Po stopách vlkov

Autorka: Simča

1.

Moje meno je Destiny. Som tretiačka na strednej škole, vlastne práve mi skončil tretí ročník a začali letné prázdniny. Netušila som, že tento rok ich nebudem tráviť, ako každý rok, povaľovaním sa a nič nerobením, ale úplne inak. Nečakane. Hovorí sa, že ženy narodené v zamení rýb sú veľký snílkovia. A ja som ním naozaj bola. V mysli som si na všetko vedela vymyslieť príbeh, ale to, čo sa mi malo stať toto leto by som si len tak nevymyslela. Netušila som, že do môjho mesta práve prišiel muž, ktorý chcel môj život zmeniť. Nevedela som, že do mesta prišiel niekto, kto mal v pláne povedať mi pravdu.

,,Niekto zvonil?" spýtala sa mama, keď vybehla z detskej izby, bolo pol desiatej večer a tak som sa pri odpovedi zamračila.

,,Áno," odvetila som nezaujato a ďalej som hľadela na program v televízii. To, že niekto zvonil ma nezaujalo. Nikdy som dvere otvárať nechodila, lebo som vedela, že to nie je nikto pre mňa a hovoriť nejakému típkovi, že otec nie je doma sa mi nechcelo a tak som sa vždy tvárila, že doma nie som, ale mama sa von sem-tam chodiť pozerala. Počula som ako vyšla von na dvor a mierila k plotu.

Keď sa mama skoro pätnásť minút nevracala stíšila som televízor a započula hlasy, mama sa s niekým rozprávala. Nedalo sa rozumieť o čom sa bavia a až tak ma to nezaujímalo, len som chcela vedieť, či je mama v poriadku, či ju ešte počujem. Za chvíľu sa mama vrátila dnu a ja som započula odchádzajúce auto.

,,Kto to bol?" pýtala sa hneď moja mladšia sestra.

,,Nikto," odsekla mama tak jedovito, že nás to obe prekvapilo. Nech to bol ktokoľvek, tak mamu vytočil a to riadne. Radšej som sa nezaujímala, hneď ma napadlo, že otec asi zase urobil nejakú blbosť a za chvíľu mi to mama potvrdila, vlastne som si myslela, že mi to potvrdila.

,,Ideš za otcom?" spýtala som sa, keď som videla, ako sa prezlieka z domácich vecí do riflí.

,,Áno," odvetila, ale už sa netvárila až tak naštvane, ale skôr utrápene.

To, že sme si zo sestrou odišli ľahnúť skôr, než boli naši doma, tiež nebola žiadna novinka a tak som bola v tom, že toto bol úplne normálny deň. Už som aj zabudla, že niekto zvonil.

,,Destiny, chceme s tebou hovoriť," povedala mi na druhý deň poobede mama a tvárila sa vážne ustarane.

Zamračila som sa. Otec vyzeral, že by tu radšej ani nebol. ,,Zavri dvere," zavelil mojej sestre, ktorá tiež začala z detskej prekvapene vykúkať. 

Odišli sme do kuchyne čo najďalej od zvedavých uší moje mladšej sestry.

,,Čo je?" pozrela som na nich dosť šokovane, lebo to ako sa tvárili nebolo normálne a už ma naozaj desili.

,,Destiny, vieš ty nie si moja dcéra," pozrel sa na mňa otec ranene.

,,Čože?" spýtala som sa prekvapene, ale následne som sa usmiala. Museli si zo mňa uťahovať.

,,To určite, sleduješ ako som ti podobná," teraz som sa už nepokryte uškŕňala.

,,Je to pravda," potvrdila mama.

,,Hlúposť," teraz som sa už zamračila. ,,Chodili ste spolu dávno predtým než ste sa vzali a...," nedopovedala som mama ma prerušila.

,,Bola som na jednej diskotéke s kamarátkami a už vtedy som s Terensom chodila, ale on nie je tvoj otec," pozrela na mňa previnilo.

