Po stopách vlkov

Autorka: Simča

10.

Na druhý deň som bola skoro stále zalezená v izbe. Nevedela som, čo mám robiť a tak som čakala na poobedie, kým mi Larissa napíše, kedy sa stretneme. Počula som Chrisam šuchotať vo svojej izbe, ale aj on tam bol väčšinou času ticho.

,,Obed! Poďte sa dole najesť!" zakričala mama zdola. Pozrela som na hodinky bolo za desať tri. Uškrnula som sa, žiadne presné obedy, žiadne presné raňajky, obeduje sa vtedy, keď mama dovarí a podľa toho o koľkej sa variť rozhodne. ,,Destiny, nezabudni zavolať aj Chrisa!" zakričala ešte späť hore. Vtedy sa dvere do Chrisovej izby otvorili. Počul ju. Dnes mal na sebe svoje obvyklé tmavé oblečenie, to ma už tak nezarážalo, ako to biele, čo mal včera.

Vstala som a zišla som dole. Chris bol hneď za mnou. Mama urobila rizoto. Terans sa stiahol s tanierom do obývačky a sestra do svojej izby. Ja som si sadla za stôl, Chris si s tichým ďakujem k mojej matke sadol vedľa mňa za stôl a mama si sadla oproti nám. Jedli sme ticho, ale videla som mamu, že občas Chrisa pozoruje, Chris si to musel všimnúť tiež, ale nevenoval tomu pozornosť.

,,Ako dlho pre Mika pracuješ?" spýtala sa mama zrazu nahlas.

,,Dlho," odvetil Chris a zdvihol na mamu pohľad. ,,Roky," znovu pohľad sklopil do taniera

,,Koľko máš rokov?" samozrejme aj mame sa pojem roky nezdal na to Chris vyzeral veľmi mlado.

,,Dvadsať jedna," odvetil Chris, tak a teraz som už presne vedela jeho vek to ma potešilo, lebo toto som vlastne nevedela. ,,Ale pre Mika pracujem už od siedmich viac-menej."

,,Čože?" nechápala mama. ,,Rodičia ťa nechali?" tomu nerozumela. Nemohla som jej naznačiť nech sa na jeho rodičov nepýta, lebo by to neprešlo bez povšimnutia. Ale aj tak som sa ju pokúsila pod stolom mierne kopnúť a zamračiť sa na ňu.

,,Des, to bola moja noha," povedal Chris a ja som vytreštila oči. Do kelu. ,,Rodičia nežijú zomreli, keď mi bolo sedem a potom sa ma ujal Mike so svojím bratom.

,,To ma mrzí," povedala mama zamračene. ,,Mike má brata?" otočila sa na mňa a ja som si spomenula, že to som jej vlastne nehovorila.

,,Áno, volá sa Harper úplne som zabudla ti to povedať," zatvárila som sa akože ma to mrzí.

,,Nechcem vyzvedať," otočila sa mama späť na Chrisa. ,,Ale čo sa stalo s tvojimi rodičmi?"

,,O tom by som radšej nehovoril," primračil sa do taniera Chris.

,,Nemusíš, len som sa spýtala," mykla plecami mama.

O pol šiestej mi zazvonil telefón oznamujúc SMSku od Larissi. SMS mi oznamovala, kde a o koľkej sa stretneme. Ja som sa rýchlo začala obliekať a pripravovať.

,,Kam ideme?" ozval sa Chris a ja som zo sebou mykla. Bola som totiž akurát v kúpeľni a česala si vlasy, keď sa on oprel o rám dverí a prehovoril.

,,Ty nikam," oznámila som mu a neprestávala som sa česať. ,,Ja sa mám stretnúť s kamoškou," dokončila som a pozrela som sa na neho, jeho výraz a úškrn mi jasne hovoril, že ja sama nejdem nikam. ,,Zabudni na to," sykla som a vlasy som si začala česať naštvane, ale to rozčesávanie bolo také naštvané, že vlasy sa mi ešte viac motali, ako rozčesávali.

,,Mám svoje rozkazy, je mi ľúto, ale môj rozkaz znie nespúšťať ťa z očí dvadsať štyri hodín denne, takže idem s tebou," povedal to tak presvedčene, že som už teraz mala tušák, že sa ho vážne nezbavím.

