti urobiť niečo, čo budeš ľutovať," povedal Harper a stál 
		ochranársky pred Tedom. Ted vykúkal na otca spoza Harperovho ramena.
		
		
		
		,,UHNI MI!" zreval Mike na Harpera. 
		
		
		,,To nepôjde, Mike, až sa trochu upokojíš," vyhlásil pevne Harper a 
		rozhodne stál pred týčiacim sa bratom. 
		
		,,JA 
		SA NEHODLÁM UPOKOJIŤ!" zreval. ,,TY!" jeho oči sa zavŕtali do chlapca za 
		Harperom. ,,VŽDY SOM TUŠIL, ŽE SI NEJAKÝ PRENEŽNENÝ. ALE ŽE SI BUZERANT? 
		NIE MOJ SYN NEBUDE ŽIADNY ZVRHLÍ GAY. S TÝM SKONČÍŠ!" 
		
		
		
		,,S tým sa predsa nedá skončiť, otec," Tedovi po tvári tiekli slzy, keď 
		sa snažil otca priviesť k rozumu. ,,Je to jednoducho vo mne. Myslíš si, 
		že som si to vybral. Myslíš si snáď, že som to chcel? Ale to sa pletieš. 
		Ja chcem byť ako normálny chalani, ale to jednoducho nejde to si predsa 
		vybrať nemôžem." 
		
		
		,,TY MI BUDEŠ ODPOROVAŤ?!" Mike sa znovu vrhol po chlapcovi, ale Harper 
		Mika znovu odtisol a držal ho ďalej od Ted. ,,PUSŤ MA HARPER INAK TO 
		OĽUTUJEŠ! PUSŤ MA TO JE ROZKAZ!" 
		
		,,Kedy 
		som ja od teba prijímal rozkazy? Ešte k tomu keď boli také sprosté? 
		Snažím sa ťa uchrániť pred tým, aby si urobil najväčšiu chybu svojho 
		život. Mike, nesmieš ho udrieť za niečo za čo nemôže," Harper pod silou 
		staršieho brata, ledva dychčal. 
		
		
		,,ŽE NESMIEM? NEHOVOR MI ČO SMIEM," vrčal naštvane Mike a stále sa brata 
		snažil odsotiť. ,,Dobre," Mike sa prestal pokúšať cez Harpera dostať a 
		jeho tón sa stíšil. ,,Zmizni mi z očí. Nechcem ťa viac vidieť," sykol na 
		syna. ,,Ty nie si môj syn." Ted sa zo slzami v očiach zvrtol na päte a 
		rozbehol sa preč od pohrdlivého výrazu vlastného otca. 
		
		
		,,MIKE?!" 
		skríkol v neuverení na neho Harper. ,,Ty si blázon. Starý hlupák. Ver 
		mi, že toto trpko oľutuješ." 
		
		,,Viac 
		som nepočul," šepol Ted. ,,Zobral som si z izby pár vecí, vzal auto a 
		odišiel za tebou. Nevedel som kam inam by som šiel," Ted mal na tvári 
		slzy, keď mi to rozprával. Sedel na stoličke a ja som čupela na zemi 
		pred ním. 
		
		,,Dobre 
		si urobil, Ted," šepla som a trochu som sa vydvihla, aby som mu mohla 
		zotrieť slzy z líc. Nenávidela som Mika a bola som naštvaná na Chrisa. 
		Pozerať sa na to, ako sa môj malý braček trápi mi veľmi vadilo. 
		Nechápala som, ako som si za tak krátky čas mohla k nemu vytvoriť taký 
		silný vzťah. Nikdy som si ľudí k telu nepripúšťala, ale Ted som 
		milovala, ako keby sme boli spolu celé tie roky. Ako keby som ho 
		chránila už dávno a pred všetkým. Chcela som svojho bračeka pred všetkým 
		ochrániť, aj keby to mal byť otec. Nedovolím, aby sa Ted ešte niekedy 
		trápil. Nechcem, aby sa trápil. Jeho bolesť bola aj mojou. ,,Domou sa 
		nevrátiš ostaneš tu!" vyhlásila som pevne a vstala. 
		
		
		,,A kde asi?" spýtal sa Terens a nadvihol obočie. 
		
		
		,,V mojej izbe," mykla som ramenami. Miesta je tam dosť. 
		
		
		
		,,Nemá kde spať, Destiny, teda okrem gauču v obývačke," pripomenula mi 
		mama. 
		
		
		,,Mamy, mám manželskú posteľ dvaja sa tam vyspíme v pohode," pozrela som 
		na ňu trochu nechápavo. Miesta na spanie bolo až-až. 
		
		
		,,No tak to nie je dobrý nápad," vložil sa opäť do debaty Terens. 
		Zamračila som sa. O čo im do kelu ide? Nechápala som reakciu 
		rodičov. 
		
		
		,,Bojíte sa, že budem mať niečo zo svojim teplým bratom," musela som to 
		povedať, aby vyznela dokonalá absolútnosť, tej veci. A asi vyznela, lebo 
		som počula ako Ted vyprskol a snažil sa dusiť smiech. ,,Ja ho domou k 
		Mikovi nepošlem. Ty Mika nepoznáš vie byť vážne na hlavu." 
		
		
		
		,,Možno máš pravdu," zamračila sa mama. ,,Ale ty za neho berieš celú 
		zodpovednosť ja sa nestarám." 
		
		,,Dobre," 
		prevrátila som očami a ťahala som Ted z kuchyne a hore do svojej izby.
		