,,Čože?" mračila som sa zamyslením odmietala som to akceptovať. ,,A kto je teda môj otec? Veď sme si podobný," stále som nesúhlasila, až príliš veľa ľudí mi hovorilo, že som otcovi podobná.

,,Nechaj ma dopovedať. Ľúbila som tvojho otca, ale na tej diskotéke bol muž. Úplne ma pobláznil, ani neviem, ako sa to stalo. Možno som bola opitá ja neviem, ale odišla som s ním. Potom viem, že som sa zobudila doma aj z odkazom, že mi ďakuje za peknú noc, ale odchádza," povedala a pozrela do stola. ,,Viem len, že sa volal Mike. To bol jediný večer, keď som ho videla, ale skončila som tehotná, čakala som tebe. Terens vedel, že som ho podviedla, ale aj tak si ma zobral, aj tak s nami zostal."

,,Vieš, že som ťa mal vždy rád, ako vlastnú," pozrel na mňa otec, teda Terens. Ako mu mám teraz hovoriť. Nikdy som si s ním nijak zvlášť nerozumela, ale to ani sestra.

,,Kedy ste mi to chceli povedať," pozrela som na nich mierne zmetená a smutná.

,,Nikdy," priznala mama. ,,Načo by sme ti to hovorili, ale včera večer to bol on kto zvonil. Neviem ako, ale nejako sa o tebe dozvedel, vie že si jeho. Snažila som sa ho presvedčiť, že to nie je pravda, ale on mi neveril. Ja vážne nechápem, ako to vie."

,,Nemôžeš si byť istá, či nie som otcova," namietla som.

,,Robili sme testy, lebo som si naozaj nebola istá, ale testy naozaj ukázali, že nie si Terensova dcéra. Nechápem prečo sa na neho v niektorý veciach tak podobáš, ale nie si jeho. Nám to samozrejme vyhovovalo, lebo ľudia verili, že jeho si," mama podrobne študovala moje reakcie, ale ja som bola kľudná. Nerobilo mi až taký problém tieto fakty prijať. Vždy som bola viac-menej flegmatik a vedela som, že aj keby som urobila cirkus alebo plakala alebo robila čokoľvek na veci to nič nezmení a ja som nemala vo zvyku robiť niečo bez toho, aby som tým niečo dosiahla a hysteričením nezmením nič na tom, čo sa stalo, na tom, že nie som dcéra Terensa.

,,Takže ten Mike vie, že som jeho dcéra?" overovala som si.

,,Áno," pripustila mama. ,,Keď som zistila, že sa ho nezbavím a že to vie. Žiadala som ho, aby odišiel a dal nám pokoj, ale on ťa chcel vidieť. Povedala som mu, že ty nevieš, že Terens nie je tvoj otec a aby nám dal čas ti to povedať, ale on mi dal čas, len do dnes. Večer o šiestej sem chce prísť a hovoriť s tebou, ale ja ťa do toho nebudem nútiť. Už ti bolo osemnásť a je na tebe, čo chceš robiť. Keď sa s ním stretnúť nechceš, keď chceš predstierať, že neexistuje, bude to musieť rešpektovať. Je to na tebe."

,,Nie, ja sa s ním stretnem. Nemám dôvod sa nestretnúť. Je to môj biologický otec. Veď uvidíme ako to dopadne," vzdychla som.

Razom bolo šesť hodín, keď sa na niečo netešíte ide čas neuveriteľne rýchlo. Prázdniny poriadne ani nezačali a už sú zaujímavé. Zaoberala som sa svojimi sarkastickými myšlienkami, keď som započula zvonček. Mama šla otvoriť. Otec sedel na gauči a tváril sa naštvane a nesúhlasne.