,,Chris, idem s kamarátkou, chceme sa spolu rozprávať to by ťa nezaujímalo, ako spolu kecajú dve baby," snažila som sa ho priviesť k rozumu a navyše chcela som sa s ňou baviť aj o ňom. Trhla som hrebeňom vo vlasoch tak naštvane, že som až sykla. ,,A naviac toto mesto poznám, nestalo sa mi to nič osemnásť rokov, prečo by teraz malo?"

,,Na tom nezáleží mám ťa chrániť," šepol a vošiel za mnou do kúpeľne, vzal mi hrebeň z rúk a postavil sa za mňa a následne mi sám začal rozčesávať bledohnedé vlasy. Zachvela som sa, stál za mnou len kúsok, stačil by jeden krok dozadu a ocitla by som sa v jeho náručí. Srdce mi začalo biť, ako splašené a cítila som, ako si sem-tam prešiel mráz po chrbte. Jednou rukou mi česal vlasy a druhou mi ich uhládzal. ,,Snáď by si mi nechcela u Mika spôsobiť problémy," cítila som a videla v zrkadle, ako sa ku mne naklonil a šepol mi slová do ucha, jemne až zvodne. Môj žalúdok sa zachvel a ja som túžila sa prudko otočiť a pobozkať ho. A razom som začala premýšľať, kde sa tá moja bláznivá túžba vzala. ,,Že nie?" šepol znova a naše pohľady sa stretli v zrkadle.

,,Nie," šepla som späť omámená. Určite vedel akú má nado mnou moc, musel to vedieť.

,,Výborne, čakám ťa dole," oznámil mi, položil hrebeň vedľa umývadla, vyšiel z kúpeľne a následne z izby. Prudko som sa nadýchla, bol tak blízko, dotýkala sa mojich vlasou. Rozdýchávala som tieto skutočnosti, keď mi zazvonil mobil, bolo to len prezvonenie a ja som si s pohľadom na hodinky uvedomila, že už meškám. ,,Do kelu," uľavila som si a rýchlo som vybehla z izby.

Šla som rýchlim krokom ulicami a až príliš som si uvedomovala, Chrisovu prítomnosť za svojím chrbtom. To ho teraz budem mať v pätách stále? Nestačí, že som z neho už aj tak príliš nervózna.

,,Ahoj," usmiala sa na mňa Larissa, keď som k nej podišla.

,,Čauko," usmiala som sa na ňu späť a uvedomila som si, že Larissa hladí na Chrisa za mnou, vzdychla som. ,,Nechcela som, aby išiel so mnou," povedala som okamžite. ,,Ale on stále, že je môj strážca a tak má byť pri mne," sykla som zlostne. ,,Larissa to je Chris. Chris Larissa," predstavila som ich. Larissa zamrmlala pozdrav. Samozrejme aj ju očaril, aj keď to nebol vôbec jej typ. Chris jej kývol a obzeral si okolie. Naozaj stále čaká, že na nás z ničoho nič niečo vyskočí, alebo čo? Vrčala som si v duchu pre sebe.

,,Nehodlám vám prekážať," povedal Chris zrazu a pozrel na Larissu a potom na mňa. ,,Ignorujte ma. Nie som tu."

,,To sa ľahko povie, ale ťažšie urobí," sykla som v odpoveď a vydala sa dole ulicou. Larissa sa mi zaradila po boku. Jedno som Chrisovi musela uznať naozaj sa snažil nám nechať súkromie, keď som sa otočila zistila som, že ide dobrých desať metrov za nami a stále si obzeral okolie.

,,Neviem, čo si Mike myslí. Na čo mi je asi osobný strážca?" spýtala som sa horko Larissy.

,,Ja to mám asi odkiaľ vedieť, ale je to celkom fešný osobný strážca," snažila sa potlačiť úsmev, keď som po nej fľochla pohľadom, ale potom sa aj moje pery vykrivili v úsmev.

,,Ja viem a to je na tom ešte horšie, ako ho mám asi pri sebe vydržať, keby som ho najradšej aaa," nedopovedal som, len som skrivila úsmev v komickej grimase.