		
		
		,,Netušila som, že budem Chrisa niekedy chcieť riadne nakopať," 
		zamračila som sa na zatvorené dvere do jeho izby a sadla som si na 
		posteľ. Ted ma nasledoval. 
		
		,,Keď 
		nad tým racionálne uvažujem, možno má Chris predsa len pravdu a ja sa 
		chovám sebecky, keď chcem, aby odišiel," pozrel Ted smutne na dvere.
		
		
		,,Blbosť," 
		vypľula som to slovo nesúhlasne. 
		
		,,Nie, 
		Chris má dôvod tu zostať," pozrel na mňa Ted. ,,Dobrý dôvod a správny 
		dôvod. To ja sa chovám hlúpo. Chcieť ho odohnať, len kvôli hádke s otcom. 
		Ja viem, že Chris pre otca pracuje, ale chráni teba a to by som mal 
		rešpektovať. Ja ťa ochrániť nedokážem," vzdychol a pozrel do koberca.
		
		
		,,Ja 
		ochranu nepotrebujem," zamračila som sa. Ja nie som typ, čo zase 
		spadne do každého problému. Prečo majú pocit, že som? 
		
		
		,,Destiny, 
		hrozí ti nebezpečenstvo v tom Chrisovi môžeš plne veriť," povedal Ted a 
		znovu zdvihol pohľad do mojich očí. ,,Jedine Chris ťa dokáže ochrániť. 
		Teda Chris alebo otec. Koho si vyberieš?" 
		
		
		,,Ty si my dal na výber?" zatvárila som sa trpko, aby videl, že to za 
		výber nepovažujem. ,,Buď to švacnutý otec alebo chalan pri ktorom mám čo 
		robiť, aby som nevzdychala a tak je jeho prítomnosť nevhodná. Skvelí 
		výber, vďaka," zatvárila som sa kyslo. Keď som to dopovedala zapípal mi 
		mobil.
		
		
		Mám na víkend vybavenú brigádu. Ty čo robíš? 
		
		SMS od Larissi. Dobre, že mi napísala pozveme ju nech si príde pozrieť 
		moju novú izbu a predstavím jej Teda. Ted sa nahol, aby videl, čo za SMS 
		mi to vlastne prišla. Normálne by mi to asi vadilo, ale pri Tedovi nie. 
		Nevadilo by mi ani keby poznal všetky mojej tajomstvá. 
		
		
		Čo 
		keby si k nám poobede prišla? Chcem ti ukázať, ako mám zariadenú izbu a 
		niekoho ti predstaviť. 
		
		Odpísala som Larisse a videla som, ako Ted pozorne sleduje, čo píšem.
		
		
		
		,,To chceš ako predstaviť mňa?" spýtal sa ma mierne primračený. 
		
		
		,,Samozrejme," 
		prikývla som. ,,Larissa je moja najlepšia kamoška chcem, aby ťa spoznala," 
		povedala som a uhladila som mu vlasy. 
		
		,,Aké 
		je to mať kamarátku? Myslím naozajstnú kamarátku?" pozrel na mňa zaujato 
		a naozaj rozmýšľal nad tým, na čo, taký priatelia sú. 
		
		
		,,Ted, určite si mal nejakých kamarátov," zamračila som sa, lebo 
		predstava, že by niekto nemal priateľa, aspoň takého s ktorým sa sem-tam 
		môže porozprávať, či sa mu posťažovať, mi prišla nereálna, neuveriteľná, 
		nemožná. ,,Ja nevravím, že rovno najlepších. Ja nevravím, že takých, 
		ktorým povieš prvé aj posledné, ale nejakých s ktorými si mohol 
		debatovať si určite mal." 
		
		,,Nie," 
		pokrútil záporne hlavou. ,,Do škôlky som nechodil, takže odtiaľ mať 
		kamarátov nemôžem. Na základke sa so mnou nikto nebavil, lebo som bol 
		pre nich divný. Vtedy som nechápal prečo som divný, až potom som si 
		uvedomil, že som ináč orientovaný. A stredná? Tak tam som vždy ten tichý 
		podivín, ktorý je k tomu všetkému ešte aj gay. Vie tvoja komoška, že som 
		gay? Nevadí jej to?" 
		
		,,Larissa 
		to vie. A nie, ona nemá vo zvyku niekoho diskriminovať," povedala som s 
		úškľabkom. ,,Prezradím ti tajomstvo, aj ja som sčasti školská podivínka. 
		Vážne nesmej sa," zareagovala som, keď sa zaškľabil. Vieš ja mám 
		kamarátky, ale z mnohými ľuďmi si nerozumiem. Nehovorím stredná je 
		omnoho lepšia ako bola základná, ale aj tu sa bavím, asi z desať ľuďmi s 
		triedy, s piatimi mimoriadne a dobré kamošky sú tri." 
		
		
		,,A že vraj podivínka, aj ja chcem byť taký populárny. Dobre, a môžem sa 
		s Larissou priateliť aj ja?" spýtal sa ma a študoval moju reakciu. ,,Alebo 
		by som nemal keď si s ňou kamarátka ti." 
		
		
		,,Ted, to že sa ja kamarátim z Larissou neznamená, že ti sa nemôžeš. 
		Ľudia majú viac priateľov," odvetila som to ako úplnú samozrejmosť.
		
		
		
		Jasne, prídem. Keď budem pri vás tak ťa prezvoním. 
		
		Zapípala mi na mobile ďalšia SMSka a ja som položila mobil na nočný 
		stolík. 
		
		
		,,Teda až na mňa," vzdychol Ted a znovu sa zamračil do koberca.