Mama vošla dnu a za ňou muž, ktorý vyzeral tak na tridsať, možno niečo cez tridsiatku, ale to musela byť hlúposť musel mať aspoň štyridsať. Ďalšia vec, ktorú som si všimla bolo to, že bol pekný. Mal čierne vlasy, pozeral na mňa mojimi modrými očami. Niečo v jeho výraze dávalo jasne najavo, že on je rešpektovaný, vždy a každým. V jeho očiach som tušila niečo zo šelmy. Takže predsa len mám oči po otcovi, ale po tomto otcovi. Je možné, aby si bol Terens s týmto záhadným Mikom tak podobný? Boli podobný to iste, ale Terens nebol žiadny fešák, aspoň podľa mňa určite nie, ale Mike vyrážal dych.

,,Mike Terens. Terens Mike," predstavila ho najprv otcovi. Mikove oči prešili zo mňa na môjho naštvane sa tváriaceho otca. Otec mu rýchlo stisol ruku a potom sa snažil predstierať, že tu Mike nie je.

,,Ty budeš, Destiny," usmial sa na mňa Mike a natiahol ku mne ruku. Stisla som ju.

,,A ty asi môj stratený otec," uškrnula som sa nepekne a znovu som si ho zmerala pohľadom. Zasmial sa a prikývol. Mal vážne pekný úsmev. Mama a Mike prehodili pár zdvorilostných fráz. Mama mu ponúkla niečo na pitie, otec sa stále mračil, ale Mike ho ignoroval a až potom sa Mike začal plne venovať mne.

,,Destiny, vieš keby som o tebe vedel, bolo by to všetko ináč, ale ja som netušil, že existuješ," pozrel na mňa tak ospravedlňujúco, až to bolo zarážajúce. ,,Keď som sa o tebe dozvedel musel som hneď vidieť, ako sa máš, ako žiješ. Vidím, že celkom slušne. Nečakám, že moju ponuku prijmeš, aj keď by som bol veľmi rád, keby si to urobila. Môj syn bol nadšený, keď sa dozvedel, že má staršiu sestru," usmial sa na mňa. 

,,Mám brata?" zamračila som sa.

,,Áno, volá sa Ted je mladší len o niečo vyše pol roka ako ty. Vždy si myslel, že je jedináčik, nemám viac detí, keď sa dozvedel, že má sestru, chcel sem ísť so mnou chcel ťa spoznať, ale neprišlo mi to ako dobrý nápad, pretože aj keď to nerád priznávam si plnoletá a výber je na tebe," zamračil sa Mike.

,,Akú ponuku?" spýtala som sa, keď som si uvedomila, že o tej ponuke to nedopovedal, ale Mike sa usmial.

,,Pred pár dňami ti začali letné prázdniny a ja chcem, aby si mne a svojmu bratovi nejaké tie dni zo svojich prázdnin obetovala. Chcem, aby si nás spoznala a možno nám potom dáš šancu, byť rodina," usmial sa na mňa Mike

,,Je zaujímavé, že postupuješ, ako keby si ma poznal," zamračila som sa. Mike sa zatváril nechápavo a aj mama s Terensom sa na mňa otočili. ,,Vytiahol si na mňa brata," vysvetlila som. ,,Keby šlo len o teba, asi neprijmem, ale ty si mi povedal, že mám brata a toho z ničoho viniť nemôžem a toho poznať chcem. Ty si proste odišiel, jednu noc si si užil a na následky si nepozeral...," hovorila som, ale Mike ma prerušil.

,,Nevedel som, že exi...," nedovolila som mu dopovedať a pokračovala som zvyšujúc hlas ďalej.

,,Nepozeral si na následky, nejde o to či si o mne vedel alebo nie, ale vliezol si do postele zo ženou a to následky priniesť mohlo," vyštekla som a on sklopil hlavu, ale chvíľu to vyzeralo, ako keby sa z mojim drzým tónom nechcel len tak zmieriť a niečo odseknúť. ,,Takže svoj podiel viny na tom máš, ale brat nie. Vždy som brata chcela. Je pravda, že staršieho," môj hlas sa zmiernil. ,,Ale chcem ho spoznať."