,,Destiny, no toto," usmial sa na mňa Larissa, ale moja tvár zase zvážnela.

,,Neviem, ako byť pri ňom, aby mi moje srdce nevyskočilo z hrude alebo neprestalo tĺcť," posťažovala som sa.

,,Si doňho buchnutá," uškrnula sa Larissa znova

,,Nie, to nie," zaprela som, ale v tom som sa zarazila. ,,Ja vlastne neviem," pozrela som na ňu zúfalo. ,,Myslíš, že som sa do neho naozaj mohla buchnúť?" hryzla som sa do spodnej pery zo zúfalým výrazom.

,,Jasene, že hej, veď pozri, aký je to fešák," rozplývala sa Larissa.

,,Nie je to tvoj typ," pripomenula so jej tento fakt.

,,Tento chalan je asi typ každého," skonštatovala a nenápadne sa obzrel po Chrisovi cez rameno.

,,Asi hej," pripustila som. ,,Ďalší problém, akú mám šancu u neho asi ja, keby ho chcela každá, ale ja ani neviem, či ho mám rada. Raz ma štve a raz by som sa na neho najradšej vrhla a poviem ti, ty myslíš si, že je fešák a to si ho ešte nevidela bez trička. Ja áno. Také telíčko naozaj nemá každý, i keď chalani u Mika sú naozaj dobre stavaný, asi u neho majú povinnú telocvičňu," v tom ma napadlo, že je to možné. Mike si potrpí na pravidlá a možno od svojich sluhov vyžaduje silu a tak ich často ženie do telocvične. Inak som si tie dokonalé telá na jednej kope nevedela vysvetliť, i keď aj brat bol veľmi dobre stavaní.

,,Písala si mi, že Ted je gay a spáva s tým Joshom," Larissa sa zatvárila pobavene a ja som vyprskla v smiech.

,,Hej, bola sranda, keď som ich prichytila, aj keď vtedy som skôr bola v šoku, ako pobavená," uškŕňala som sa pri tej spomienke.

,,Hovorila si, že to Chris, ťa na nich naviedol," pripomenula mi.

,,To áno," potvrdila som zamračene. ,,Ten chalan toho vie príliš veľa, až toľko, že sa mi to nepáči." Larissa zamierila k lavičkách v parku do ktorého sme vošli a sadla si pred fontánu a ja hneď vedľa nej. Videla som Chrisa, ako si sadol o niekoľko lavičiek ďalej a stále študoval okolie.

,,Príde mi nervózny," skonštatovala Larissa s pohľadom upreným na neho. Mali sme na Chrisa priami výhľad, lebo si sadol oproti nám, lavičky tu totiž boli do väčšieho kruhu okolo fontány.

,,Neviem," pokrčila som ramená. ,,Obzerá sa stále. Akoby stále čakal, že od niekadiaľ vyskočí niekto s nožom. V každom prípade, ešte som ti nehovorila, že som zistila, že mám strýka. Včera pred mojím odchodom sa objavil Harper, to je Mikov brat, nevedela som, že mám strýka a je to fešák."

Larissa sa zaškľabila. ,,To sú vo vile všetci, nie?" pozrela na mňa pobavene.

,,Ja viem, že to znie až nepravdepodobne, že by sa všetci fešáci sveta sústredili v Mikovej vile, ale je to tak a ja ti to dokážem, keď tam pôjdem na budúce, pôjdeš na pár dní so mnou. Mike by to mohol dovoliť," zamračila som sa.

,,Ja neviem," zaváhala.

,,Ale no tak, bude sranda," povzbudzovala som ju. ,,A navyše okrem Teda tam nemám iné dievča, čo by som mnou ohodnotilo chalanov," uškrnula som sa a Larissa sa rozosmiala, keď som povedal o Tedovi, že je dievča.

,,Tak dobre, mohla by som," prikývla nakoniec.

,,Vážne bude sranda," povedala som. ,,A zaručujem dokonalí výhľad." Larissa sa znovu zaškľabila.