,,Takže prijmeš pozvanie k nám na nejaký čas?" pozrel na mňa s nádejou.

,,A čo tvoja žena. Čo matka môjho brata? Alebo je aj on len nehoda, ktorú si si nechal, aby ťa nežalovala?" spýtala som sa dosť pohrdlivo. Zase som mala pocit, že sa ovláda, aby niečo neodsekol a dosť ma prekvapilo, že mama ani otec do môjho rozhovoru s Mikeom nezasahovali, že ma nechali, aby som na neho bola drzá. To sa na nich veľmi nepodobalo.

,,Vzal som si matku tvojho brata, ale keď mal Ted šesť zomrela. Miloval som ju a odvtedy som sa neoženil," povedal Mike pokojne aj keď som mala pocit, že to v ňom vrie. Takže toto zo mňa robí jedinú ženu v rodine? To sa mi páči nechcem zápasiť zo sokyňou o priazeň Mikea alebo Teda.

,,A čo nejaká tvoja namyslená milenka?" spýtala som sa a bolo zaujímavé, že mi zase rozumel.

,,Žiadna žena s vyšším slovom, ako je to tvoje sa v mojej rodine nenachádza. Svoje milenky si domou nevodím. Ted ich neznáša a tak ich držím na míle od syna," povedal hľadiac mi do očí. Ako kurník vedel na čo myslím?

,,Dobre v tom prípade tvoju ponuku prijímam. Chcem poznať svojho brata, teda ak mi neklameš a naozaj sa na mňa teší," pozrela som na neho s nadvihnutím obočím.

,,Bol nadšení, keď zistil, že má sestru. Pôjdeš so mnou hneď? Ty sama si rozhodneš ako dlho u nás zostaneš," pozrel na mňa.

,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad," zasiahla konečne mama.

,,Mne sa ten nápad páči," pripustila som. ,,Len to nechápem, čo takto začať večerou?"

,,Destiny, bývam niekoľko míľ severne. Nie ďaleko je to tak tridsať minút cesty, ale naozaj máme tú cestu merať? Keď sa ti tam nebude páčiť okamžite ťa odveziem späť domou. Chceme len šancu," usmial sa na mňa. Vedela som, že množné číslo použil, aby som vzala na vedomie aj svojho brata.

,,Máš pravdu," prikývla som. ,,Mne to celkom vyhovuje."

,,Nemôžeš s ním len tak odísť," pozrel na mňa Terens. ,,Nič o tom chlapovi nevieme," ukázal na Mike, ale Mike sa mi pozrel do očí a ja som vedela, že mu veriť môžem, že on mi zle nechce.

,,Práve preto sme sa dohodli, že ma odvezie naspäť, keby niečo," mykla som plecami. ,,Zabalím si nejaké veci," pozrela som na Mika a ten s úsmevom prikývol. Niečo ma k Mikemu ťahalo. Nevedela som, čo to je, ale bolo to celkom silné. Nezvykne veriť cudzím, ale mala som pocit, že Mika poznám, aj keď som ho stretla prvýkrát v živote.

,,Ja neviem," mračila sa mama.

,,Beriem si mobil, keď vám každý deň nezavolám volajte políciu," uškrnula som sa. Mike prevrátil oči.

,,Nepáči sa mi to," sykol Terens. ,,Povedz jej niečo," otočil sa na mamu.

,,Vážne ísť chceš?" pozrel na mňa mama úzkostlivo.

,,Neboj sa," šepla som jej, keď som sa balila. ,,Niečo mi hovorí, že mu môžem veriť." Videla som ako sa sestra mračí a preskakuje pohľadom po mojich rodičoch. Teraz boli mojimi rodičmi všetci dospelí v miestnosti.

,,Keď sa jej niečo stane, tak...," vyhrážal sa Terens Mikemu.