Ešte nejakú dobu sme debatovali a prechádzali sa, keď sa začalo stmievať a mi sme sa rozlúčili. Nikdy som s ňou nebola keď padla tma, ale dnes som sa nebála vracať sa domou po tme, lebo Chrisa som mala hneď pri sebe. Keď som sa vracala domou, Chris mi šiel hneď pri boku vedel, že sa už nemusí držať ďalej, aby nám nechal, aké také súkromie. V tom sa s Chrisovho hrdla vydral zvuk podobní vrčaniu. Rýchlo som na neho pozrela, ale on ma omnoho rýchlejšie chytil a pritisol k sebe. Prekvapene som zamrkala, keď som si uvedomila, že si ma jednou rukou pritíska na hruď. Jedna moja ruka mi voľne visela po boku, ale moja pravá ruka spočívala na jeho hrudi. Prudko som sa nadýchla a pozrela mu hore do tváre. Jeho temné oči pretínali tmu, ani som si neuvedomila, že sa tak zotmelo, keď sme išli ulicou. Tma už bola skoro nepreniknuteľná. Chris mi nevenoval pozornosť, pritískal si ma pevne k sebe, ale sledoval okolie. Ja som znovu venovala po hľad mojej ruke na jeho hrudi. Cítila som pod tričkom pevné svaly a tak som rukou jemne pohla, aby som ho pohladila. Vtedy som si uvedomila, že sebou Chris trhol a pozrel dole na mňa, zdvihla som pohľad a naše oči sa stretli. Stále som nechávala ruku na jeho hrudi, ale už som sa ani nepohla jeho pohľad bol neutrálny.

Započula som kúsok od nás šum a Chris zase zdvihol pohľad a znovu zvrčal. Pod rukou som cítila mierne chvenie jeho hrude, keď zvrčal. Bolo to naozaj ako keď vrčí podráždení pes, keď okolo jeho dvoru prejde cudzí človek a on chce dať na vedomie, toto je moje územie. Mala som pocit, že Chris niekoho upozorňuje, aby sa radšej nepribližoval.

,,Ty vrčíš?" spýtala som sa prekvapene.

,,Šššt," sykol mi dole stále obzerajúc okolie. ,,Často sa vraciaš domou takto neskoro?" sykol a v jeho hlase bola zlosť.

,,Nie, skoro vždy som doma pred zotmením, bojím sa domou chodiť v noci sama," povedala som a Chris na mňa rýchlo prekvapene pozrel.

,,Múdro," šepol šokovane. ,,Možno predsa len niečo podvedome tušíš," hľadel mi do očí premýšľajúc. No super zase záhadné reči.

,,Čo tuším?" spýtala som sa na rovinu. Usmial sa a znovu sa pozrel po okolí.

,,Mala by si povedať kamarátke, aby sa tiež tak neskoro večer po vonku nezdržovala," povedal.

,,Larissa má vlastnú hlavu. Neposlúchne ma," namietla som. ,,Ale prečo by mala byť po zotmení doma?"

,,Lebo je to bezpečnejšie. Obzvlášť, keď sa kamaráti s tebou," povedal. ,,Teraz pod," odstúpil odo mňa, čo mi bolo úprimne ľúto, ale stále sa obzeral a mala som dokonca pocit, že naslúcha zvukom noci a počuje niečo, čo ľudia obvykle nepočujú.

,,Prosím ťa, aká je pravdepodobnosť, že akurát mňa alebo ju niekto napadne," prevrátila som oči v strop.

,,Veľká, to mi môžeš veriť," šepol. ,,Obzvlášť keď si ty."

,,Prečo mi už niekto nepoviete o čo ide?" sykla som naštvane, keď sme došli k domu. Chris sa len uškrnul, neodpovedal.

Keď som sa osprchovala a vošla som do izby, zistila som, že Chris telefonuje a má otvorené dvere na izbe.

,,Myslím, že sú dvaja s tým si poradím, ale nemôžem ju spustiť z očí, lebo keď opustí dom nemuselo by to dobre skončiť," hovoril do telefónu. Niekto mu asi niečo povedal, lebo on odpovedal. ,,Ja viem, nie tak som to nemyslel, ale čo mám robiť?" Zase chvíľu počúval a zamračil sa. ,,Ja nemôžem za to, že je po tebe, Mike," sykol do mobilu.

Vtedy si Chris uvedomil, že nakúkam cez pootvorené dvere dnu. Počúval, čo mu Mike hovorí a s povytiahnutým obočím mi zavrel dvere pred nosom. Zamračila som sa a sadla som si na posteľ v ten moment zazvonil môj mobil, na displayi svietilo Tedove meno.

,,Áno," zdvihla som mobil s úsmevom, tešila som sa na brata.

,,Čauko, čo porábaš?" zaznela hneď prvá otázka.

,,Nič moc, akurát sa rozčuľujem, že Chris zase volá s Mikom a rozpráva veci, ktorým vôbec nerozumiem, to ma rozčuľuje a ty?" vrátila som otázku, keď som sa posťažovala.

,,Ležím," zaznela suchá odpoveď. ,,A som v depresii. Chýbaš mi zvykol som si, že ma celú dobu rozptyľuješ. Čo si dnes robila?"

,,Nudila sa, tiež mi chýbaš, bola som vonku s Larissu. Pamätáš spomínala som ti ju?" pripomínala som mu jeden z mnohých rozhovorov. ,,Tak som rozmýšľala, že keď nabudúce dôjdem myslíš, že by otec dovolil, aby prišla na pár dní so mnou?"

,,Neviem ja som si kamarátov domou nikdy nevodil, nebolo akých," povedal trpko.  

,,Ted, asi mi neodpovieš, ale dnes, keď som sa vracala s Chrisom domou zo schôdzky s Larissou, Chris ma zrazu zdrapol a pritlačil ma k sebe a vrčal," dopovedala som trochu neisto.

,,Znelo to ako psie vrčanie?" spýtal sa Ted nevzrušne, ako by bolo úplne normálne, že nejaký chalan vrčí.

,,Áno," potvrdila som. ,,Prečo? Robí to často?" Ted sa zasmial.

,,Ako sa to vezme," povedal a ja som v jeho hlase počula úsmev. ,,Muselo byť príjemné, keď si ťa k sebe pritláčal."

,,To bolo," potvrdila som, ale hlas som stíšila, aby ma náhodou Chris nepočul. ,,Ale mňa teraz zaujíma to vrčanie a dôvod prečo si ma zrazu k sebe pritiahol."

,,Asi máte spoločnosť a Chris ju zazrel," odvetil.

,,Akú spoločnosť?" vyzvedala som hneď.

,,Tušíš vôbec, ako veľmi by som ti to chcel povedať, ale nemôžem," šepol frustrovane. ,,Staviaš ma do veľmi nevýhodnej pozície vyberať si medzi tvojim priateľstvom a lojalitou k otcovi."

,,Ale ja by som mu nepovedala, kto mi to vyzradil," snažila som sa ho presvedčiť, aby mi niečo povedal. Ted vzdychol.

,,Ani nevieš ako rád by som ti vyhovel, ale on by to zistil, nemôžem, prepáč," šepol znovu.

,,Nevadí, bavme sa o niečo inom," zmenila som tému, lebo som počula, že Ted začína byť vážne nervózny. Začali sme sa baviť o sprostostiach a ja som sa zase sťažovala na to, ako je pre mňa ťažké byť pri Chrisovi skoro non stop.

Keď som vstala ešte som počula Chrisa šuchotať vo svojej izbe a počula som tlmenú hudbu asi počúval. Zaklopala som na dvere a vošla. Chris ležal na posteli v tmavých, tenkých teplákach a inak na sebe nemal nič. V ušiach mal slúchadlá a počúval hudbu, bola tak na hlas, že som ju počula aj cez zavreté dvere. Keď som skrížila ruky na prsiach Chris si slúchadlá vytiahol a nechápavo na mňa pozrel.

,,Idem dole do kuchyne. Najesť sa," povedala som. ,,Ja len asi by si to mal vedieť. Nikdy totiž nevieš, či na mňa spod stola nevyskočí nejaký vrah."

,,Jedla si vtipnú kašu," zhodnotil a povytiahol kútik úst, asi som ho pobavila. ,,Keď túžiš po mojej prítomnosti stačí povedať," usmial sa pobavene.