,,Vrátim ju celú a v poriadku," zamračil sa Mike späť, tak naštvane, až Terens cúvol.

,,Prestaňte," zvrčala som ja, keď som vošla do miestnosti.

,,Nič sa mi nestane," rýchlo som objala mamu a čo ma prekvapilo objatie si nárokoval aj Terens, ktorý to vo zvyku nemal a odprevadili nás k Mikeho autu.

,,Páni, to je tvoje auto?" pozerala som na športiak pred naším domom.

,,Páči?" uškrnul sa Mike. Zobral mi tašku z vecami a hodil ju na zadné sedadlo. Ja som sa v autách veľmi nevyznala, ale to auto vyzeralo ako pekne drahé.

,,No celkom hej," pripustila som, čo vo mne vyvolalo otázku. ,,Vy bývate v bytovke alebo rodinnom dome?" spýtala som sa. Kde asi žije človek s takýmto draho vyzerajúcim autom?

Zamávala som rodičom, keď Mike naštartoval auto a vydal sa po ceste. ,,Vo vile," uškrnul sa Mike a jeho úsmev sa ešte prehĺbil, keď videl, že mi padla sánka. ,,Ďalšia vec, ktorá by sa ti na mne mohla okrem môjho syna páčiť je to, že ti kúpim, čo si zaumieniš."

Vážne si myslí, že si ma kúpi peniazmi a drahými vecami? Tak to ma naozaj nepozná.

,,Nechaj si svoje peniaze," odsekla som a on sa na mňa prekvapene pozrel. Naozaj si myslel, že jeho prachy budú nejaký triumf. Pre mňa peniaze nikdy neznamenali nič. ,,Mne nejde o peniaze," povedala som nahlas. ,,Nechaj si ich, ide o to kto si. Peniazmi si ma naozaj nekúpiš," povedala som a vtedy ma napadlo, že nemám pás a za volantom som dôverovala jedine Terensovi, teda zatiaľ. Schmatla som pás a rýchlo som si ho cez seba prehodila.

,,Ovplyvnilo by tvoje rozhodnutie ísť dnes so mnou keby som bol ženatý alebo keby som mal v dome nejakú frajerku?" spýtal sa ma pozorujúc cestu.

,,Áno, keby nejaká existovala nesedela by som tu s tebou," odvetila som popravde.

,,Prečo?" zamračil sa zamyslením a pozrel na mňa pozrel.

,,Sleduj cestu," odsekla som a potom som odpovedala na jeho otázku otázkou. ,,Chcel by si mať v dome dve štekajúce baby? Keby mi len slovo povedala pohádala by som sa s ňou ako pes."

,,Vážne?" mračil sa na cestu pred sebou. ,,Prečo?" nechápal.

,,Dve sestry nerobia dobrotu a dve cudzie ženy pod jednou strechou? Tretia svetová," odvetila
som. ,,Idem s tebou a chcem vedieť, ako ma ty a môj brat vezmete medzi seba. Od toho závisí, či sa ešte niekedy stretneme. Po mojich prázdninách u vás."

,,Hodláš si na nás nárokovať?" spýtal sa na rovinu.

,,Nemám na to snáď právo?" vrátila som otázku.

,,Ty rada odpovedáš na otázku otázkou, že?" uškrnul sa.

,,Možno trochu," pripustila som.

,,Máš právo si na nás nárokovať. Som tvoj otec a Ted je tvoj brat a keď chcem, aby sme fungovali, ako rodina, aby si nám dala šancu. Musíš sa k nám ako k otcovi a bratovi správať," prikývol mi a tým mi dal zelenú.

,,No neviem, či s tým bude súhlasiť aj Ted. Mám totiž hrozne ochranársky komplex, keď ide o brata," odvetila som.

,,To nemôžeš vedieť, veď si do teraz nevedela, že brata máš," odporoval.

,,Ale často som si ho priala," oponovala som späť. Na to už odpoveď nenašiel.