Do kelu. Napadlo ma hneď. ,,Nedaj sa vysmiať, krásavec," odsekla som hryzavo. ,,Netúžim po inom, ako sa ťa zbaviť a byť zase slobodná. To ty máš pocit, že mi musíš byť stále v pätách," odvrkla som, ale Chris sa naďalej tváril, akože on vie viac, ako si myslím. Ten jeho pohľad ma vytočil a už som ľutovala, že som prišla, aby som vysmiala jeho prácu, môjho strážcu. Vrátil mi to a vedel presne ako. ,,Nie všetci sú z teba na mäkko," sykla som a prudko som sa zvrtla na päte mieriac dole do kuchyne. Nie všetci z neho boli asi na mäkko, ale ja som rozhodne bola.

Urobila som si raňajky stále sa v mysli zaoberajúc Chrisom, ale už nie tým, že ma vytočil, ale predstavou jeho nahej hrude, keď sa rozvaľoval na posteli. Terens vošiel do kuchyne aj s mamou. Mama začala vykladať tašky, asi už stihli byť dnes aj na nákupoch a Terens hodil na stôl letáky zo schránky. Chráňte seba aj svoju rodinu pre žltačkou. Hlásal jeden z letákov. Tieto letáky som poznala, ale vedela som, že očkovanie proti žltačke je platené a tak som sa ním nikdy nezaoberala, ale dať sa zaočkovať proti žltačke nie je od veci.

,,Mamy, chcem sa dať zaočkovať," pozrela som na leták. Mama tiež pozrela na leták v mojej ruke.

,,Vieš, že sa za to platí?" spýtala sa ma.

,,Viem, zaplatím si to, len ma treba objednať," zmračila som sa na leták.

,,Síce tam nejdem, ale mám to dnes cestou, takže sa tam zastavím a objednám ťa," ponúkla sa mama ochotne. To ma prekvapilo, čakala som, že ma odbije s tým nech si tam idem sama. Terens schmatol letáky aj ten o očkovaní a šmaril ich do koša.

,,Načo ti je očkovanie proti žltačke?" zamračil sa na mňa.

,,Načo? No je proti žltačke," odvetila som s nadvihnutým obočím. Terens chcel ešte niečo povedať, ale vtedy do kuchyne vošiel Chris. Terens ho preťal zlostným pohľadom a odišiel z kuchyne. Mala som pocit, že Terens nemá rád všetko, čo je Mikove, aj keď je to len sluha. Ako by asi reagoval na jeho syna? To si Terens neuvedomuje, že aj ja som Mikova?

,,Tak ťa objednám? Určite tam, ale potom pôjdeš?" spýtala sa ma mama, keď si Chris sadal za stôl a nahol sa pre rožky.

,,Iste pôjdem tam," prikývla som.

,,Kam?" spýtal sa Chris, keď mama odišla do špajze.

,,K doktorke," odsekla som.

,,Si chorá?" spýtal sa Chris zamračene. ,,Vieš, že Mike má najlepších doktorov široko-ďaleko?"

,,Tomu verím, ale ja pôjdem k svojej. Chorá nie som," odvrkla som.

,,Tak prečo ideš k doktorke, keď ti nič nie je?" Chris ma študoval primračeným pohľadom, ako keby nechápal, prečo ide človek k doktorovi, keď mu nič nieje.

,,To je moja vec," páčilo sa mi Chrisa naťahovať a zaslúži si to zato, čo mi povedal.

,,To je jedno, aj tak sa to dozviem," mykol ramenami a zahryzol do rožka, ktorý si už stihol natrieť maslom a hodiť na neho pár plátkov syra.

,,Nechaj ma hádať, aj tam ideš so mnou," skonštatovala som štiplavo.

,,Vždy ti budem v pätách," žmurkol na mňa a môj žalúdok urobil salto, tento chalan bol príliš dokonalí a len ťažko sa mi darilo byť na neho odporná a to ma štvalo, keby nebol taký dokonalí, mal by tu hotové peklo, vedela som byť sviňa a vedela som to o sebe, ale nevedela som byť taká na neho. K zlosti.